Slovenská ekonomika na tom bude horšie, ako sa čakalo. Výrazný rast cien bude pokračovať

Výkonnosť ekonomiky má byť v najbližšom období slabšia. Popri nedostatku súčiastok, ktorý sa javí byť akútnejší, ako sa čakalo na jeseň, zohráva úlohu aj nepriaznivejšia pandemická situácia na Slovensku. Inflácia má vrcholiť na úrovni okolo siedmich percent začiatkom budúceho roka.

Zároveň naďalej platí, že výkon slovenskej ekonomiky v najbližšom období by mohol byť ešte o čosi slabší, pričom rast cien ešte o čosi vyšší. Nízka zaočkovanosť obyvateľstva a nízka miera dodržiavania nariadených pravidiel majú dosahy nielen na zdravie a životy ľudí, ale aj na výkonnosť ekonomiky. Ide hlavne o odvetvie služieb. Vyplýva to z materiálu Ekonomický a menový vývoj – zima 2021, ktorý na tlačovej konferencii v utorok predstavili zástupcovia Národnej banky Slovenska (NBS).

„Dobrá správa je, že trh práce je stabilný napriek rôznym prekážkam. Dokonca vidieť v niektorých segmentoch, že je nedostatok ľudí. Z pohľadu zamestnanosti zatiaľ nevnímame vážnejšie riziká. Spomalenie je skôr v oblasti exportu,“ uviedol viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

Nepriaznivý cenový vývoj

Inflácia má vrcholiť na úrovni okolo siedmich percent začiatkom budúceho roka a postupne sa vracať na úrovne bližšie k dvom percentám ku koncu 2023. Za týmto vývojom stoja predovšetkým vonkajšie vplyvy.

Nový variant koronavírusu predstavuje významné riziko z pohľadu globálneho aj domáceho vývoja. S vývojom cien energií, vplyvom zmien inflačných očakávaní a mzdových vyjednávaní na cenový vývoj, ako aj s rastom produkčného potenciálu ekonomiky je spojená neistota. Tá by mohla viesť skôr k rýchlejšiemu rastu cien na celom horizonte predikcie.

Ako informoval guvernér centrálnej banky Peter Kažimír, rast cien by mal vyvrcholiť v najbližších mesiacoch, a to niekde okolo úrovne siedmich percent. Hlavným dôvodom sú podľa neho regulované ceny energií. Koncom budúceho roka by rast cien mal spomaľovať niekde k štyrom percentám. Priemerná inflácia by mala v budúcom roku dosiahnuť zhruba šesť percent, v tomto roku by mala dosiahnuť hodnotu blízko troch percent.

V roku 2023 už centrálna banka odhaduje infláciu na úrovni 2,4 percenta a v roku 2024 by mala podľa nich dosiahnuť 1,9 percenta.

Budú banky zvyšovať úroky?

Inflácia podľa Kažimíra zohráva dôležitú úlohu aj z pohľadu nastavenia menovej politiky. Bežných ľudí totiž zaujíma, aké budú mať na svojich úveroch úroky. Niektoré centrálne banky už pristúpili k zvyšovaniu sadzieb a tento trend by mal pokračovať. Z pohľadu Slovenska však Európska centrálna banka podľa Kažimíra nechystá v blízkej budúcnosti zvýšenie sadzieb. „Je pravda, že inflácia je vyššia, no počas budúceho roka by mala klesnúť,“ skonštatoval Kažimír.

Zhoršený vývoj, ale iba dočasne

Platí však, že zhoršenie ekonomického vývoja by malo byť iba dočasné. Ekonomika by vplyvom priaznivého vývoja u obchodných partnerov slovenských výrobcov mala nabehnúť na dráhu, ktorú analytici očakávali ešte pred pandémiou koronavírusu. Inflácia bude eventuálne spomaľovať na bežné úrovne. Kľúčom k návratu na predpandemickú rastovú trajektóriu výkonnosti ekonomiky je okrem zlepšenia zdravotnej situácie a normalizácie dodávok komponentov v automobilovom priemysle aj zlepšenie čerpania prostriedkov z európskych fondov.

