Grégor Puppinck: Európsky súd má personálne prepojenie na Sorosove inštitúcie a je to cítiť

Európsky súd pre ľudské práva sa správa ako ideologický aktivista. Na príčiny poukázal v správe z minulého roka Grégor Puppinck. Prinášame rozhovor o tom, aké dôsledky mala správa jeho centra.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) prechádza ťažkým obdobím. Dôvodom je správa Európskeho centra pre právo a spravodlivosť z roku 2020, ktorá odhalila početné konflikty záujmov medzi sudcami ESĽP a niektorými mimovládnymi organizáciami, vo veľkej miere prepojenými na Georgea Sorosa. Riaditeľ Centra Grégor Puppinck sa v rozhovore pre portál L’Incorrect vracia k odhaleniam správy a jej praktickým dôsledkom na európskej úrovni.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) bol v posledných rokoch v centre pozornosti ohľadom konfliktu záujmov, keďže niektorí sudcovia, ktorí tam pracujú, pochádzali z mimovládnych organizácií. O čo konkrétne išlo?

ESĽP tvoria sudcovia, ktorých menuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy na odporúčanie vlád. Členovia ESĽP musia mať právnické vzdelanie, ale nemusia mať nevyhnutne prax v súdnictve. Faktom je, že značná časť týchto ľudí pochádza z mimovládnych organizácií alebo nadácií, najmä tých od Georgea Sorosa. Medzi sudcami v Štrasburgu je masívne zastúpenie spolupracovníkov alebo predstaviteľov, militantov a aktivistov tohto typu nadácií, čo nevyhnutne prináša niekoľko problémov.

Na jednej strane majú tieto organizácie politickú a militantnú víziu ľudských práv a svoje ideológie uplatňujú najmä prostredníctvom sudcov, s ktorými mali styky predtým, ako sa stali sudcami. Na druhej strane tieto skupiny vystupujú na súde aj ako predkladatelia sťažnosti alebo ako právnici predkladateľa. Zistili sme, že týmto sudcom boli pomerne často pridelené prípady, ktoré predložili ich bývalé organizácie. V rokoch 2009 až 2019 sme zistili najmenej 88 takýchto prípadov.

Existuje aj veľa nepriamych konfliktov záujmov. Napríklad keď sudca z Open Society posudzuje prípad podaný mimovládnou organizáciou financovanou Sorosovou firmou. Je tu ešte hlbší problém, ktorý sa podobá akejsi funkčnej a ideologickej symbióze medzi samotnou inštitúciou a týmito silnými organizáciami, pretože zdieľajú tú istú veľmi militantnú víziu ľudských práv. To vysvetľuje, prečo sa ESĽP už niekoľko rokov správa ako ideologický aktivista.

Vplyv Georgea Sorosa bol na súde pozoruhodný, keďže najmenej dvanásť sudcov pôsobiacich v Štrasburgu bolo funkcionármi alebo zamestnancami Open Society. Viedlo toto zmocnenie sa európskej justície k neobjektívnym rozhodnutiam?

Áno, samozrejme. Možno napríklad spomenúť kontroverziu okolo hidžábu, ktorá je typická pre Sorosovu ideológiu. Uvedomujeme si, že koncepcia inkluzívneho, komunitárneho a multikultúrneho liberalizmu, ktorú nachádzame na ESĽP, zodpovedá ideologickému odkazu tohto miliardára. V ESĽP môžeme tento vplyv cítiť pri všetkých otázkach týkajúcich sa slobody prejavu, rúhania sa, islamu alebo utečencov. Vládne tam istý druh konsenzu zo strany všetkých inštancií. Myslím si, že prípad Poľska je dosť reprezentatívny pre túto situáciu. Obhajovaním národnej suverenity Poliaci vyvolali hnev inštitúcií, pretože táto konzervatívna krajina sa neskláňa pred nadnárodným progresivizmom Súdneho dvora.

Ako vaša správa, zverejnená v roku 2020, podnietila kompetentných k zmene situácie?

Pred touto správou bola situácia na súde skutočným tabu. Všetci súhlasili s tým, že tieto konflikty záujmov existovali, ale ESĽP ich neriešil. Bolo to príliš závažné na to, aby sa to odsúdilo zvnútra. Veľa ľudí to využilo.

Tento škandál sme odhalili prostredníctvom správy. Je zrejmé, že najprv to spôsobilo zemetrasenie v Štrasburgu v rámci súdu a v Rade Európy. Sudcovia sa niekoľkokrát stretli, aby rozhodli, čo urobiť. Najprv nereagovali, boli tam iba uponáhľané útoky proti ECLJ a proti mne. Fakty opísané v správe však boli tak závažné a do očí bijúce, že dôveryhodnosť správy ostala neporušená. Tá takto priniesla svoj trvalý účinok, keďže nebola nikdy popretá.

Okrem toho sa tejto záležitosti ujalo niekoľko vlád. Toto leto sa samotný ESĽP rozhodol úplne diskrétne zmeniť svoj etický kódex. Nevysvetlili, prečo a ako boli tie opatrenia prijaté, ale keď ich porovnáme so starými právnymi normami, veľmi jasne vidíme, že dodatky a úpravy reagujú na problémy, ktoré nastolila naša správa. Je to uznanie reality problému, ktorý sme opísali.

Výbor ministrov Rady Európy nás tiež informoval, že ESĽP je v procese revízie svojich predpisov (vyššia úroveň v hierarchii noriem), najmä ustanovení týkajúcich sa konfliktu záujmov. Ďalším príkladom úspechu správy bolo odmietnutie voľby zamestnanca Open Society na súd v apríli. V konečnom dôsledku sme trafili do čierneho; veľa nás kritizovali, ale nakoniec sme to urobili správne, keďže európske nedostatky sa postupne napravujú.

• 

Zodpovedajú reakcie po tejto správe závažnosti problematiky, ktorú otvára?

Vôbec nie. Úlohou ESĽP je uzamknúť európske demokracie pod právnu a ideologickú kontrolu. Je na vrchole inštitucionálnej hierarchie a je účinným prostriedkom kontroly a moci globálneho riadenia. Tí, ktorí sa hlásia k tejto nadnárodnej inštitúcii, zjavne nebudú kritizovať súd, najmä preto, že na tejto inštitucionálnej štruktúre participujú aj nadácie a mimovládne organizácie. Sú ako nadháňači na poľovačke, ktorí dávajú prípady na súd, aby tento mohol zver doraziť. Obe strany sa dopĺňajú: tí, ktorí sa hlásia ku globálnemu riadeniu nadnárodnými inštitúciami, nebudú kritizovať túto tajnú dohodu a ani konflikt záujmov.

Na druhej strane tí, ktorí sú proti nadnárodnému modelu vlády, budú, samozrejme, tieto chyby ESĽP kritizovať a oponovať mu jeho vlastnými zásadami. Reakcie po tejto správe preto pochádzajú od ľudí, ktorí už boli predtým kritickí, najmä od suverenistickej ľavice a konzervatívnej pravice ako Michel Onfray alebo Marine Le Penová. Najvýraznejšia bola reakcia ministra zahraničných vecí Ruskej federácie pána Lavrova, ktorý po správe vydal oficiálne vyhlásenie. Sme však stále v menšine a aj po správe treba veci posunúť ďalej, ak si máme skutočne nárokovať neutralitu európskych sudcov.

Preložené so súhlasom redakcie L’incorrect. Preložil Štefan Danišovský.