Štát dokonal šikanu gastra. Vo vede oporu nemá

Sektor gastra ostáva v pandemickom režime mačkopsa naďalej zatvorený. Kto a čo všetko tým trpí a vie vôbec štát, prečo považuje obedové menu, poobednú kávu a večerný pokec pri pive za synonymum vážneho ohrozenia verejného zdravia?

Vláda v utorok opäť premiešala balík protipandemických opatrení. Udialo sa tak ešte predtým, ako sme sa stihli riadne nabifľovať usporiadanie toho predošlého schváleného len pred niekoľkými dňami.

Kľúčovým posolstvom ministerského kabinetu Kocúrkova smerom k občanom je, že hoci platí núdzový stav, môžu ísť takmer kamkoľvek si zmyslia. Ak nie teoreticky, tak prakticky určite, keďže policajti samotní na vymáhanie pravidiel až na pár prípadov rezignovali, hoci sa demonštratívne facebookové videá zboru snažia verejnosť presvedčiť o úplnom opaku.

Návrat do normálu ale tragikomickým spôsobom obišiel podnikateľský segment, ktorý je svojím spôsobom najvýznamnejší – gastro. Podľa ministra hospodárstva a kritika prísnych lockdownov Richarda Sulíka na otvorenie reštaurácií, barov alebo kaviarní jednoducho „nevydalo“.

Táto sféra podnikania je pritom veľmi citlivá na rýchle obmedzenia alebo rovno uzávery. Pracuje v nej množstvo zamestnancov mimo trvalého pracovného pomeru, viaže na seba kvantum subdodávateľov a pracuje s čerstvými surovinami, ktoré rýchlo podliehajú skaze.

Žonglovanie s nervami ľudí pôsobiacich v tomto odvetví má viacero vážnych dôsledkov.

Najviac sa skloňujú tie ekonomické. Všetky relevantné združenia totiž už dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že kompenzácie od štátu sú vzhľadom na pokles tržieb nedostatočné. Z tohto prostredia zároveň odišli desiatky tisíc pracovníkov a kvalita tých, ktorí v ňom ostali, je nedostatočná. Štandard sa žalostnej situácii podrobne venoval v samostatnom článku.

Menej sa už hovorí o stratách v sociálnej rovine. Gastropodniky nemožno zredukovať iba na miesta určené pre samoúčelnú konzumáciu potravy, ale sú pre nás jedným z najdôležitejších miest vzájomnej interakcie. Vzniká tu všetko od nepodstatných small talkov, ktoré vedia vyčariť celodenný úsmev na tvári až po nadväzovanie celoživotných partnerstiev. Je ilúziou myslieť si, že ich zatvorenie na dlhé mesiace nás žiadnym spôsobom neohrozí.

Zaujímavým fenoménom, ktorý sa v ekologických časoch akosi neskloňuje, je obrovská nadprodukcia jednorazových a nerecyklovateľných obalov na jedlá, ktorú „doba okienková“ v reštauráciách prináša. V súčte je reč o miliónoch a miliónoch kusov. Iste, zelené alternatívy existujú, ale hovorme o tom, čo človek robí a nie čo by v ideálnom svete robiť mal.

Na štátnej šikane gastra, ktorá sa s prestávkami ťahá už skoro dva roky, je pritom najzaujímavejšie to, že vláda doposiaľ hodnoverne nevysvetlila, prečo k tomuto kroku pristúpila.

Reštaurácie totiž nie sú až tak rizikovým prostredím, aby mohli ako posledné zostať na ocot. Dáta, ktoré na Slovensku máme, svedčia skôr o opaku. Keď totiž Mikasov úrad na jeseň roku 2020 zverejnil svoju analýzu, vyplynulo z nej, že reštaurácie sú v rámci ohnísk až na neuveriteľnom 17. mieste.

Keď sa o posun v tomto smere Štandard zaujímal v lete 2021 po zavedení režimu OTP, vysvitlo, že ani v prvom prázdninovom mesiaci sa nepreukázalo, že by tieto prevádzky boli miestom s častým epidemickým výskytom.

„Od začiatku prázdnin evidujeme 78 lokálnych epidémií. Ide prevažne o rodinné epidémie od 2 do 5 prípadov, v troch prípadoch išlo o nákazu v zahraničí s následným prenesením do rodiny. Evidujeme aj epidémie v zamestnaní, v zdravotníckom zariadení, v pobytovom tábore a v inštitúcii mimoškolskej aktivity. Epidémie na svadbách alebo v reštauráciách neboli hlásené,“ povedal pre Štandard Marek Eliáš z odboru komunikácie z Úradu verejného zdravotníctva v auguste 2021.

A ak by aj ohniská v gastre vznikali, opatrenia by mali mať proporčnú povahu. Ani niekoľko desiatok, stoviek a trebárs aj tisícok prípadov prenosov ochorenia, ktoré rozhodne nemá parametre bubonického moru, nemôže ospravedlňovať nôž na krku desiatok tisíc zariadení.

Chcieť od vlády, aby sa tvárila, že pandémia neexistuje, by bolo, samozrejme, hlúpe. No požadovať, aby pri rozhodovaní konala racionálnejšie a empatickejšie voči podnikateľom a ľuďom, ktorí po domove a práci trávia najviac času zrejme práve v reštauráciách, kaviarňach a baroch, je ale určite odôvodnené.