Veľká tramtária: Ako je to vlastne s tým Tatárskom, ktoré malo vládnuť celému svetu

Čo bolo zač Tatársko, Veľké Tatársko, prípadne Veľká Tartária, ktoré sa podľa historických máp a atlasov rozprestierali v dnešnej strednej a východnej Ázii? Existuje na to vcelku jednoduchá odpoveď. Niektorí ľudia však radšej siahajú po bombastických vysvetleniach o starodávnych ríšach a utajovaných dejinách.

Vo svete nie je núdza o rôzne predstavy, ktoré idú proti všeobecným konvenciám. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí nazrieť do aktuálnych diskusií o súčasnej pandémii či začítať sa do vyjadrení podporovateľov myšlienky plochej Zeme.

Dnes sa radšej dotkneme rôznych divokých pohľadov na svetové dejiny. Tých veru nie je málo, avšak niektoré teórie majú predsa len väčšiu obľúbenosť ako iné. Popri predstavách o vplyvoch žido-jašterov, o svetovláde černochov alebo o tom, že väčšina staroveku sa vlastne neudiala, sa vyníma aj takzvaná Veľká Tartária (Veľké Tatársko).

Ako takmer vždy pri podobných názorových prúdoch, nejde o ucelenú myšlienku. Na túto údajnú tajomnú ríšu existuje mnoho pohľadov, pričom v rôznych národoch nájdeme mnohé interpretácie. Vrátane toho slovenského, respektíve slovanského variantu, ktorý v zásade súvisí s ufoslovanstvom.

Ťažko presne špecifikovať, v čo stúpenci konšpiračných teórií o Veľkom Tatársku vlastne veria. Vznik sa odvodzuje od Anatolija Fomenka a jeho diela Nová chronológia, avšak nie každý teoretik sa nutne pridŕža Fomenkových nápadov. Spomenieme preto hlavné základné kamene, na ktorých stojí väčšina predstáv o takzvanej Veľkej Tartárii.

Taká vyspelá, taká neznáma

Predstavy sa v zásade krútia okolo toho, že v dnešnej strednej a východnej Ázii existovala v minulosti veľká a mocná krajina. Podľa niektorých názorov sa rozkladala aj v časti Severnej Ameriky či dokonca na celom svete. Táto veľmoc však v istom období prestala existovať.

Niekedy sa hovorí o vojenskej porážke, inokedy o podvode a rozložení zvnútra. V slovenskej iterácii sa zasa dozvieme, že údajná krajina sa rozložila dobrovoľne „rozhodnutím starších a žrecov“. V konečnom dôsledku je dôležité, že informácie o tejto Veľkej Tartárii boli stratené, či schválne vymazané z dejín.

Nezhody panujú aj v otázkach, kto obýval túto Veľkú Tartáriu. Spomína sa ako mnohonárodná ríša, inokedy ako ruská či slovansko-árijská krajina. Niekde je to zem Mongolov, Východoázijcov či turkických národov.

Na čom sa však mnoho konšpiračných teórií zhodne, je fakt, že táto ríša mala byť mocná a technologicky vyspelá. Vládol tu mier, blahobyt, múdrosť a veľa iného. A keď to trochu preženieme, tak obyvatelia tejto krajiny dokonca po celom svete postavili v zásade všetky známe i neznáme pamätihodnosti.

Tatárske či mongolské vpády

Väčšina argumentov je postavená alebo sa aspoň opiera o staršie európske mapy či atlasy, zväčša z 15. až 18. storočia. Tie skutočne spomínajú Tatársko či Veľké Tatársko (prípadne rôzne podcelky), ktoré sa najčastejšie nachádza v strede, na severe či východe dnešnej Ázie za Uralom. Niekedy sa tiahne až do Číny či na sever dnešnej Indie.

To má svoje historické opodstatnenie. V dejinných prameňoch sa slovom Tatári pôvodne označovali obyvatelia Mongolska, pričom jeho prvé použitie pochádza zhruba z 8. storočia. K rozšíreniu došlo počas vzostupu Mongolskej ríše, ktorá v neskoršom období siahala od Uhorska až po Čínu.

