Záujem o pilotné testovanie škôl po decembrových skúsenostiach stúpa

Užili sme si to, dovysvetľovali sme učivo, obnovili školské návyky, deti boli disciplinované a priateľské. Takto opisujú návrat detí a ich správanie predstavitelia škôl, ktoré sa v decembri zúčastnili na pilotnom testovaní.

Za pilotné testovanie a dva týždne v škole sú všetci zúčastnení vďační, hovorí Jana Murínová, riaditeľka Základnej školy v Mútnom, v okrese Námestovo. „Žiaci boli radi, že sa vrátili do kolektívu, učitelia si konečne mohli vykonávať svoju prácu tak, ako to vyštudovali, teda pri priamom kontakte s deťmi, a s využitím tých správnych psychologických metód,“ pochvaľuje si riaditeľka.

Podobne to vnímajú na Súkromnej základnej škole na Ružovej ulici v Banskej Bystrici, kam sa žiaci vrátili aspoň na týždeň. „Psychosociálna kompetencia je pre náš mozog stále najdôležitejšia. Deti potrebujú kontakty, spätnú väzbu a priamy záujem o ich osobu,“ povedala riaditeľka Aneta Chlebničanová s odôvodnením, že nič nedokáže motivovať žiakov viac, než osobná pochvala a priateľské poľapkanie po pleci.

Dva týždne do Vianoc využili na Základnej škole v Spišskom Hrhove, v okrese Levoča, kde ostalo doma len desať percent žiakov. „Boli to žiaci, ktorých rodičia nesúhlasili s testovaním, lebo sa deti báli, ale najväčším počtom z nich boli žiaci z vylúčenej rómskej komunity,“ podmienky na východe Slovenska približuje riaditeľ Peter Strážik.

Do škôl sa vrátili aj na Základnej škole na Komenského ulici v Starej Ľubovni, a to napriek iba tesnej nadpolovičnej väčšine zúčastnených – 52 percent detí a rodičov. „My učitelia, ako aj deti, sme sa tešili každý deň,“ opisuje riaditeľka Alžbeta Chamillová.

Deti boli disciplinované

Nenaplnili sa teórie o tom, že deti budú po návrate do škôl rozšantené a budú mať problémy so sústredením. Podľa Murínovej pozorovali u detí presný opak. „Deti boli trochu zarazenejšie, trvalo im, kým získali naspäť školské návyky, ale z nášho učiteľského pohľadu boli, práveže, tichšie. Nevyskytla sa žiadna disciplinárna vec, ktorú by sme museli riešiť. Deti skôr sedeli, rozprávali sa a boli rady, že sú s kamarátmi.“

Tichý smiech, pochopenie a vzájomné konverzácie bolo počuť aj v Banskej Bystrici. „U detí som mala pocit upokojenia sa, v dobrom slova zmysle. Akoby boli rady, že sú spolu. Deti z prvého stupňa sa dokonca tešili, že prišli veľkáči a je tam veselšie,“ opisuje Chlebničanová.

Skutočnosť, že deti boli priateľskejšie a tichšie, pozorovali rovnako na východe Slovenska. Podľa riaditeľa Strážika sa navzájom veľmi rešpektovali a vážili si čas v škole. Podobne priateľsky a disciplinovane sa správali deti v Starej Ľubovni. „Bolo to celé pozitívne, deťom to veľmi prospelo a spoločný čas sme si užívali,“ opisuje riaditeľka.

Učitelia najmä opakovali učivo

Týždne v škole využili učitelia najmä na upevnenie učiva, ktoré sa prebralo počas dištančného vzdelávania.

„Výpovedná hodnota práce dieťaťa je vyššia, keď je priamo v škole a učiteľ vidí, či nepodvádza a skutočne sa sústredí,“ tvrdí Murínová. Na Orave stihli aj biologickú a informatickú online olympiádu.

„S deťmi sme spätne prešli, čomu z preberaného učiva rozumeli a čomu nie. Ale na základe iniciatívy Ľadové medvede sa deti s rodičmi boli taktiež otužovať v Hrone,“ uviedla Chlebničanová.

V Spišskom Hrhove využili prezenčnú výučbu najmä na posilnenie najdôležitejších predmetov ako matematika, slovenský jazyk a cudzie jazyky. Učivo z daných oblastí opätovne vysvetlili a zamerali sa na tie časti, ktoré sa v online podobe ťažko chápu, ako napríklad geometria.

