Kuffa a Kramara o morálnosti vakcín. Kto má pravdu?

Kňaz Marián Kuffa najprv žiadal premiéra o eticky nezávadné vakcíny, neskôr vyhlásil, že ak nebudú dostupné, tak sa nedá zaočkovať. Martin Kramara zas vysvetľuje, že hovoriť o výhrade vo svedomí a odmietať vakcíny pre ich spojitosť s potratom je nemiestne. Kto má pravdu?

Na Slovensku sa v týchto dňoch (konečne) rozprúdila debata o morálnosti vakcín proti koronavírusu. Vo väčšej miere ju otvoril známy katolícky kňaz Marián Kuffa, na ktorého reagoval hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara. Musím priznať, že mi je potešením, že tentoraz môžem čitateľom Štandardu sprostredkovať slovenskú a nielen zahraničnú debatu.  

Výzvy Mariána Kuffu

Minulý týždeň v stredu sa na internete objavil list kňaza Mariána Kuffu, ktorý adresoval premiérovi Eduardovi Hegerovi. Kuffa v ňom premiéra prosí, aby zabezpečil to, že sa u nás bude dať zaočkovať morálne nezávadnou vakcínou. Teda takou, pri ktorej výrobe, vývoji, alebo testovaní neboli použité bunkové línie z potrateného dieťaťa.

Kuffa za takúto (podľa Charlotte Lozier Institutu správne označuje čínsku vakcínu s názvom Sinopharm. Tá bola schválená aj Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a očkuje sa ňou napríklad v susednom Maďarsku. Ak by zabezpečenie takejto vakcíny nebolo možné, Kuffa Hegera žiada, aby štát povolil zaočkovať sa ňou v Maďarsku. Takýmto spôsobom by sa podľa neho odstránila prekážka vo svedomí, ktorú majú viacerí kresťania a jednoducho by sa tak dala zvýšiť zaočkovanosť populácie. 

V neposlednom rade, Kuffa v liste varuje pred povinným očkovaním a žiada premiéra, aby nedovolil, „aby sa niekto zneužitím hrubej sily čo i len pokúsil znásilniť telo, rozum, aj dušu“. Takéto konanie by podľa neho bolo začiatkom morálnej prehry pre každého, kto by sa naň odhodlal. Známy kňaz to vníma ako „úradné schválenie začiatku novej totality – tej liberálnej“.

Keďže Kuffa nedostal žiadnu odpoveď a Heger sa v médiách viackrát vyjadril, že podporuje povinné očkovanie, rozhodol sa napísať aj druhý list. Ten je už okrem premiéra adresovaný aj vláde, katolíckym biskupom a celému Slovensku. Kuffa v ňom oznamuje, že ak bude vyhlásené povinné očkovanie vakcínami, ktoré nie sú morálne nezávadné, tak ho odmietne. „Robím tak z dôvodov svojho svedomia. A som pripravený za to znášať aj akékoľvek sankcie a následky.“

Kuffa uvádza dva druhy dôvodov. Svedomie a Nótu Kongregácie Náuky viery o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19 uvádza ako náboženské dôvody. Nemožnosť legálne sa zaočkovať vakcínou Sinopharm v Maďarsku a nevyslyšanie jeho predchádzajúcej výzvy ako svetské dôvody.

„Ja nie som proti očkovaniu. Som proti očkovaniu, ktoré neberie ohľad na svedomie,“ zakončil svoj list Marián Kuffa.

Reakcia Martina Kramaru

Aj keď v texte to priamo nepriznáva, z kontextu sa zdá, že práve Kuffove listy primäli hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru napísať vlastné vyjadrenie k očkovaniu proti koronavírusu. Kramara si vo svojom texte kladie dve otázky: (1.) Možno si proti vakcinácii uplatniť výhradu vo svedomí? a (2.) Je primerané odmietať vakcíny kvôli ich spojeniu s abortom? Vo vyhlásení ponúka na obe otázky rovnakú odpoveď: Nie.

Čo sa týka výhrady vo svedomí, Kramara píše, že tú si nemôžeme uplatniť, pretože očkovanie podľa neho vo svojej podstate nie je zlé, a preto nemá prečo trápiť naše svedomie. Ako príklad uvádza pravidlá cestnej premávky, ktoré v sebe tiež nenesú žiadne zlo, a preto si nikto nemôže uplatniť výhradu vo svedomí na jazdenie autom na ľavej strane cesty.

