Boj proti dopingu? Alebo proti Rusku?

Americký kongres nedávno schválil a prezident Trump podpísal tzv. Rodchenkov Act. Zákon umožní americkým úradom trestne stíhať športovcov aj mimo územia Spojených štátov.

Zákon je zameraný na športovcov, ktorí užívajú doping na akýchkoľvek pretekoch, na ktorých sa súčasne zúčastnili aj americkí športovci. V Rusku vyvolalo toto rozhodnutie obzvlášť ostrú reakciu. Dôvodom pritom nie je len opätovná snaha Američanov rozšíriť platnosť svojej legislatívy aj na iné štáty, na to sme si už zvykli. Podstata zákona, zvlášť jeho názov, v Rusoch vyvoláva dojem, že nová legislatíva je namierená výlučne proti nim.

Zákon bol nazvaný po ruskom chemikovi, špecialistovi na analýzu biologických vzoriek a detekciu dopingu Grigorijovi Rodčenkovovi, ktorý v rokoch 2006-15 pôsobil ako riaditeľ ruského antidopingového centra. Rodčenkov sa preslávil v roku 2016 po tom, ako vypovedal o existencii štátneho programu podpory dopingu v ruskom športe, pričom dodnes je informátorom Svetovej antidopingovej agentúry.

Rodčenkovove odhalenia sa stali takzvanou „deviatou vlnou“ (tzn. najničivejšou vlnou, podľa obrazu Ivana Konstantinoviča Ajvazovského, pozn. red.), po ktorej nasledovala reakcia národného rozhorčenia a hnevu. Tá sa však neobrátila ani proti športovcom, ktorí doping užívali, a ani proti úradníkom, ktorí fungovanie celej schémy umožňovali, ale proti „vlastizradcovi“ Rodčenkovovi. Po tom, ako začali bývalému riaditeľovi antidopingového centra chodiť vyhrážky, bol nútený emigrovať do USA. V Amerike je zapojený do federálneho programu na ochranu svedkov. Rodčenkovovi zmenili vzhľad a miesto jeho pobytu je utajené.

Chemik svojím činom narazil na ruskú mentalitu, ktorá vyžaduje, aby bol každý problém riešený tam, kde vznikol, bez účasti cudzích ľudí, najmä cudzincov. Rodčenkov toto nepísané pravidlo hrubo porušil.

Naopak, ruská verejná mienka nijako zvlášť neodsudzuje športový úspech, ktorý bol dosiahnutý podvodom. Viacerí Rusi súcitia so športovcami, ktorí boli za doping potrestaní, a považujú sankcie proti nim za nespravodlivé a nezdôvodnené. Ak chcete za prejav čistej „rusofóbie“.

Prijatie zákona s menom Rodčenkova v názve preto na Rusov pôsobí ako urážka a výsmech. Ešte viac sa však nahnevali po tom, ako Medzinárodný športový súd potrestal Rusko za dopingové škandály a nedovolil jeho reprezentantom dva roky používať na najväčších pretekoch svoju vlajku a hymnu, ba ani takéto podujatia organizovať.

Rusi vždy boli hrdí na svoje úspechy v športe. Teraz je to pre krajinu, ktorá už nie je svetovým lídrom ani v ekonomike, ani v technológiách, ani vo vojenskej sfére, skoro jediná opora národnej pýchy a prestíže. Medzinárodné opatrenia proti ich športu a atlétom dráždia bežných Rusov viac než ekonomické a obchodné sankcie zo strany EÚ a USA. Málokto považuje boj proti dopingu za skutočný dôvod potrestania ruských reprezentantov, vidia za tým hlavne politické záujmy a intrigy Západu.

Vlna emócií prehlušila reálu hrozbu tohto zákona pre ruský šport. Pritom šport je dnes sférou, kde platia vlastné pravidlá. Zoznam zakázaných látok, považovaných za doping, zostavuje a aktualizuje Svetová antidopingová agentúra, čo je čisto športová inštitúcia.

