26. decembra, 14:45

Potrebujeme generáciu mladých, ktorú nebudeme označovať X-Y-Z, ale K, teda ako Kristovu generáciu

Potrebujeme generáciu mladých, ktorú nebudeme označovať X-Y-Z, ale K, teda ako Kristovu generáciuKoledovanie v obci Repište. Foto: archív organizácie eRko

Možností prispieť k lepšiemu životu známych, no i pre nás neznámych ľudí, dostáva dennodenne každý z nás aj niekoľko. Dobrá novina je podľa slov jej šéfa Daniela Fialu len jednou z takýchto príležitostí. V týchto náročných časoch je ešte dôležitejšie radostnou zvesťou Vianoc prelomiť únavu a frustráciu, ktorá sa šíri okolo nás. Mohlo by sa zdať, že je čas ostať v pohodlí svojich domovov. No nie je práve toto čas pre ohlásenie dobrej noviny?

Ak by sme mali ísť úplne od začiatku, čo je to všeobecne koledovanie Dobrej noviny?

Dobrá novina je celoslovenská kolednícka akcia vo vianočnom období. Organizuje ju eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí a počas tohtoročných Vianoc bude prebiehať už jej 27. ročník. V rámci koledovania prebieha i verejná zbierka určená na podporu humanitárnych a rozvojových projektov v subsaharskej Afrike. eRko každoročne pozýva katolícke farnosti všetkých diecéz, aby sa zapojili do koledovania, teda koledovanie prebieha v úzkej spolupráci s farnosťami a so súhlasom kňaza. Deti si počas Adventu pripravujú svoje kolednícke programy pod vedením animátorov a počas Vianoc navštevujú príbytky v rámci svojej farnosti. V niektorých obciach sa chodí od domu k domu, v iných iba k rodinám, ktoré sa vopred prihlásili. Počas týchto pochôdzok deti spievajú koledy, recitujú básničky, vianočné a novoročné vinše a vytvárajú príjemnú atmosféru radosti. Počas koledovania vykonávajú aj zbierku do prenosných pokladničiek a rozdávajú informačné materiály o použití výnosu zbierky, napríklad Dobré noviny Dobrej noviny.

Daniel Fiala, riaditeľ Dobrej noviny. Foto: dobranovina.sk

Koledovanie tu bolo od pradávna, aký je ale príbeh Dobrej noviny na Slovensku, kedy sa to celé začalo?

Kolednícka tradícia bola na Slovensku už oddávna veľmi silná. Historické zmienky o vianočných hrách s biblickými príbehmi siahajú u nás až do 15. storočia. V 90. rokoch eRko nadviazalo na ľudovú tradíciu a podporilo obnovenie tohto pekného zvyku v slovenských farnostiach. Nositeľom myšlienky bol zakladateľ Dobrej noviny a prvý predseda eRka Marián Čaučík, ktorý potom celých 25 rokov viedol toto kolednícke dielo. Prvý ročník zorganizovalo eRko na Vianoce v roku 1995. Inšpirácia k tomu počinu prišla z Rakúska, konkrétne z organizácie Dreikönigsaktion (DKA), ktorá už dlhé roky organizovala koledovanie. eRko teda podobným spôsobom spojilo tradíciu koledovania s akciou solidarity, ktorá má cieliť na potreby núdznych, žijúcich v krajinách subsaharskej Afriky. A to zapadá do hlavného poslania eRka: pomáhať deťom, aby vyrastali v zrelé kresťanské osobnosti podieľajúce sa na rozvoji spoločnosti, v ktorej žijú.

Prianie šťastia a materiálnej hojnosti je na Slovensku spojené so zvestovaním radosti z narodenia Božieho Syna. Fungovalo koledovanie aj počas obdobia komunizmu?

Samozrejme, počas komunizmu zažila kolednícka tradícia istý útlm, ale je dobré, že sa nevytratila z pamäti a že aj po roku 1989 bolo veľa ľudí, ktorí zažili koledovanie za svojich detských čias. Osobne sa teším, že v eRku sa podarilo obnoviť túto tradíciu a dokonca ju priniesť do regiónov, kde nebola ani v minulosti taká silná. V niečom to bolo asi aj prirodzené, keďže eRko vyrástlo z aktivít podzemnej cirkvi, takzvaného laického apoštolátu, ktorý po páde komunizmu vniesol veľmi pozitívny elán do obnovy kresťanského života na Slovensku. 

Ako dopadol prvý ročník v roku 1995? Mal úspech?

