Slovensko má blízko k vlastnému medicínskemu medu. Kvalitou nezaostáva za tými najznámejšími

Med vnímame ako potravinu alebo sladidlo. Často si neuvedomujeme jeho biologické vlastnosti. Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied sa to so skupinou vedcov usiluje zmeniť. Zaoberajú sa použitím medu v medicíne a jeho kvalitou, čím mu chcú dať vyššiu pridanú hodnotu.

Med sa používa na klinikách na liečbu pacientov s chronickými ranami, popáleninami, preležaninami či vredmi predkolenia. Musí mať však medicínsku kvalitu – musí ísť o stopercentný sterilný včelí med.

„Med je zmesou látok a ak z neho vytiahneme jednu látku, nikdy nie je taká aktívna ako celok. Je to výhoda, lebo naň nevzniká rezistencia ako pri antibiotikách,“ vysvetľuje Majtán.

V Európe máme asi päť medov medicínskej kvality. Čoskoro by aj Slovensko mohlo mať vlastný medicínsky med – takzvaný jedľový medovicový.

Medovicový med je unikátny a kvalitou svetový

Medovicový med môže byť z listnatých aj ihličnatých stromov. Je to jediný med živočíšneho pôvodu, neobsahuje peľové zrná. Vzniká tak, že vošky sa premnožia na stromoch, napichnú ihličie a berú zo stromu miazgu. Tú následne spracujú, proteíny využijú a cukorný roztok vylúčia. Tieto drobné výlučky zbierajú včely. Keďže neobsahuje rastlinné proteíny, je vhodný aj pre alergikov.

Ide skôr o tmavší med, ktorý má vyšší podiel polyfenolických látok. Vďaka tomu má vyšší antibakteriálny, protizápalový a imunostimulačný účinok. Keď sa vošky premnožia a je ideálne počasie, medovice je veľa. Málo medovicového medu je súhrnom viacerých faktorov – napríklad intenzívne dažde či búrka.

Neobávajte sa mestského ani skryštalizovaného medu

Do popredia sa dostáva aj mestské včelárenie. Mestské medy sú vraj chuťovo zaujímavé, lebo tam rastie rôzne rastlinstvo. Vďaka menšiemu množstvu postrekov obsahujú nižší podiel pesticídov a majú aj výborné biologické vlastnosti. „Autá už majú katalyzátory a úroveň ťažkých kovov klesá, preto dosahujú niekedy lepšie výsledky ohľadne obsahu kontaminantov ako medy z agrárnych oblastí, kde sú monokultúry a postreky,“ vysvetľuje odborník.

Okrem mestského medu sa netreba obávať ani skryštalizovaného medu. Zohrievať ho dlhodobo na parapete okna alebo vedľa sporáku vedec neodporúča. „Sklo pôsobí ako lupa a slnko v ňom degraduje živiny. Vysoká teplota pri zahrievaní zasa zhoršuje antibakteriálnu aktivitu medu, ale aj iné biologické vlastnosti. Čím menej sa s medom robí, o to lepšie preň,“ dodáva. Odpustiť by ste si preto mali aj jeho pridávanie do horúceho čaju.

S medom, ktorý stratí svoje biologické vlastnosti sa nedá liečiť, lebo cukor z neho využijú baktérie vo svoj prospech. Na bolestivé hrdlo a imunitu potrebuje človek antibakteriálny med, ktorý má potentné biologické vlastnosti. Vtedy med lieči. Ak má všetky enzýmy degradované a med pripomína len chuťou a vôňou, obrazne povedané ním kŕmite baktérie.

Falšuje sa čoraz častejšie, za kvalitu si treba priplatiť

Súčasná realita je taká, že medu je málo. „Minulý rok bol najhorší za posledné štvrť storočie, tento rok sa to zlepšilo, ale aj tak je to len podpriemerný rok v celej Európe,“ hodnotí vedec. Mrazy ani príliš veľa dažďa včelám neprospievajú, svoje robia aj parazity ako klieštik, vírusy či postreky.

Napriek tomu je pre dnešných včelárov-živnostníkov čoraz ťažšie predať svoj med, lebo supermarkety ho ponúkajú za nižšie ceny. Táto cesta je pre súkromníkov neschodná. Spotrebitelia sú zvyknutí na nižšiu cenu medu, ktorej sa bežný včelár nevie priblížiť.

„Med je v Európe tretia najčastejšie falšovaná potravina. Falšovanie je ako doping, teda vždy o krok dopredu než metódy na jeho odhalenie. Európa nie je sebestačná v produkcii medu, a preto sa dováža z tretích krajín. Odhaľovať všetky kontaminanty v mede, respektíve jeho falšovanie, je finančne a po stránke prístrojov náročný proces. Ani tie najlepšie laboratóriá v Európe si niekedy nevedia poradiť,“ vysvetľuje Majtán.

