Rusko: Vzťahy s NATO dosiahli moment pravdy. Môžeme rozmiestniť nové zbrane, potom bude neskoro

Ak bude Západ ignorovať nové bezpečnostné požiadavky Ruska, Moskva sa uchýli k vytváraniu vlastných protihrozieb. Uviedol to tamojší tajomník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško s tým, že na rad môže prísť aj rozmiestňovanie zbraňových systémov k východnej hranici.

Nedávne návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk sú zamerané na odvrátenie potenciálneho vojenského konfliktu s NATO, uviedol ruský zástupca ministerstva zahraničných vecí Alexander Gruško s dodatkom, že vzťahy jeho krajiny s blokom vedeným Američanmi dosiahli bod zlomu.

Ak by Západ snahy Rusov ignoroval, podľa Gruškova sa uchýlia k vytváraniu „vlastných protihrozieb“, ktoré by mohli potencionálne znamenať aj rozmiestnenie nových zbraňových systémov v blízkosti hraníc. „Potom už bude neskoro pýtať sa nás, prečo sme urobili takéto rozhodnutia, prečo sme nasadili takéto systémy,“ pokračoval.

Vysoký úradník argumentoval, že čoraz napätejšie vzťahy medzi Ruskom a NATO dosiahli „moment pravdy“ vyžadujúci si „zásadné rozhodnutie“. Myslí si, že lopta je momentálne na strane Aliancie. O Gruškových slovách informuje agentúra Ria Novosti s odvolaním sa na YouTube kanál Soloviev Live.

Balansovanie na hrane vojny?

Jeho kolega Sergej Riabkov, rovnako námestník ministra zahraničných vecí, takisto v sobotu v rozhovore pre agentúru Interfax uviedol, že kroky USA a ich spojencov sú čoraz provokatívnejšie, a opísal ich ako „balansovanie na hrane vojny“.

Podľa jeho slov rozmiestnenie jednotiek NATO v blízkosti Ruska – v regiónoch Baltského mora a Čierneho mora – narušuje hlavné bezpečnostné záujmy Ruska a „nikto by nemal podceňovať odhodlanie Moskvy pri ochrane svojich národných bezpečnostných záujmov“.

Čo požaduje Moskva?

Pripomeňme, že návrhy nových bezpečnostných zmlúv so Severoatlantickou alianciou a Spojenými zverejnilo Rusko koncom minulého pracovného týždňa. V časoch vzrastajúceho napätia medzi mocnosťami v súvislosti s krízou na Ukrajine majú pomôcť deeskalovať situáciu a vytvoriť základy ďalšej koexistencie.

NATO podľa predstáv Moskvy napríklad nesmie žiadnym novým krajinám povoliť vstup do Aliancie a takisto žiada, aby NATO v niekdajších krajinách Sovietskeho zväzu nebudovalo svoje vojenské základne. Rusi zároveň deklarovali záujem uskutočniť rokovania o týchto témach už na druhý deň.

Šanca na akceptovanie požiadaviek je malá

Západ však podľa agentúry AP ultimáta Moskvy takmer isto odmietne. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok podľa AP zdôraznil, že akékoľvek bezpečnostné rozhovory s Moskvou budú musieť brať do úvahy obavy Aliancie a zapojiť do riešenia situácie Ukrajinu a ďalších partnerov.

Biely dom podobne uviedol, že o návrhoch diskutuje so svojimi spojencami a partnermi, ale poznamenal, že všetky krajiny majú právo určovať si svoju budúcnosť bez vonkajšieho zasahovania.

Môže prísť ďalšia expanzia

Tendencie NATO sú pritom skôr opačné. V sobotu nemecký magazín Der Spiegel s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe (SACEUR), americký generál Tod Wolters, navrhuje zvýšiť vojenskú prítomnosť v Bulharsku a Rumunsku.

Podľa Der Spiegel generál predložil návrh prostredníctvom tajného videospojenia s predstaviteľmi partnerských krajín NATO. Povedal, že by to bolo podobné predchádzajúcemu zvýšeniu prítomnosti NATO v pobaltských štátoch a Poľsku v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence – eFP).

Nemecká ministerka volá po sankciách

S ráznymi vyhláseniami prišla aj nová nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová (SPD), ktorá v nedeľu vyzvala na prísnejšie sankcie voči Rusku pre zhromažďovanie ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou. Tí, ktorí sú zodpovední za akékoľvek prejavy agresie, musia čeliť „osobným následkom“, uviedla.

Ukrajina aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022.

Moskva popiera, že plánuje akýkoľvek útok a zároveň skloňuje, že pobyt ruských jednotiek na ruskom území alebo ich cvičenie v tomto teritóriu nemôže byť chápané ako prejav agresie.

(tasr, tod, ste)