Na Božie narodenie sa hojne vinšovalo. Sviatok sa niesol v znaku rodiny. Prinášame niekoľko vinšov a pranostík.

Prvý vianočný sviatok (25. decembra), nazývaný aj Božie narodenie, bol vždy vyslovene rodinný. V tento deň v domoch zavládol pokoj, navštevovala sa len najbližšia rodina, ľudia si vychutnávali vzájomnú blízkosť a súdržnosť. Iba zavčas rána chodievali chlapci po rodinách vinšovať šťastlivé sviatky. Vinšovníci dostali za vinšovanie peniaze, (mladší mince zapichnuté do jablka), koláče a ovocie. Vinše sa líšili podľa miesta, ale ich zameranie bolo podobné.

Vinšujem vám tieto nastávajúce sviatky,

narodenie Krista Pána,

aby vám dal Pán Boh zdravie,

hojné božské požehnanie

a všetko dobré čosi od neho žiadate.

Pochválen Pán Ježiš Kristus.

(z Ihráča)

Nech vám dá Boh šťastia, zdravia,

gazdíčkovi sto kôp sena,

sto kôp raži, sto kôp jačmeňa.

A gazdinke sto kureniec, sto húseniec,

sto morčacích slepeniec

a sto kačacích sliepok.

(z okolia Bánoviec nad Bebravou)

Vinšujem vám títo ščaslivé vánoční svátky,

Krista Pána narodzení,

co si od pána Boha žádáte,

zdraví, ščascí, hojné boské požehnání

a po smrci království nebeské.

Hojnost vína, hojnost chleba,

horu vínem, pole životem,

dvúr dobytkem a Búh nebeský dobrým zdravím,

aby ste sa mohli obracat medzi kopama senovíma

jak mjesíc medzi hvjezdama nebeskýma.

(z Vajnor)

Ja som malý žiačik,

spievam ako vtáčik.

Vtáčiky spievajú,

Pána Krista vítajú.

A ja ho vítam,

peniažčok si pýtam,

ak máte, tak mi dajte,

tu ma dlho nemeškajte,

moje nôžky ako kláti

Nemôžu tu dlho státi.

(z Ladzian)

V Chorvátskom Grobe sa za vinš pridávalo (latinčina, preklad do slovenčiny):

Marie listum, domine Kristum

Krsná mati, dajte orechov!

Medzi veľmi staré zvyky patrilo ísť skoro ráno na Božie narodenie na potok po vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli, aby sa nový deň začínal rezko. Takto sa zabezpečovalo zdravie pre celú rodinu. Voda sa nosila aj pri návrate z polnočnej omše. Pri nesení vody do domácnosti sa vinšovalo: „Daj Bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň.“ Do vody sa namočila chvojinka a pokropili sa ňou ľudia, dobytok, celá domácnosť aj hospodárske budovy. Na Božie narodenie sa ľudia ponáhľali z kostola domov, lebo kto prišiel domov ako prvý, mal byť aj s každou prácou hotový skôr ako iní.

Pranostiky o Vianociach

Zelené Vianoce – biela Veľká noc.

Do Vianoc hoj, od Vianoc joj!

Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce.

Keď je na Štedrý deň mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov.

Keď je na Štedrý deň hmla, bude plané počasie.

Lepšie Vianoce treskúce nežli tekúce.

Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.

Na Vianoce po gágorce, na Velikú noc moc, na Ducha do pol brucha, na Trojicu len za lyžicu.

Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.

O čare Štedrého dňa (24. 12.) i Vianoc píslala Katarína Nádaská v článku Vianoce, čas radosti, veselosti.





Najnovšie autorské články