Kruté mučenie alebo len kvetnaté výmysly stredovekých pisárov? Vikinský krvavý orol fascinuje ľudí dodnes, no jeho autenticita je spochybňovaná. Skupina výskumníkov sa však rozhodla na túto otázku pozrieť úplne z iného uhla. Čo by sa vlastne stalo s ľudským telom, keby na ňom niekto vykonal takýto čin?

Krvavý orol je výstižný názov pre spôsob mučenia, ktorý je známy predovšetkým zo severských ság. Vedci sa však dodnes prú, či išlo o skutočnú praktiku, alebo len o prikrášľovanie príbehov zo strany stredovekých kresťanských pisárov. Nemáme totiž žiadny súdobý záznam.

Z neskorších prameňov v starobylej nórčine a latinčine poznáme deväť osobitných spomienok o vykonaní krvavého orla. Niektoré z písomností sú skúpe na detaily, iné však toto mučenie opisujú vcelku dopodrobna.

Jedna zo staronórskych básní (knútsdrápur) rozpráva príbeh vikinského vodcu Ivara Bezkostného. Ten v roku 866 dobyl mesto York a dal umučiť tamojšieho northumbrijského kráľa Aellu. Ten podľa legendy rok predtým umučil Ivarovho otca Ragnara Lodbroka. Pomsta teda musela byť priliehavá. Báseň hovorí o tom, ako „Ivar, ktorý vládol v Yorku, vyrezal Aellov chrbát orlom“.

Viac detailov ponúka napríklad Haraldova sága. Tá spomína jarla Torf-Einara, ktorý svojmu nepriateľovi „odsekol rebrá od chrbtice mečom a vytiahol jeho pľúca cez medzeru v chrbte. Zasvätil ho Odinovi ako víťaznú obetu“. Podľa vedcov sa toto mučenie v zásade vždy spomína ako pomsta pre niekoho, kto zabil vykonávateľovi člena rodiny.

Iný pohľad

Nová štúdia však takpovediac obchádza otázku historickosti krvavého orla a pozerá sa na praktiku z iného uhla. Skupina zdravotníckych vedcov z Keeleovej univerzity v Anglicku sa rozhodla overiť, či by bol takýto čin vôbec anatomicky možný, respektíve či by mohol slúžiť ako efektívna mučiaca technika.

(viac…)




Najnovšie autorské články