V otázke odmietnutia vakcín je Kramarovým hlavným argumentom veľká vzdialenosť medzi potratom a vakcínou, pričom vysvetľuje, že mnoho produktov, ktoré denne používame, ako napríklad elektronika, oblečenie či podľa neho aj väčšina liekov, má tiež vzdialenú spojitosť so zlom, no ich požitie tiež nie je hriechom. „Ak by sme takisto prísne, ako niektorí posudzujú vakcíny proti COVID-19, posudzovali všetko ostatné, museli by sme nielen prestať užívať bežné lieky, ale v podstate aj opustiť spoločnosť a vrátiť sa k pestovaniu vlastných potravín, výrobe vlastného oblečenia, samozrejme, bez strojov, a tak ďalej,“ píše Kramara. Na záver ešte dodáva, že „je vecou Cirkvi, nie hocikoho, definovať mieru toho, čo je prijateľné a čo je neprijateľné pre túto spojitosť“.

Aj keď väčšinová spoločnosť pri Kuffovom vyjadrení pravdepodobne zdvihne obočie, zatiaľ čo pri Kramarovom uznanlivo pokýve hlavou, zdá sa mi, že hodnotenie by malo byť opačné.

Očkovanie ako morálne neutrálne konanie?

Vo vyjadrení Martina Kramaru sa totiž, na rozdiel od Kuffu, nachádza viacero vecí, s ktorými sa nedá súhlasiť. Začnem však s tými, s ktorými sa súhlasiť dá. Určite sa dá súhlasiť s tým, že človek sa má snažiť čo najlepšie formovať svoje svedomie a ak to nerobí, tak za to nesie vinu. Súhlasím tiež s tým, že ak sa niekto dá zaočkovať, nepácha tým hriech. Tiež je pravdou, že vakcíny nie sú vyrobené z buniek potratených detí a spojitosť so zlom je tam výrazne vzdialenejšia. A tiež je pravda, že mnoho produktov, ktoré denne používame má väčšiu či menšiu spojitosť so zlom a v mnohých prípadoch je takmer nemožné odstrániť ju.

A teraz k tým problematickejším častiam v Kramarovom texte. Určite sa nedá súhlasiť s tým, že na očkovanie súčasnými vakcínami sa nedá uplatniť výhrada vo svedomí. Takáto výhrada totiž existuje vo viacerých štátoch USA, ktoré akceptujú aj výhrady z náboženských dôvodov. Potvrdenie o uplatnení výhrady vo svedomí udeľujú viaceré diecézy a Národné katolícke bioetické centrum sídliace v USA na svojej internetovej stránke k tomu dokonca poskytuje aj vzorové tlačivo.

No čo je ešte dôležitejšie, ako hodnotovo neutrálne očkovanie proti koronavírusu nevidí ani samotná Kongregácia pre náuku viery, ktorá v už spomínanej Nóte o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19, konkrétne v 5. bode, píše: „Tí, ktorí popri tom všetkom z dôvodov svedomia odmietajú vakcíny vyprodukované s bunkovými líniami pochádzajúcimi z potratených plodov…“ Ak by bolo očkovanie súčasnými vakcínami skutočne morálne neutrálne a nedala by sa na ne použiť výhrada vo svedomí, ako to píše Kramara, prečo by potom Kongregácia pre náuku viery vo svojom stanovisku takúto možnosť pripúšťala? A prečo by na inom mieste v tom istom dokumente písala, že vakcinácia musí byť dobrovoľná?

Preto nesedí ani Kramarov príklad, v ktorom prirovnal vakcináciu s pravidlami v cestnej premávke. Vakcíny pre svoje síce vzdialené spojenie s potratom totiž nie sú morálne neutrálne. Navyše, vakcinácia aj pre možné vedľajšie účinky nielen môže, ale priam musí byť predmetom osobného zvažovania. Práve preto sa nemôže, na rozdiel od pravidiel cestnej premávky, uplatniť na všetkých rovnako.

Vzdialená spolupráca so zlom

Taktiež sa nedá súhlasiť s Kramarovým tvrdením, že odmietať vakcíny pre svoje spojenie s potratom je neprimerané. Už v predchádzajúcom odseku som ukázal, že možnosť odmietnuť vakcínu pre jej spojenie s potratom pripúšťa aj samotná Kongregácia pre náuku viery a mnohé iné cirkevné osobnosti a inštitúcie. Z toho jasne vyplýva, že primeranosť, respektíve neprimeranosť očkovania má, aj napriek vysokému odporúčaniu zaočkovať sa, vyhodnotiť každý človek sám. Zdá sa samozrejmé, že v úplne inej situácii je pri zvažovaní mladý, zdravý človek, ktorý má omnoho nižšie riziko, že by prípadná nákaza mala v jeho prípade vážne následky, ako sedemdesiatročný starec s pridruženými ochoreniami, ktorý sa nachádza v najrizikovejšej skupine. (Pre rozsah článku ponechajme bokom možný protiargument o spoločnom dobre).

