Vianočná anketa: Položili sme našim pravidelným prispievateľom a spolupracovníkom otázku, aký film by si chceli pozrieť a nebol ešte natočený. Odpovedá František Mikloško.

V januári 1950 sa konalo v Bratislave súdne pojednávanie v trestnej veci proti „Rudolfovi Komanderovi a spol.“. Komandera sa narodil 17. mája 1921 v Liptovskom Mikuláši. Bol evanjelik, vysoký, chudý s ryšavými vlasmi a špicatou briadkou, rázusovec, vo svojom náboženstve veľmi tolerantný, ekumenista.

Keď v roku 1945 slovenská vláda odišla do exilu, z mladých slovenských nadšencov vznikla „Slovenská tajná ochrana“, ktorá mala vláde v exile prinášať správy, čo sa deje na Slovensku. Komandera bol jej členom. Komandera odišiel po skončení vojny do zahraničia, najskôr do Talianska, nakoniec zakotvil vo francúzskej zóne Rakúska. Tu sa napojil na majora Matúša, teda na tú vetvu slovenskej emigrácie, ktorá sa opierala o francúzsku kontrarozviedku. Odtiaľ chodil Komandera na Slovensko. V roku 1947 ho Štátna bezpečnosť na Slovensku zatkla a za krátky čas ho tak zlomila, že ho začala používať ako provokatéra. V júli 1947 navštívil napríklad predstaviteľov Demokratickej strany na Slovensku Jána Kempného a Miloša Bugára, no jeho správanie bolo tak priehľadné, že Kempný s ním odmietol hovoriť a Bugár po jeho návšteve zatelefonoval náčelníkovi bezpečnosti Jozefovi Ilčíkovi, aby takýchto ľudí za ním neposielali.

31. marca 1948 podal prokurátor Ján Feješ na Štátnom súde v Bratislave obžalobu proti politikom Demokratickej strany. Bugára a Kempného mal Komandera pred súdom usvedčiť zo spojenia so zahraničnými exilovými organizáciami. Keď sa Kempný opýtal pri súde Komanderu, ako môže niečo také tvrdiť, ten mu povedal: „Čo vy viete, čo som ja prežil?!“ Súd nakoniec pre závažné rozpory vo výpovedi nezobral jeho svedectvo na vedomie.





Najnovšie autorské články