Dištančné vzdelávanie považujú v Starej Ľubovni len za akúsi náhradu, na ktorej treba ešte veľa zlepšovať, a nie za plnohodnotné vzdelávanie. Počas dvoch týždňov zistili, že deti majú v niektorých predmetoch medzery, a tie následne bližšie vysvetľovali. Snažili sa u nich obnoviť školské návyky, pretože deti ich podľa riaditeľky Chamillovej „stratili a žili len vo svojom virtuálnom svete“.

Napriek tomu na žiadnej z opýtaných škôl žiakov nezahltili písomkami a skúšaním. Chceli sa tak vyhnúť zbytočnému stresovaniu detí, ktoré sa po dlhom období vrátili do škôl. Čas, ktorý im ostal, využili učitelia na prebratie novej látky. Pripravili sa tak na scenár, ak by sa pre zhoršenú pandemickú situáciu žiaci do školy v januári nevrátili.

Záujem o testovanie škôl stúpa

Pozitíva návratu detí do školských lavíc začínajú chápať aj rodičia. Na základe najnovšieho usmernenia ministra školstva sa od 11. januára smú vzdelávať prezenčne tie školy, kde sa otestuje od 60 do 100 percent žiakov, pri každom jeden z ich rodičov, plus všetci zamestnanci školy.

Na rozdiel od prvého kola, na ktorom sa v Mútnom zúčastnilo 83 percent žiakov a rodičov, tentokrát svoj súhlas s januárovým testovaním vyjadrilo v dotazníku až 95 percent. „Určite sa to po Mútnom rozšírilo a aj tí, čo predtým nesúhlasili, videli, že deti chodia do školy, učia sa a sú spokojné. Kamaráti im to určite povedali,“ ponúka Murínová svoju teóriu o príčinách vysokého záujmu o návrat detí do škôl.

Záujem stúpol aj v Spišskom Hrhove, kde sa na opätovnom testovaní chce zúčastniť vysoko nad 90 percent žiakov. „V každej triede sa objavil jeden, maximálne dvaja žiaci, ktorých rodičia zaškrtli, že majú záujem pokračovať v dištančnej forme výučby,“ uviedol riaditeľ.

V Starej Ľubovni  sa deti dávali otestovať aj dodatočne. „Podľa mne dostupných informácií sa rodičia veľmi tešili, že deti opäť nabehli na školské návyky, a o druhej poobede bolo vymaľované. A preto si myslím, že sa to medzi nimi rozšírilo a detí v škole pribúdalo,“ opisuje riaditeľka. To sa odrazilo na avizovanej účasti na januárovom testovaní. O prezenčné vzdelávanie tentokrát neprejavilo záujem len 30 percent detí, a to napriek tomu, že najväčšmi deti a rodičov odrádzalo testovanie, na ktorom sa nič nezmenilo.

Treba využiť možnosť, ktorá sa naskytne

„Nerozmýšľam v intenciách, či je to dobré alebo zlé. Chceme mať deti v školách, tak sme to podstúpili,“ znie z Mútneho. Podľa riaditeľky môže mať januárové testovanie aj vedľajšie pozitívne účinky na zvládnutie koronakrízy. Cez Vianoce sa na Oravu vrátia rodičia detí, ktorí pracujú v zahraničí a testovaním sa môžu odhaliť tí, ktorí sú potenciálnym zdrojom nákazy.

So systémom pilotného testovania nesúhlasia napríklad v Banskej Bystrici, kde by sa podľa riaditeľky Chlebničanovej radšej vrátili k semaforu, ktorý u nich fungoval až tak, že nemali žiadne výpadky a nútené zatváranie školy.

Regionálny prístup k otváraniu škôl by privítali i v Spišskom Hrhove. Riaditeľ Strážik sa obáva, že vágne pokyny ministerstva školstva, ktoré otváranie škôl podmieňuje dobrovoľným testovaním, povedie k nedodržiavaniu povinnej školskej dochádzky. „Tí, čo nemajú záujem o dovzdelávanie a vyberajú si ľahšiu formu, tento systém zneužijú, a to nehovorím výlučne o rómskej komunite,“ uviedol Strážik.

Skutočnosť, či pilotné testovanie bolo správne, riaditeľka Chamillová nevie vyhodnotiť. „Som učiteľka a pre mňa je správne, aby boli deti v škole. Deti patria do škôl a to akoukoľvek formou, keď sa len trochu dá,“ uzatvorila.