Pred týždňom som sa chcel v Nikózii venovať téme 50 migrantov, ktorých vzal pápež František so sebou do Talianska. Pre zrušenie a posuny letov, ale tiež nevyhnutnosť skoršieho návratu domov, mi nakoniec na Cyprus zostalo len šesť hodín.

Obvykle sa takáto cesta odrieka, rozhodol som sa však prijať túto športovú výzvu a postupne pristáť v troch štátoch, ktoré mali kvôli omikronu tie najprísnejšie predpisy pre vstup do krajiny. Cyprus od 6. decembra zaviazal všetkých prichádzajúcich do krajiny podrobiť sa na vlastné náklady PCR testu na letisku a „samoizolácii“ neurčitej dĺžky. Spojené kráľovstvo a Írsko požadovali aj od očkovaných PCR test. Navyše, aj Passenger Locator registrácie v týchto troch ostrovných štátoch boli nezvyčajne zdĺhavé. Webová stránka povinného Cyprus Flight Pass spadla v deň odletu.

Moja cesta dopadla tak, že som strávil 26 a pol hodiny nepretržite v lietadlách a na letiskách. Nikomu taký výlet neodporúčam, rozhodne ho ale neľutujem. Zvláštnym spôsobom som sa ponoril do duše ranoomikronovej Európy.

Letisko som napokon neopustil

V pondelok o 12:40 som vkročil na letisko v Solúne. Mladí grécky hovoriaci muži trpeli tikom s ráznymi gestami odklápať a zaklápať svoje smartfóny. Strašne mi tým hlukom liezli na nervy.

O 16:30, s hodinovým meškaním, som pristál v Larnake. Slnko zapadalo, na Cypre bolo nádherne teplo. Falanga mladých ľudí, vyzbrojená modrými mäsiarskymi zásterami a tvárovými plexisklovými štítmi, vzala od pasažierov pod holým nebom po 15 eur a PCR výter. Do odchodu kyvadlového autobusu do Nikózie mi zostávalo desať minúť, bolo to beznádejné, rezignoval som na svoje pôvodné ciele v cyperskej metropole.

Oznámil som, že neopustím letisko, tým som si ušetril test a následne ma jedna rozkošná dnepropetrovská blondína eskortovala do veľmi malej tranzitnej zóny. Obvykle tu Rusi a Ukrajinci prestupujú medzi nízkonakladnými lietadlami smerom do Izraela. Izrael je však zavretý. V ten podvečer som bol jediný tranzitujúci.

(viac…)




Najnovšie autorské články