"Hlavný problém spočíva v tom, že sme uverili v to, že technické riešenie všetko vyrieši. Problém techniky však je, že hoci dáva človeku moc, nedáva mu zároveň aj morálne schopnosti, ako s touto mocou narábať," hovorí v rozhovore pre Štandard o delení ľudí na zaočkovaných a nezaočkovaných, o morálnosti povinného očkovania a obmedzení bohoslužieb filozof a predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst.

Naša spoločnosť je už prakticky rozdelená na zaočkovaných a nezaočkovaných. Zaočkovaní sa dostanú takmer všade, nezaočkovaní takmer nikde. Je takéto delenie spoločnosti podľa vás správne? 

Už Cicero v diele O povinnostiach písal, že základom spoločnosti je dôvera. V situácii, keď viac ako polovica obyvateľov nedôveruje štátu a ľudia sú rozhádaní ohľadom očkovania, takéto opatrenia nedôveru nezmenšia, naopak, budú ju zväčšovať. Tí, ktorí dnes štátu nedôverujú, mu nezačnú dôverovať, keď ich pritlačí k múru.

Pravdou je, že situácia v nemocniciach je veľmi náročná, a zdá sa, akoby už ostávali iba drsné, pragmatické riešenia. Myslím si však, že vždy sa dajú nájsť aj ľudské riešenia, aj keď je to často náročnejšie. Dobrým začiatkom by mohlo byť, ak by kompetentní a hlavné médiá prestali s rétorikou, ktorá nálepkuje polovicu obyvateľov iba ako sebeckú a zmanipulovanú konšpiračnými webmi. Takýto prístup spolu s ostrakizáciou celú vec len zhoršuje. Bez dôvery a autority bude naša spoločnosť len hrubnúť a nutne sa posúvať od demokracie bližšie k tyranii a totalite.

Bez dôvery a autority bude naša spoločnosť len hrubnúť a nutne sa posúvať od demokracie bližšie k tyranii a totalite.

Skeptik by povedal, že ak by táto vláda nerozdelila spoločnosť na zaočkovaných a nezaočkovaných, tak by zasa stratila dôveru u zaočkovanej časti verejnosti. Zdá sa, že tu stojíme pred začarovaným kruhom.

Dnes vidíme, že politici v záujme podporiť očkovanie sľubovali občanom viac, ako vakcína reálne priniesla. Keďže nechcú úplne stratiť rešpekt aspoň pred svojimi voličmi, snažia sa stoj čo stoj ukázať, že svoje sľuby plnia. A tak trvajú na zvýhodňovaní očkovaných, hoci tým zvyšujú riziko, že očkovaní, ktorí sa nemuseli a nemusia testovať, podľahnú ilúzii bezpečia a prispejú k rozneseniu covidového vírusu po Slovensku.

Áno, na JIS-kách zomierajú najmä neočkovaní, ale aj viacerí netestovaní očkovaní im k tomu vlastne nepriamo dopomáhajú tým, že môžu vírus voľne šíriť. Navyše, u starších ľudí a rizikových skupín pretrváva riziko napriek očkovaniu, aj keď je nižšie. Preto aj očkovaní, ktorí sa cítia bezpečne a celé mesiace sa netestujú, môžu vírus prenášať a ohrozovať iných zaočkovaných z rizikových skupín. Čiže tu vidíme, ako veľmi politický populizmus škodí jednote spoločnosti a dôvere v autority.

Ostaňme ešte chvíľu pri rozdelenej spoločnosti. Pod tento pojem sa dá schovať skutočne veľa vecí a mnohé sa ním dajú ospravedlniť. Nemyslíte si, že je to trochu vágny pojem a možno aj slabý argument, prečo by niečo vláda mala alebo nemala robiť?

Demokracia má v sebe zakódovanú tendenciu k „straníckosti“, preto je dôležité, aby vo verejnom živote boli sily, ktoré túto straníckosť miernia, ako napríklad inštitút prezidenta. Dnes sa však akoby všetci relevantní lídri postavili iba na stranu jedného technického riešenia. Problém však je, že nemôžete k človeku pristupovať ako k stroju, ktorý keď nefunguje, tak vymeníte jednu súčiastku za inú. Treba rešpektovať ľudskú dôstojnosť. Tá spočíva v tom, že každý jednotlivý človek môže a má konať podľa svojho svedomia. Samozrejme, to si treba formovať. Ale určite treba rešpektovať také svedomie, ktoré chce byť zdržanlivejšie pri aplikovaní novej vakcíny, osobitne deťom a mladým, alebo ktoré sa chce dištancovať hoci aj od vzdialenej materiálnej kooperácie s potratom. 

Foto: Matúš Zajac

Hovoríte, že k človeku nemôžeme pristupovať ako k stroju. No neexistujú situácie, ako napríklad tá dnešná, keď je potrebné potlačiť svedomie jednotlivca a v záujme záchrany krajiny presadiť krajné riešenie, ktorým by dnes bolo zavedenie povinného očkovania? Zdá sa, že benefity vo forme života bez lockdownov a preplnených nemocníc sú tu oproti rizikám vo forme zopár šomrajúcich ľudí neporovnateľné.

Myslím si, že nejde o zopár šomrajúcich ľudí. Polovica spoločnosti je dnes ostrakizovaná a tlačená do riešení, ktorým nedôveruje. Situácia je vážna. Ale ani vážnosť situácie nemôže ospravedlniť to, že zlyhania na rôznych úrovniach sa prekrývajú poukazom výlučne na jedno riešenie, takpovediac, za každú cenu.

Hlavný problém spočíva v tom, že sme uverili v to, že technické riešenie všetko vyrieši. Problém techniky však je, že hoci dáva človeku moc, nedáva mu zároveň aj morálne schopnosti, ako s touto mocou narábať. Naopak, človek má pocit, že ak niečo vďaka technike môže urobiť, tak to aj má urobiť. Účel svätí prostriedky. Ak na výrobu či laboratórne testovanie vakcíny potrebujem použiť bunkové línie z potrateného dieťaťa, urobím to. Nevinného človeka vyťažím ako nejaký nerast, a z jeho tkanív vypreparujem, čo potrebujem. Keď vidíme obrázky Aztékov, ako z obetí vyťahujú ľudské srdcia zaživa, pohoršujeme sa, že aké barbarstvo. Ale keď sa takéto praktiky odohrávajú dnes v našich nemocniciach, už ich nenazývame barbarstvom, ale medicínskym výskumom, alebo realizáciou reprodukčných práv.

Opýtam sa to inak. Nie je zdravie spoločnosti väčší benefit ako pošliapané svedomie niekoľkých ľudí?

(viac…)




Najnovšie autorské články