Tento zoznam zahŕňa nielen drogy, ale aj množstvo bežných liekov, ktoré sa dajú kúpiť v akejkoľvek lekárni, pričom atléti sa ich užívania dobrovoľne vzdávajú. Tí, ktorí tento záväzok porušia, riskujú, že budú dočasne alebo natrvalo vylúčení z medzinárodných súťaží.

Nový americký zákon teraz prelomovo označuje porušenie športových pravidiel za trestný čin. Nejde len o to, že niekto sa môže stať zločincom len preto, že prechladnutie liečil nesprávnymi kvapkami do nosa. Ide o precedens, ktorý by mohol zmeniť tvár nielen ruského, ale aj celosvetového športu, a to bez akejkoľvek súvislosti s dopingom.

Súčasťou niektorých športov sú aj veci, ktoré sú v bežnom živote považované za protizákonné. Príkladom je box či iné bojové umenia, skúste niečo také urobiť mimo telocvične a uvidíte, ako rýchlo zasiahne polícia. Alebo taký biatlon, ak na lyžovačke niekto bude strieľať na ciele v lese, riskuje, že sa sám stane terčom policajného zásahu. Takéto športy nemajú šancu na prežitie, ak by sa na nevzťahovala neprimerane napísaná trestná legislatíva.

Obávam sa, že tým sa to nekončí. Čo ak by sme logiku Rodčenkovovho zákona uplatnili na hokej, sám o sebe tvrdý šport, kde dochádza aj k agresívnym útokom. Je úplne vzdialená predstava, že porušenie pravidiel neskončí na trestnej lavici, ale odsúdením a trestom vo väzení? Aj vo futbale sme už videli rôzne tvrdé zákroky a zatiaľ najprísnejšie tresty sú červené karty a finančné pokuty.

Navyše aj v bezkontaktných športoch sa stáva, že atléti náhodou zrania iných ľudí. Nie je úplnou zriedkavosťou, že golfisti alebo atléti v hode kladivom zasiahnu divákov, prípadne rozhodcov. Nedávno bol známy tenista vylúčený z turnaja kvôli tomu, že zranil loptičkou rozhodkyňu. Čo keby sa raz za to dostal za mreže?

Poviete si, nezmysel. A áno, máte pravdu!

Ale precedens už bol vytvorený. Vo viacerých štátoch je pritom právny systém založený na precedensoch, ak sa niečo stalo raz, bude sa to opakovať vždy. Obeťou novej legislatívy teda nie je len Rusko, ale môže ňou byť aj celý športový svet.

Boj proti dopingu je niečo ako pľuvanie proti vetru. Všetci vedia, že vrcholové výsledky nie sú reálne dosiahnuteľné bez špeciálnej podpory organizmu. Publikum (aj média) chcú pritom vidieť stále nové rekordy. Skôr či neskôr sa zopakuje situácia s profesionálnymi atlétmi, ktorí dlhý čas neboli pripustení do olympijského hnutia, ale pod tlakom verejnosti budú obmedzenia proti nim nakoniec zrušené.

Myslím si, že už v dohľadnej budúcnosti stratí boj proti dopingu svoju terajšiu aktuálnosť. Ide totiž o fenomén, ktorý je do značnej miery stimulovaný športovými funkcionármi. Tí na tento účel neraz dostávajú obrovské finančné prostriedky, ktoré im zabezpečujú pohodlný život.

Konfrontácia s Ruskom však v tomto kontexte zanechá dlhodobé stopy nielen v športe. Je ťažké pochopiť, prečo sa boj proti dopingu sústreďuje iba na jednu krajinu, hoci je tento jav na celom svete rozšírený približne rovnako. Práve preto Rodčenkovov zákon a rozhodnutia Svetovej antidopingovej agentúry a Medzinárodného športového súdu pôsobia na Rusov len ako ďalšia súčasť širšej politiky sankcií zo strany Západu.