Potrebujeme generáciu mladých, ktorú nebudeme označovať X-Y-Z, ale K, teda ako Kristovu generáciu

Ak by sme mali ísť úplne od začiatku, čo je to všeobecne koledovanie Dobrej noviny?

Dobrá novina je celoslovenská kolednícka akcia vo vianočnom období. Organizuje ju eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí a počas tohtoročných Vianoc bude prebiehať už jej 27. ročník. V rámci koledovania prebieha i verejná zbierka určená na podporu humanitárnych a rozvojových projektov v subsaharskej Afrike. eRko každoročne pozýva katolícke farnosti všetkých diecéz, aby sa zapojili do koledovania, teda koledovanie prebieha v úzkej spolupráci s farnosťami a so súhlasom kňaza. Deti si počas Adventu pripravujú svoje kolednícke programy pod vedením animátorov a počas Vianoc navštevujú príbytky v rámci svojej farnosti. V niektorých obciach sa chodí od domu k domu, v iných iba k rodinám, ktoré sa vopred prihlásili. Počas týchto pochôdzok deti spievajú koledy, recitujú básničky, vianočné a novoročné vinše a vytvárajú príjemnú atmosféru radosti. Počas koledovania vykonávajú aj zbierku do prenosných pokladničiek a rozdávajú informačné materiály o použití výnosu zbierky, napríklad Dobré noviny Dobrej noviny.

Koledovanie tu bolo od pradávna, aký je ale príbeh Dobrej noviny na Slovensku, kedy sa to celé začalo?

Kolednícka tradícia bola na Slovensku už oddávna veľmi silná. Historické zmienky o vianočných hrách s biblickými príbehmi siahajú u nás až do 15. storočia. V 90. rokoch eRko nadviazalo na ľudovú tradíciu a podporilo obnovenie tohto pekného zvyku v slovenských farnostiach. Nositeľom myšlienky bol zakladateľ Dobrej noviny a prvý predseda eRka Marián Čaučík, ktorý potom celých 25 rokov viedol toto kolednícke dielo. Prvý ročník zorganizovalo eRko na Vianoce v roku 1995. Inšpirácia k tomu počinu prišla z Rakúska, konkrétne z organizácie Dreikönigsaktion (DKA), ktorá už dlhé roky organizovala koledovanie. eRko teda podobným spôsobom spojilo tradíciu koledovania s akciou solidarity, ktorá má cieliť na potreby núdznych, žijúcich v krajinách subsaharskej Afriky. A to zapadá do hlavného poslania eRka: pomáhať deťom, aby vyrastali v zrelé kresťanské osobnosti podieľajúce sa na rozvoji spoločnosti, v ktorej žijú.

Prianie šťastia a materiálnej hojnosti je na Slovensku spojené so zvestovaním radosti z narodenia Božieho Syna. Fungovalo koledovanie aj počas obdobia komunizmu?

Samozrejme, počas komunizmu zažila kolednícka tradícia istý útlm, ale je dobré, že sa nevytratila z pamäti a že aj po roku 1989 bolo veľa ľudí, ktorí zažili koledovanie za svojich detských čias. Osobne sa teším, že v eRku sa podarilo obnoviť túto tradíciu a dokonca ju priniesť do regiónov, kde nebola ani v minulosti taká silná. V niečom to bolo asi aj prirodzené, keďže eRko vyrástlo z aktivít podzemnej cirkvi, takzvaného laického apoštolátu, ktorý po páde komunizmu vniesol veľmi pozitívny elán do obnovy kresťanského života na Slovensku. 

Ako dopadol prvý ročník v roku 1995? Mal úspech?

Veľký. Do prvého ročníka Dobrej noviny sa zapojilo skoro tritisíc koledníkov (238 skupiniek) zo 104 farností. Výsledok prekvapil všetkých, pretože vykoledovaná suma prevýšila hodnotu 1,1 milióna vtedajších slovenských korún. Najmä vďaka zápalu ľudí sa počet zapojených detí i farností zvyšoval, pričom v posledných rokoch koledovalo počas Vianoc okolo 25-tisíc koledníkov z viac ako 1 200 slovenských obcí.