Čo sa týka ekonomického rastu, ten by mal byť na Slovensku v najbližších rokoch silný. Tohtoročný rast centrálna banka odhaduje na úrovni 3,1 percenta HDP, v ďalších dvoch rokoch by mal dosiahnuť takmer 6 percent. „To sú najvyššie čísla za posledných desať rokov,“ poznamenal Kažimír. Súčasťou tohto rastu je podľa neho aj impulz z európskych prostriedkov, teda dočerpanie programov zo štrukturálnych fondov, ale aj z plánu obnovy. Tieto prostriedky by mohli kumulatívne dosiahnuť 10 percent HDP v najbližších troch rokoch. „Je otázka, či sa peniaze načas v plnej kvalite podarí minúť,“ dodal Kažimír.

„Svetielko na konci tunela je ešte ďaleko. Musíme preskočiť minimálne ešte tri prekážky, aby sme sa na Slovensku dostali na ten trend, kde sme boli pred pandémiou,“ povedal viceguvernér banky Ódor. Tými sú pandémia, rastúce ceny energií a nedostatky niektorých komponentov. Posledné dva roky boli podľa Ódora ako na horskej dráhe. Niektoré štvrťroky boli dobré, iné zlé. „Teraz platí, že z ekonomického hľadiska je výhľad priaznivý, ale tieto tri prekážky musíme zvládnuť, aby sme sa mohli dostať naspäť, kde sme čakali, že budeme pred dvoma rokmi,“ uviedol Ódor. Na predpandemickú trajektóriu by sme sa mohli podľa neho dostať niekedy na prelome rokov 2022 a 2023, respektíve začiatkom roka 2023.

Stabilizácia verejných financií

Po odznení pandémie nového koronavírusu bude dôležitá konsolidácia verejných financií. Nábeh ekonomickej aktivity v súkromnom sektore v budúcom roku, ako aj príležitosť využitia prostriedkov z rôznych fondov EÚ vytvára priaznivé predpoklady pre ambiciózne rozpočtové ciele.

Deficit verejných financií by mal v roku 2021 dosiahnuť podľa odhadu NBS úroveň 7,4 percenta HDP, čo je o 1,9 bodu viac ako vlani. Oživenie ekonomiky by malo na hospodárenie verejného sektora pôsobiť podľa centrálnej banky pozitívne. Pretrvávajúci vplyv pandémie vytvára tlak na rast výdavkov. Celkové priame fiškálne náklady pandémie v tomto roku sú odhadované na úrovni 3,3 percenta HDP.

Fiškálna konsolidácia sa očakáva už v roku 2022. Očakávané doznievanie opatrení kompenzujúcich vplyv pandémie spolu s ďalším zlepšovaním cyklických podmienok by mali saldo verejných financií znížiť na budúci rok na hodnotu 3,8 percenta HDP. Následne v ďalších rokoch národná banka očakáva relatívne vysokú výkonnosť ekonomiky. Bude tvoriť základ pre pokračujúcu konsolidáciu, ktorú však bude dočasne tlmiť dovoz vojenskej techniky. Preto NBS očakáva, že deficit dosiahne v roku 2023 úroveň 3,1 percenta HDP a klesne tesne pod 3 percentá HDP v roku 2024.

V porovnaní s predchádzajúcou prognózou sa očakáva zhoršenie deficitu v roku 2021 o 0,8 bodu. Revízia prognózy vyplýva podľa centrálnej banky najmä zo zhoršujúcej sa pandemickej situácie, keď sa opäť zavádzajú opatrenia na podporu zamestnanosti a uzavretie ekonomiky v závere roka bude mať vplyv na nižšie dane a odvody z trhu práce aj tržby. Čiastočne je tento vývoj kompenzovaný pozitívnou revíziou DPH, kde pozorujeme silný medziročný vývoj. V roku 2021 by mal schodok tiež negatívne ovplyvniť predpoklad o úhrade doplatku do rozpočtu EÚ za podhodnotené clo z čínskeho dovozu, čo vrátane sankčných úrokov predstavuje spolu výdavky v hodnote 0,5 percenta HDP.

(tasr, sita)