V prvej polovici 13. storočia sa toto označenie zaužívalo aj u nás ako pomenovanie pre Mongolov, ktorých meno samo označovalo niekoľko rôznych kmeňov a národov. Preto sú mongolské vpády na Slovensko, respektíve do Uhorska, známe aj ako tatárske vpády.

Slovo Tatár mohlo byť pôvodne endonymom niektorých kmeňov Mongolska, zatiaľ čo slovo Mongol získalo svoj rozšírený zmysel až po tom, ako Džingischán zjednotil kmene tamojších stepí pod svoju vládu. K prevahe používania slova Mongol v samotnej ríši došlo koncom prvej polovice 13. storočia.

Európsky trend

Tento trend však už nedosiahol Zlatú Hordu, ktorá po rozpade centralizovanej Mongolskej ríše okupovala východ Európy a časť strednej Ázie. Jej súčasťou boli zároveň takpovediac skutoční, etnickí Tatári.

Vzhľadom na to, že Zlatá Horda bola pre Európanov najbližším kontaktom ku krajinám ríše Mongolov, termíny Tatár, Tatársko ostali zaužívané ako názov územia i jeho obyvateľov. O neskorších osudoch mongolských chanátov za Uralom sa v nasledujúcich storočiach vedelo len málo.

Význam zohrala aj podobnosť názvu Tatár s gréckym slovom Tartaros, ktoré označovalo bezodnú priepasť v podsvetí, ako aj boha tejto hlbiny. Vďaka asociácii sa v latinskom pomenovaní objavilo druhé písmeno r (teda nie Tataria, ale Tartaria).

Tak v jednoduchosti vzniklo meno, ktoré sa medzi Európanmi aplikovalo na kraje, kde vládli Tatári. A bez presných znalostí o dianí za Uralom sa využilo aj na pomenovanie všetkých bývalých území Mongolskej ríše. V niektorých prípadoch sa používalo až do konca 18. storočia, keď sa ešte občas objavovalo na mapách či v atlasoch.

Nie je Tatársko ako Tatársko

Význam však bol už v zásade čisto geografický, nie politický. Tatársko (Veľké Tatársko) zjednodušene označovalo kraje východne od Uralu. Táto prax sa dá prirovnať k dnešnému využívaniu slova Sibír pre územie Ruska od Uralu až po Vladivostok, aj keď jej oficiálne federálne ohraničenie je menšie.  

Prirodzene, stúpenci Veľkej Tartárie to vidia inak.

Na jednej zo slovenských stránok zaoberajúcej sa touto témou sa píše: „Ako vieme, názov Tartaria vznikol zo spojenia našich bohov Tarcha a Tary, ktorí sú ochrancovia tohto územia. Ako vyplýva aj so samej podstaty tohto názvu, k etnickým Tatárom nemá absolútne žiadny vzťah, presne tak, ako Mongolská ríša nemá absolútne nijaký vzťah k dnešnému Mongolsku. Dokonca samotní dnešní Mongoli, keď k nim prídu cudzinci a hovoria im o akejsi slávnej minulosti a vytvorení ríše, ktorá siahala až do Európy, sa už prestali diviť. Dobre vedia – pretože si zachovávajú rodovú pamäť – že nijaký ich predok, nech sa volal aj Džingischán, nikdy v minulosti takúto ríšu nevytvoril. Je to cudzia demagógia. Keď už nič iné, odkiaľ by sa vzalo toľko Mongolov aby pokryli celú Euráziu? Mongolská Tartaria (Mogul Tartary) sa nachádzala na území dnešného Pakistanu, zatiaľ čo dnešné Mongolsko sa nachádza na severe súčasnej Číny alebo medzi Veľkou Tartariou a Čínskou Tartariou.“

Téma sa však ani zďaleka nekončí len pri pôvode názvu či podstate označeného územia. Zajačia nora ide oveľa hlbšie. Napríklad k otázkam etnicity mongolských vládcov, budovania amerických budov s „tatárskou“ technológiou alebo interpretáciou údajných stratených vynálezov. Skutočne, pre záujemcov fantastických svetov to nemusí byť zlé čítanie.