Ešte problematickejší je však argument, z ktorého Kramara toto svoje tvrdenie odvodzuje. Kramara tvrdí, že spolupráca so zlom sa nedá úplne vylúčiť, čo ilustruje na viacerých príkladoch. Mnohé z nich však podľa mňa dokazujú opak toho, čo tvrdí, a jeden je, zdá sa, nepravdou. Tým sporným výrokom je, že „podobným spôsobom boli testované takmer všetky bežne používané lieky“. Tento argument je v debate okolo morálnosti vakcín pomerne bežný, no v skutočnosti sa zdá, že nie je pravdivý a dnešným jazykom by sme ho preto mohli označiť za hoax.

Asi najznámejším textom v katolíckom prostredí, ktorý tvrdí to čo Kramara, je článok od amerického kňaza Matthewa P. Schneidera s názvom If Any Drug Tested on HEK-293 Is Immoral, Goodbye Modern Medicine (Ak sú všetky lieky testované pomocou HEK-293 nemorálne, tak dovidenia moderná medicína) [HEK-293 je označenie bunkových línií pochádzajúcich z obličky potrateného dieťaťa, pozn. red.]. Jeho autor tvrdí, že hľadal spojitosť medzi HEK-293 a bežne užívanými liekmi a došiel k záveru, že až na jeden prípad majú všetky z dvadsiatky najpredávanejších liekov v USA spojitosť s bunkovou líniou z potratených detí (vrátane napríklad aspirínu či ivermektínu). O tom, že tento článok silne zarezonoval a mnohí prebrali jeho tvrdenia, svedčí aj prípad istej vojačky americkej armády, ktorej bolo na jeho základe dokonca odmietnuté využiť v otázke očkovania výhradu vo svedomí.

Schneiderovo tvrdenie však vo svojom článku vyvracia Paul Casey, lekár s teologickým vzdelaním, ktorý tvrdí, že po prečítaní Schneiderovho článku mu volalo viacero pacientov odmietajúcich vakcíny kvôli ich spojeniu s potratom a pýtali sa na lieky, ktoré dlhodobo užívajú. Keď sa na ne Casey bližšie pozrel, zistil, že na bunkových líniách HEK-293 bol zo všetkých, ktoré skúmal, testovaný len jeden, nedávno vyvinutý liek na cukrovku, ktorý však bolo ľahké nahradiť morálne nezávadnou alternatívou.

Aby som to skrátil, Casey vo svojom článku popisuje, že okrem použitia bunkových línií z potratených detí existuje mnoho iných spôsobov, ako testovať lieky, a preto je nepravdepodobné, že by všetci výrobcovia používali len tento jeden spôsob. Okrem toho ukazuje, že Schneider pri vyhľadávaní informácií nesprávne použil slovo testovanie, a preto sa do jeho tabuľky dostali aj lieky, ktoré boli na HEK-293 testované aj pri všelijakých iných pokusoch. Vďaka tomu Schneider vyhodnotil ako lieky, ktoré majú spojitosť s potratenými deťmi aj vtedy, ak sa na HEK-293 niekedy testovala len niektorá z hlavných zložiek lieku. Inak povedané, nemuselo ísť o testy, ktoré sa vykonávajú pri výrobe lieku, ale o hocaké iné testy, kde bola použitá niektorá z látok nachádzajúcich sa v ňom. Schneider tak napríklad zaradil na svoj zoznam aj liek s názvom TUMS, ktorého hlavná zložka uhličitan vápenatý bol dvakrát použitý pri laboratórnom teste, kde boli použité aj bunkové línie HEK-293. Netestoval sa však liek, ale ďalší potenciál použitia uhličitanu vápenatého v poľnohospodárstve.  

Vráťme sa však ku Kramarovej argumentácii. Ďalšie príklady, ktoré uvádza, ako napríklad elektronika či textil, no mohli by sme dodať aj kávu či čokoládu, ho usvedčujú z toho, že v spoločnosti je pomerne bežné odmietnuť hoc len vzdialenú spoluprácu so zlom. Inak povedané, ak je možné odmietať oblečenie, kávu či čokoládu, ktoré nie sú fair trade, prečo by malo byť nemožné odmietať aj vakcíny, ktoré sú zaťažené vzdialeným zlom potratu?