Koledovanie, tak ako iné tradície, sa vždy viaže na danú komunitu a región, a preto majú v každom kultúrnom priestore svoje špecifiká. Ak však niekto nikdy nezažil koledovanie, ako prebieha?

V tradične folklórnych regiónoch prežíva aj ľudová slovesnosť a koledníci sa jej radi držia, v čom ich môžeme iba podporovať. Chodia oblečení v krojoch, majú tradičné pomôcky alebo masky, koledujú v nárečiach. Tam, kde folklór nebol taký silný, používajú koledníci jednoduché kostýmy – napríklad anjelov, troch kráľov, pastierov, hviezdonoscov, prípadne koledujú iba v civilnom oblečení. My nie sme folklórny súbor alebo folklórna skupina, ktorá by striktne dbala na dodržiavanie ľudových tradícií. Je však pravda, že vďaka Dobrej novine sa deti dozvedia aj o našom folklórnom bohatstve.

Koledníci píšu kriedou na dvere domu tri písmená. Čo symbolizujú?

Upresnil by som, že táto trojkráľová tradícia písania na veraje dverí a požehnania príbytkov nie je všade súčasťou koledovania. Často je to vo farnostiach tak, že koledovať chodia deti, koledníci Dobrej noviny, a požehnávať príbytky chodí kňaz s asistenciou. Ale k písmenám, ktoré sa píšu na dvere: ide o iniciály C+M+B, čo je latinský nápis Christus Mansionem Benedicat a v preklade znamená Kristus, žehnaj tento dom. Zľudovel však aj nápis G+M+B, ktorý je odvodený od začiatočných písmen troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára.

Aký je váš osobný príbeh s Dobrou novinou? Koledovali ste ako dieťa?

S Dobrou novinou som začal koledovať až na druhom stupni základnej školy. Ale v našej rodine boli koledy vždy súčasťou Vianoc. Veľmi radi sme si doma spievali koledy a ja viem, že som sa ich učil už ako maličký. Pamätám si videozáznam, ešte ho doma niekde máme, keď som sa aj s bratom zúčastnil na jasličkovej pobožnosti, ktorú vo farnosti pripravovala naša mamička, mal som vtedy zhruba tri roky.

V čom vidíte zmysel koledovania?

Stotožňujem sa s tým, čo tento rok 11. decembra povedal koledníkom otec biskup Marián Chovanec na vysielanej svätej omši v banskobystrickej katedrále. Hovoril o troch patrónoch Dobrej noviny, o troch svätých Františkoch. Prvý je svätý František z Assisi, ktorý zaviedol tradíciu stavania jasličiek. Tu vidíme prvý zmysel koledovania. Dať do centra Vianoc narodenie Spasiteľa. Sprítomniť toto veľké tajomstvo, ktoré zobrazuje táto jednoduchá scenéria betlehemskej maštale. Druhým patrónom je svätý František Xaverský, patrón misií. Čo iné je koledovanie ako podieľanie sa na misijnom charaktere Cirkvi. Choďte a ohlasujte! Táto výzva zaznieva na tretiu adventnú nedeľu z úst našich biskupov, ktorí požehnávajú a vysielajú všetkých koledníkov Dobrej noviny. Preto je u nás táto nedeľa Misijným dňom detí. A tretím je svätý František Saleský, ktorý podporoval preventívny systém vo výchove. Ak nechceme, aby deti konali zlo, venujme im čas a dajme im príležitosť konať dobro.

Ja by som k týmto trom dodal ešte zmysel chudoby. Chudoba betlehemskej maštale, materiálna chudoba v mnohých kútoch sveta, chudoba a prázdnota našich sŕdc bez Krista. Koniec koncov všetci sme chudobní – niektorí materiálne, niektorí duchovne. No prichádza Kristus, rodí sa ako chudobné dieťa, aby sa pripodobnil každému z nás. Aby sme pochopili, že On nie je kráľom podľa parametrov tohto sveta, ale môže a dokáže kraľovať nášmu srdcu.