Veľký. Do prvého ročníka Dobrej noviny sa zapojilo skoro tritisíc koledníkov (238 skupiniek) zo 104 farností. Výsledok prekvapil všetkých, pretože vykoledovaná suma prevýšila hodnotu 1,1 milióna vtedajších slovenských korún. Najmä vďaka zápalu ľudí sa počet zapojených detí i farností zvyšoval, pričom v posledných rokoch koledovalo počas Vianoc okolo 25-tisíc koledníkov z viac ako 1 200 slovenských obcí.

Koledovanie v Dolnom Kubíne. Foto: archív organizácie eRko

Koledovanie, tak ako iné tradície, sa vždy viaže na danú komunitu a región, a preto majú v každom kultúrnom priestore svoje špecifiká. Ak však niekto nikdy nezažil koledovanie, ako prebieha?

V tradične folklórnych regiónoch prežíva aj ľudová slovesnosť a koledníci sa jej radi držia, v čom ich môžeme iba podporovať. Chodia oblečení v krojoch, majú tradičné pomôcky alebo masky, koledujú v nárečiach. Tam, kde folklór nebol taký silný, používajú koledníci jednoduché kostýmy – napríklad anjelov, troch kráľov, pastierov, hviezdonoscov, prípadne koledujú iba v civilnom oblečení. My nie sme folklórny súbor alebo folklórna skupina, ktorá by striktne dbala na dodržiavanie ľudových tradícií. Je však pravda, že vďaka Dobrej novine sa deti dozvedia aj o našom folklórnom bohatstve.

Koledníci píšu kriedou na dvere domu tri písmená. Čo symbolizujú?

Upresnil by som, že táto trojkráľová tradícia písania na veraje dverí a požehnania príbytkov nie je všade súčasťou koledovania. Často je to vo farnostiach tak, že koledovať chodia deti, koledníci Dobrej noviny, a požehnávať príbytky chodí kňaz s asistenciou. Ale k písmenám, ktoré sa píšu na dvere: ide o iniciály C+M+B, čo je latinský nápis Christus Mansionem Benedicat a v preklade znamená Kristus, žehnaj tento dom. Zľudovel však aj nápis G+M+B, ktorý je odvodený od začiatočných písmen troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára.

Koledovanie v Ľubici. Foto: archív organizácie eRko

Aký je váš osobný príbeh s Dobrou novinou? Koledovali ste ako dieťa?

S Dobrou novinou som začal koledovať až na druhom stupni základnej školy. Ale v našej rodine boli koledy vždy súčasťou Vianoc. Veľmi radi sme si doma spievali koledy a ja viem, že som sa ich učil už ako maličký. Pamätám si videozáznam, ešte ho doma niekde máme, keď som sa aj s bratom zúčastnil na jasličkovej pobožnosti, ktorú vo farnosti pripravovala naša mamička, mal som vtedy zhruba tri roky.

V čom vidíte zmysel koledovania?

Stotožňujem sa s tým, čo tento rok 11. decembra povedal koledníkom otec biskup Marián Chovanec na vysielanej svätej omši v banskobystrickej katedrále. Hovoril o troch patrónoch Dobrej noviny, o troch svätých Františkoch. Prvý je svätý František z Assisi, ktorý zaviedol tradíciu stavania jasličiek. Tu vidíme prvý zmysel koledovania. Dať do centra Vianoc narodenie Spasiteľa. Sprítomniť toto veľké tajomstvo, ktoré zobrazuje táto jednoduchá scenéria betlehemskej maštale. Druhým patrónom je svätý František Xaverský, patrón misií. Čo iné je koledovanie ako podieľanie sa na misijnom charaktere Cirkvi. Choďte a ohlasujte! Táto výzva zaznieva na tretiu adventnú nedeľu z úst našich biskupov, ktorí požehnávajú a vysielajú všetkých koledníkov Dobrej noviny. Preto je u nás táto nedeľa Misijným dňom detí. A tretím je svätý František Saleský, ktorý podporoval preventívny systém vo výchove. Ak nechceme, aby deti konali zlo, venujme im čas a dajme im príležitosť konať dobro.

Ja by som k týmto trom dodal ešte zmysel chudoby. Chudoba betlehemskej maštale, materiálna chudoba v mnohých kútoch sveta, chudoba a prázdnota našich sŕdc bez Krista. Koniec koncov všetci sme chudobní – niektorí materiálne, niektorí duchovne. No prichádza Kristus, rodí sa ako chudobné dieťa, aby sa pripodobnil každému z nás. Aby sme pochopili, že On nie je kráľom podľa parametrov tohto sveta, ale môže a dokáže kraľovať nášmu srdcu.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.