Ako vyzerali Vianoce na území Československa počas rôznych režimov v 20. storočí? Štandard sa pýtal historičky a etnologičky Kataríny Nádaskej. V rozhovore sa dočítate, koľko zvykov prijali Slováci od Čechov a ako sa zmenili Vianoce za prvej republiky. Počas vojny zostali kostoly, na rozdiel do aktuálnej pandémie, otvorené. Historička opisuje snaženie komunistickej strany o potlačenie náboženského rozmeru Vianoc, zážitky z tajnej cirkvi a zlomové Vianoce v roku 1989.

Poznáme rôzne staré vianočné zvyky. Na Slovensku býval vianočný stromček zavesený zo stropu, jedlá na Štedrý deň boli kedysi diétne. Čítal som, že v Česku sa od stredoveku na sviatky piekla vianočka, ktorá je údajne podľa týchto sviatkov pomenovaná. Je to naozaj tak?

Vianočka je pôvodne česká meštianska tradícia. Slováci mali takzvaný radostník, taký okrúhly koláč. Najjednoduchšia česká vianočka sa bežne plietla z troch vrkočov, až po slávnostnejšie, ktoré boli z piatich či siedmich vrkočov, čo dokázali majstri pekári. V Čechách je považovaná za stredoveké pečivo, predchodcu má v staršom maslovom mazanci, ktorý neskôr nahradila v meštianskom prostredí. Rozdiel je v tvare, v tom, že vianočka sa piekla z čisto bielej múky, čo bol v stredoveku veľký luxus.

Cez vianočku som sa chcel dostať k tomu, do akej miery sa menili slovenské vianočné zvyky po vzniku Československa po prvej svetovej vojne. Objavila sa myšlienka čechoslovakizmu, budovala sa štátnosť, na slovenské územie prišlo mnoho českých učiteľov, úradníkov a podobne.

Po rozpade ideovo katolíckej monarchie nahrádza cirkevný kalendár občiansky a nasledovalo veľa zmien. Keď sa zameriam na Vianoce, na vidieku sa to až tak nepremietlo, ľudia ďalej dodržiavali tradície, ale zmeny v meste boli výrazné. Po vzniku ČSR prišla na Slovensko vlna Čechov – najmä učiteľov, príslušníkov silových zložiek, sudcov, lekárov a úradníkov. Slovensko nemalo dosť ľudí s vyšším vzdelaním na tieto funkcie.

Priniesli si so sebou zvyky. V mestách sa začala na Vianoce jesť vyprážaná ryba, najčastejšie kapor s majonézovým šalátom. Dovtedy sa u nás vyprážané jedlá veľmi nejedli a šalát sme mali pôstny, cibuľový bez majonézy. Priniesli vianočku, bábovku a na vianočnom stole sa začali objavovať torty, čo bola úplná novinka. Veľká zmena aj v spôsobe prežívania Vianoc. Česi nemali zaužívané religiózne zvyky. Síce išli na polnočnú omšu, ale bola to pre nich skôr atrakcia.

Napokon, mnohí z nich boli evanjelici alebo ateisti. Asi je aj logické, že mali iné zvyky.

Áno, to je pravda. Boli medzi nimi aj stúpenci husitskej cirkvi. Ale spomeňme tiež zmeny na politickej scéne. Vznikla komunistická strana, ktorá mala podporu medzi robotníkmi a mnohými českými intelektuálmi, čo sem prišli. Česi sa počas Vianoc oveľa viac venovali nenáboženskému programu. Organizovali koncerty, diskusie a podobne. Kým Slováci slávili sviatky len v úzkom kruhu rodiny, Česi sa už na Božie narodenie stretávali s kamarátmi.

Historička a etnologička Katarína Nádaská. Foto: Patrícia Falbová

Dá sa povedať, že v medzivojnovom období sa začali Vianoce stávať sviatkami konzumu? Slovensko sa ocitlo v jednom štáte s industrializovaným Českom. Pod stromčekom sa objavilo oblečenie, známy Merkur, hračky, spotrebiče.

(viac…)




Najnovšie autorské články