Majú ľudia o návštevu koledníkov záujem? A, naopak, majú deti záujem koledovať?

Záujem koledníkov aj rodín je veľký. Za tých 27 rokov sa Dobrá novina stala už tradíciou v mnohých slovenských farnostiach. Môžem smelo povedať, že mnohí ľudia si už Vianoce bez Dobrej noviny nevedia ani predstaviť a že patrí naozaj k pevnej súčasti prežívania vianočných sviatkov. Deti sa vždy veľmi tešia na koledovanie. Samozrejme, sú medzi nimi aj také, ktoré treba viac motivovať, pretože niekedy je príjemnejšie tešiť sa z nových hračiek a sedieť v teple domova, ako sa prechádzať v chumelici alebo silnom mraze. Dlhoroční koledníci vedia, že najmä počasie býva najnáročnejším aspektom koledovania. 

Kam putujú financie vyzbierané počas koledovania a akým spôsobom sa určuje miesto, ktorému budú venované?

Dobrá novina stabilne pôsobí v krajinách subsaharskej Afriky, najmä v Keni, Ugande, Etiópii a v Južnom Sudáne. Dlhodobo sa zameriavame na podporu rozvojových projektov, ktoré pomáhajú zlepšovať životné podmienky, a prispievajú tak k dôstojnejšiemu životu tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Sú medzi nimi ženy, starí ľudia a ďalšie znevýhodnené skupiny, ale zvlášť deti, mladí a ich rodiny. Patria medzi ne deti s rôznym stupňom telesného alebo mentálneho znevýhodnenia.

Všeobecne ide o ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, ktorí majú malé alebo takmer žiadne možnosti dosiahnuť plnohodnotné vzdelanie alebo prístup k základným životným potrebám, ako je pitná voda či zdravotná starostlivosť. Mnohým to veľmi sťažuje zabezpečovanie živobytia pre svoje rodiny. Aktivity projektov prebiehajú na komunitnej úrovni a venujú sa ľuďom priamo v týchto vylúčených komunitách, ako sú slumy alebo pastierske komunity. O prerozdelení zbierky rozhodujú zástupcovia koledníkov z jednotlivých diecéz združení v takzvanej Komisii Dobrej noviny. Stretávajú sa niekoľkokrát ročne, aby posúdili, ktoré projektové návrhy sa z poslednej zbierky podporia. Vychádzajú pri tom z podkladov a skúseností projektových manažérov Dobrej noviny, ktorí sú v každodennom kontakte s partnermi v Afrike.

V posledných rokoch zasiahla naše životy epidémia koronavírusu. Ako je to s koledovaním Dobrej noviny? 

Dobrá novina nie je výnimkou. Hoci sme minulý rok pripravili prísne opatrenia a nahradili koledovanie z domu do domu koledovaním popod obloky, nakoniec sa ani takéto koledovanie nemohlo uskutočniť, pretože situácia bola veľmi neprehľadná a pravidlá sa menili veľmi rýchlo a nepredvídateľne. V mnohých obciach deti zakoledovali aspoň v kostoloch, kde ešte nebolo zakázané verejné slávenie bohoslužieb. Ak sa nedalo osobne, koledníci ukázali svoju tvorivosť, pripravili rôzne kolednícke videá, sprostredkovali svoj kolednícky program cez miestny rozhlas alebo rozdávali vianočné pozdravy spolu s materiálmi Dobrej noviny do poštových schránok.

Dobrá novina však nie je len o Slovensku. Minulý rok bol veľmi neprehľadný aj v afrických krajinách, v ktorých podporujeme rozvojové projekty cez našich lokálnych partnerov. Okrem ohlásenia radostnej zvesti tu na Slovensku máme vždy na mysli aj našich blížnych v Afrike, ktorí vďaka štedrosti Slovákov dokážu zlepšiť svoje životné podmienky. Slováci takto na diaľku prispievajú k dôstojnejšiemu životu ľudí v núdzi.

Robí sa Dobrá novina aj tento rok? Ak áno, akým spôsobom? Vstupovanie do cudzích domácností nie je dovolené.

