Výkonnosť ekonomiky má byť v najbližšom období slabšia. Popri nedostatku súčiastok, ktorý sa javí byť akútnejší, ako sa čakalo na jeseň, zohráva úlohu aj nepriaznivejšia pandemická situácia na Slovensku. Inflácia má vrcholiť na úrovni okolo siedmich percent začiatkom budúceho roka.

Zároveň naďalej platí, že výkon slovenskej ekonomiky v najbližšom období by mohol byť ešte o čosi slabší, pričom rast cien ešte o čosi vyšší. Nízka zaočkovanosť obyvateľstva a nízka miera dodržiavania nariadených pravidiel majú dosahy nielen na zdravie a životy ľudí, ale aj na výkonnosť ekonomiky. Ide hlavne o odvetvie služieb. Vyplýva to z materiálu Ekonomický a menový vývoj – zima 2021, ktorý na tlačovej konferencii v utorok predstavili zástupcovia Národnej banky Slovenska (NBS).

"Dobrá správa je, že trh práce je stabilný napriek rôznym prekážkam. Dokonca vidieť v niektorých segmentoch, že je nedostatok ľudí. Z pohľadu zamestnanosti zatiaľ nevnímame vážnejšie riziká. Spomalenie je skôr v oblasti exportu," uviedol viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

Nepriaznivý cenový vývoj

Inflácia má vrcholiť na úrovni okolo siedmich percent začiatkom budúceho roka a postupne sa vracať na úrovne bližšie k dvom percentám ku koncu 2023. Za týmto vývojom stoja predovšetkým vonkajšie vplyvy.

Nový variant koronavírusu predstavuje významné riziko z pohľadu globálneho aj domáceho vývoja. S vývojom cien energií, vplyvom zmien inflačných očakávaní a mzdových vyjednávaní na cenový vývoj, ako aj s rastom produkčného potenciálu ekonomiky je spojená neistota. Tá by mohla viesť skôr k rýchlejšiemu rastu cien na celom horizonte predikcie.

Ako informoval guvernér centrálnej banky Peter Kažimír, rast cien by mal vyvrcholiť v najbližších mesiacoch, a to niekde okolo úrovne siedmich percent. Hlavným dôvodom sú podľa neho regulované ceny energií. Koncom budúceho roka by rast cien mal spomaľovať niekde k štyrom percentám. Priemerná inflácia by mala v budúcom roku dosiahnuť zhruba šesť percent, v tomto roku by mala dosiahnuť hodnotu blízko troch percent.

V roku 2023 už centrálna banka odhaduje infláciu na úrovni 2,4 percenta a v roku 2024 by mala podľa nich dosiahnuť 1,9 percenta.

Guvernér NBS Peter Kažimír. Foto: TASR/Martin Baumann

Budú banky zvyšovať úroky?

Inflácia podľa Kažimíra zohráva dôležitú úlohu aj z pohľadu nastavenia menovej politiky. Bežných ľudí totiž zaujíma, aké budú mať na svojich úveroch úroky. Niektoré centrálne banky už pristúpili k zvyšovaniu sadzieb a tento trend by mal pokračovať. Z pohľadu Slovenska však Európska centrálna banka podľa Kažimíra nechystá v blízkej budúcnosti zvýšenie sadzieb. „Je pravda, že inflácia je vyššia, no počas budúceho roka by mala klesnúť,“ skonštatoval Kažimír.

Zhoršený vývoj, ale iba dočasne

Platí však, že zhoršenie ekonomického vývoja by malo byť iba dočasné. Ekonomika by vplyvom priaznivého vývoja u obchodných partnerov slovenských výrobcov mala nabehnúť na dráhu, ktorú analytici očakávali ešte pred pandémiou koronavírusu. Inflácia bude eventuálne spomaľovať na bežné úrovne. Kľúčom k návratu na predpandemickú rastovú trajektóriu výkonnosti ekonomiky je okrem zlepšenia zdravotnej situácie a normalizácie dodávok komponentov v automobilovom priemysle aj zlepšenie čerpania prostriedkov z európskych fondov.

(viac…)




Najnovšie autorské články