Napokon, o otázke vzdialenej spolupráci so zlom som už dávnejšie napísal článok, ktorý zhrnul debatu amerických akademikov o tejto veci. Z neho mi stále rezonuje výzva profesora Pakaluka, ktorý tvrdí, že ak je pravdou, že bunkové línie z potratených detí sa bežne používajú nielen v medicíne, ale aj v potravinárstve či drogérii (dokonca sa to propaguje ako humánnejšia metóda oproti používaniu buniek zo zvierat), tak to neznamená, že máme voči tomu rezignovať, ale naopak, že predchádzajúca rezignácia bola chybou.

Štyri otázky pre Kuffu

Verím, že čitateľ mi odpustí, že Kuffovej argumentácii sa nebudem venovať tak obšírne, ako som to spravil v prípade hovorcu KBS. Pri Kuffových vyjadreniach by som chcel zdôrazniť len to, že treba uznať, že sa verne pridŕža náuky katolíckej cirkvi. Odvoláva sa na vyjadrenie Kongregácie pre náuku viery, ktorú interpretuje vo svetle predchádzajúcich dokumentov cirkvi k otázke očkovania vakcínami vyrobenými za pomoci bunkových línií z potratených plodov, najmä dokumentu Dignitas personae. Robí tak najmä v troch bodoch, ktoré zmieňuje vo svojom prvom liste:

„1. Nikoho povinne nenúti dať sa zaočkovať takými vakcínami.
(Uvádza, že to nie je naša morálna povinnosť, iba naša morálna možnosť.)

2. Nikomu nedovoľuje takéto vakcíny iným povinne vnucovať.
(Zakazuje nútenie do takého zaočkovania.)

3. Nikomu nezakazuje takéto vakcíny odmietať z dôvodu svedomia.
(Dovoľuje takéto očkovanie odmietnuť.)“

Myslím si, že v Kuffovom prípade sa dá polemizovať len so štyrmi menej zásadnými vecami. Prvou je, že okrem toho, ako boli vakcíny vyrobené, nerieši aj otázku možných vedľajších účinkov vakcín, ktorá je pri otázke povinnosti taktiež dôležitá, keďže nie je jedno, či niekto dostane srdcovú arytmiu (nedajbože zomrie) preto, lebo dobrovoľne užil nejaký liek či vakcínu, alebo preto, lebo mu to niekto pichol nasilu.

Druhou je spôsob, akým sa vysporiadal s otázkou povinného očkovania vo Vatikáne. Nemyslím si, že vo Vatikáne ponúkali niekomu možnosť zaočkovať sa Sinopharmom. Nikde som nevidel správu, ktorá by to potvrdzovala, preto o tom silne pochybujem. No aj keby to bolo tak, ako píše Kuffa, tak to nestačí, pretože povinné očkovanie je problémom aj pre možné vedľajšie účinky, nielen pre spojenie s potratom.

Po tretie, dá sa polemizovať s tým, či by uplatnenie povinného očkovania znamenalo nastolenie práve liberálnej totality. Táto otázka totiž rozdelila aj samotných liberálov. Stačí si všimnúť názory Juraja Mesíka a reakciu na ne napríklad od Michala Hvoreckého. Netvrdím, že na tom niečo nemôže byť, no zdá sa mi, že teraz hodnotový spor nejde po liberálno-konzervatívnej línii ako zvyčajne.

A napokon, po štvrté, myslím si, že Kuffa mohol najmä v prípade druhého listu zvoliť iný štýl. Výroky, ako napríklad: „Chcete, nech sa na to díva celý národ, ako sa mi vládna moc ‚v priamom prenose‘ pokúsi znásilniť moje telo, rozum i dušu?“ totiž vážnosti jeho slov minimálne vo vláde určite nepridávajú.

K textu Mariána Kuffu by som ešte rád podotkol, že sa zdá, že na trh prichádza ďalšia morálne nezávadná vakcína (i keď zatiaľ nemáme presné informácie o tom, akým spôsobom bola testovaná). Má názov Valneva a Európska lieková agentúra ešte 2. decembra začala proces jej schvaľovania. Očakáva sa, že proces by sa mohol ukončiť už v januári. Mnohých určite poteší aj fakt, že jej hlavnou zložkou je chemicky inaktivovaný vírus SARS-CoV-2. Ide teda o vakcínu vyrobenú tradičnou technológiou vývoja vakcín, ktorá sa používa už od 70. rokov. Táto metóda sa používa aj pri výrobe väčšiny vakcín proti chrípke a mnohých detských vakcín. Práve preto sa očakáva, že táto vakcína by mala byť aj veľmi bezpečná.