Dobrá novina je tu aj tento rok. Som presvedčený, že by tu mala byť a bude aj v náročných situáciách. Dokonca práve v týchto ťažkých časoch potrebujeme Dobrú novinu ešte viac. Ľudia sú už veľmi frustrovaní, unavení a mnohí možno i rezignovaní. Nie je práve toto čas pre ohlásenie dobrej noviny? Práve teraz a viac ako inokedy potrebujú ľudia počuť tú radostnú správu: narodil sa Kristus, náš Spasiteľ, náš Záchranca. Verím, že aj počas nastávajúcich Vianoc koledníci urobia dobrú službu ľuďom tu na Slovensku a prinesú znovu radosť a nádej. Želal by som si, aby sa naša vlasť aj vďaka koledníkom premieňala na krajinu pokoja a vzájomnej ohľaduplnosti a súdržnosti. Uvedomujeme si, že tradičné návštevy domácností sú teraz rizikové. Preto sme pripravili opatrenia pre bezpečné koledovanie a chceli by sme nadviazať na tradíciu koledovania popod obloky, teda koledovať v exteriéri a v malých skupinkách. Ako som už spomínal, koledníci sú nesmierne tvoriví a určite využijú aj ďalšie prostriedky, aby svojim susedom a farníkom priniesli vianočnú radosť.

Čo pre vás znamenajú v kontexte Dobrej noviny slová pápeža Františka: „Zveruje sa vám tá najťažšia a najfascinujúcejšia úloha: stáť na nohách, keď sa zdá, že sa všetko rúca; byť strážcami, ktorí dokážu vidieť svetlo v noci; byť staviteľmi uprostred trosiek – a je ich toľko v dnešnom svete; a vedieť snívať.” (Pápež František, Slávnosť Krista Kráľa, 21. novembra 2021)

Pápež František je známy tým, že vyzýva mladých, nové generácie, aby sa chopili svojej úlohy v spoločnosti. Hovorí, aby sa nebáli, aby zaujali postoje, aby dôverovali Kristovi. My sme mali privilégium počuť podobne povzbudivé slová z úst Svätého Otca priamo u nás na Slovensku v Košiciach.

V eRku sa snažíme brať slová pápeža Františka veľmi vážne a odovzdávať ich deťom, mladým, koledníkom Dobrej noviny, všetkým detským spoločenstvám v eRku. Potrebujeme generáciu mladých, ktorú nebudeme označovať X-Y-Z, ale možno K, teda Kristovu generáciu. Potrebujeme mladých, ktorí budú chcieť nasledovať Krista, ktorý budú chcieť byť ako On. Potrebujeme, aby si deti a mladí uvedomovali svoje poslanie tu na zemi, poslanie, pre ktoré ich Boh stvoril, zmysel svojho bytia.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom na Slovensku?

Potrebujeme, aby cítili zodpovednosť za seba i za druhých a aby mali odvahu konať. V tomto je pre mňa práca eRka i samotná Dobrá novina skvelou príležitosťou pre deti a mladých nezostať sedieť v pohodlí a teple domova, urobiť niečo pre druhých a zažiť ľudské spoločenstvo. Rozdať vianočnú radosť, navštíviť blízkych, známych i neznámych, a svojím úsilím prispieť k lepšiemu životu úplne neznámych a nám vzdialených ľudí.

Dobrá novina je len jednou z takýchto príležitostí, ktorých každý z nás dostávame dennodenne aj niekoľko. Požičiam si slová, ktoré zazneli v Košiciach: aby sme boli zakorenení a otvorení. Lebo na to, aby sme vnímali tieto Božie pozvania vo svojom živote, potrebujeme poznať svoju históriu, svoje korene. Ale nielen dejepis, skôr históriu môjho života, mojej viery, mojich presvedčení, toho, čím som. A nutne potrebujeme byť otvorení, mať vnímavé srdce a otvorenú náruč. Inak by sme mohli zostať v situácii, ktorej sa bál aj svätý Augustín: že Ježiš pôjde okolo mňa a ja si ho nevšimnem.