Vo svete sú už poznatky o využívaní glukózo-fruktózového sirupu na riedení medu, čo sa pomerne ťažko odhaľuje. Cena za kilogram takéhoto sirupu sa pohybuje už od 50 centov.

„Najhoršie je, ak by včelár dal tento sirup včelám, tie ho pretrávia, takže takýto kvázi med obsahuje potrebné bielkoviny a enzýmy zo včely a vy neviete zistiť jeho falšovanie. Podľa vyhlášky by sa to nemalo robiť, pretože med nevznikol z nektáru alebo medovice, ale zo sirupu,“ pripomína vedec.

Kupovať slovenský med pomôže vedecká metóda zo Slovenska

Cestou je kupovať domáci med. Ľudia, ktorí si vytvoria názor o chuti medu (pôvodom z krajín EÚ a mimo EÚ) len na základe toho, čo kúpia v supermarkete, zaň však následne odmietajú dať vyššiu cenu, hoci kvalita domáceho medu je vyššia.

„Ak má včelár robiť svoju robotu poriadne a musí ošetrovať včely alebo má zlý rok, je v strate. Nemôže svoj med predávať za štyri eurá ako supermarkety, lebo neprežije. Mnohí včelári to zabalia, lebo byť stále v strate nie je podnikanie ani hobby,“ hovorí odborník.

Vedci zo SAV preto vyvinuli metódu, ktorá skúma antibakteriálny potenciál medu. Včelári aj spotrebitelia si takto môžu overiť biologickú kvalitu medu v porovnaní s najcennejším manukovým medom. Chuťovo ani vizuálne nie je takýto test možný – treba naň laboratórnu diagnostiku. Po testovaní dostane med známku – bronzovú, striebornú alebo zlatú – čo odráža kvalitu charakterizujúcu antibakteriálny potenciál medu.

Slovenskí včelári majú podľa Majtána slabší marketing oproti včelárom v západnej Európe. V súčasnosti predáva aj obal a práve známka s hodnotením antibakteriálnej aktivity medu môže včelárovi zaobstarať kúpnu silu.

Skupinu slovenských vedcov už oslovili aj zahraničné firmy, ktoré si chcú nechať otestovať svoje medy. „Chceme si akreditovať metodiku, aby to bola akceptovateľná forma testovania pre celú Európu, ale aj mimo nej. Takéto testovanie medov ešte v Európe nie je, čo je škoda, lebo máme kvalitné medy, ktoré môžu konkurovať aj najznámejším manukovým medom z Austrálie či Nového Zélandu,“ dodáva Majtán.

Hodnotenie je objektívne, primátor porazil prezidentku

Záštita Slovenskej akadémie vied zaručuje vedcom pri testovaní objektivitu. Platí sa 50 eur za vzorku a prvých sto známok je zdarma. Včelári vopred uvedú, koľko kíl medu v akých fľaškách stočili, aby sa vedel určiť potrebný počet známok.

„Testujeme len med vo fľaškách, lebo keby sme otestovali vzorku z celého sudu a tá by vyšla zlatá, nevieme garantovať, či bude úroveň antibakteriálnej aktivity rovnaká aj o polroka a či sa med neznehodnotí nesprávnym skladovaním alebo zahrievaním. Nemusela by to byť už úroveň antibakteriálnej aktivity, ktorú deklarujeme,“ vysvetľuje vedec.

Tento rok otestovali okolo dvesto vzoriek medov, pričom viac než polovica je zlatých. Slovensko má veľmi kvalitné medy. Presvedčili sa o tom aj politici.

„Prezidentka mala minulý rok bronzový med a Matúš Vallo strieborný, čiže primátor porazil prezidentku,“ hovorí Majtán s úsmevom. Nie každý je s hodnotením úplne spokojný. S včelármi treba vraj pracovať aj po psychologickej stránke, lebo každý si myslí, že má najlepší med, a ak nedostane zlatú známku, je prekvapený. Nie je však všetko len o včelách. Úroveň antibakteriálnej aktivity medu ovplyvňuje aj lokalita či rastlinstvo. Včelár nemusí robiť nič zle. Ide o komplex rôznych faktorov.

Juraj Majtán

Pôsobí ako lektor Slovenského zväzu včelárov, je zakladateľom Slovenskej apiterapeutickej spoločnosti a projektu Medové laboratórium. Jeho pracovníci poskytujú pravidelné konzultácie najmä včelárom, včelárskym farmám a priemyselným producentom medu prevažne zo Slovenska a Českej republiky. Americká internetová platforma Expertscape ho v septembri 2021 zaradila na ôsme miesto z celkových 14 583 hodnotených pracovníkov. Patrí teda k najlepším 0,1 percenta expertov vo výskume včelieho medu.