Na Vianoce si spomeňme na trpiacich, obohatí nás to

Ďakujme za dar života, slobody, a hoc i malej hojnosti, za dar zdravia, rodiny, priateľov. A myslíme na tých, čo sú vo väzeniach, nemajú čo jesť, chýbajú im lieky.

V roku 1951 odsúdili spišského biskupa Ján Vojtaššáka na 24 rokov väzenia. Začiatkom 60. rokov si odpykával trest vo Valdiciach. Na Vianoce 1961 sa po vydaní večere (bochník bieleho koláča, majonézovo-zemiakový šalát a malý rezeň) predčasne zamkli cely a väzni čakali s večerou až do zotmenia.

Otec biskup, ktorý býval s dvoma kňazmi, začal večeru modlitbou a požehnal pokrmy rozložené na upravenom stole. Dôstojník väzenskej stráže pozoroval tento úkon cez priezor na dverách, a hneď aj zasiahol. Za vykonávanie nedovolených náboženských úkonov poslal 84-ročného biskupa do dvojtýždňovej korekcie, na ktorú musel nastúpiť ihneď.

Počas trestu v korekcii bol väzeň sám, nechodil do práce. Normálnu stravu dostal iba každý tretí deň, medzitým iba šálku meltovej kávy a krajec chleba. Spal na tvrdom lôžku, so sebou si mohol vziať iba jednu deku. V zime sa pre chlad poležiačky nedalo spať. Človek sa buď prechádzal, alebo bol skrútený do klbka posediačky.

Keď sa biskup Vojtaššák vrátil z korekcie, na otázku, ako mu bolo, odpovedal stroho: „Dobre! Aspoň som sa mohol modliť.“

Vianoce 2020 budeme pre pandémiu sláviť možno nie tak, ako sme boli inokedy zvyknutí. Spomeňme si na Vianoce v roku 1961, ktoré stovky nevinných ľudí strávili vo valdickom väzení. Ďakujme pri týchto Vianociach za dar života, za dar slobody, a hoc i malej hojnosti, za dar zdravia, rodiny, priateľov. Nezabudnime, koľko ľudí je dnes vo väzeniach, utečeneckých táboroch, na cestách do neznámej budúcnosti, koľkí ľudia hladujú alebo nemajú potrebné lieky.

Keď budeme pri stromčeku, vezmime ich na chvíľu všetkých do našich sŕdc. Staneme sa tým väčšími, silnejšími, bohatšími. A potom sa už, samozrejme, radujme z toho, že trávime tieto krásne sviatky v kruhu najbližších.

Liturgia Vianoc obsahuje nasledujúce dva verše z osemnástej kapitoly Knihy Múdrosti: „Veď kým všetko objímala hlboká tichosť a noc v rýchlom behu došla do polovice, tu tvoje všemohúce Slovo zostúpilo z neba z kráľovského trónu.“

Kniha Múdrosti bola napísaná v rokoch 80 – 30 pred Kristom. Je teda najmladším spisom Starého zákona. Privádza čitateľa priamo na prah novozákonných spisov. Ale najpôsobivejšia na nej je jednoduchosť a krása jazyka, ktorým ohlasuje blížiaci sa čas narodenia Krista.

V čase záplavy stále nových a nových informácií a podnetov, ktoré človeku ponúka dnešná technológia, vráťme sa aspoň v čase Vianoc k jednoduchosti a kráse našich myšlienok a vzťahov. Ona nám znovu otvorí nové pohľady a horizonty.

A spomeňme si tiež na slová biskupa Vojtaššáka, keď sa vrátil z dvojtýždňovej korekcie: „Aspoň som sa mohol modliť.“ Modlitba je v každom čase, aj v čase Vianoc, naším najhlbším zážitkom a posilou.

Požehnané Vianoce a šťastlivý rok 2021 všetkým čitateľom Štandardu!