Poslanci schválili štátny rozpočet aj refromu nemocníc. Odmietli zrušenie paragrafu 363

Plénum schválilo rozpoèet na budúci rok, deficit má dosiahnu 4,94 % Na snímke zľava minister financií SR Igor Matovič, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová, predseda vlády SR Eduard Heger, predseda Národnej rady SR Boris Kollár reagujú na výsledok hlasovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Foto: TASR/Pavol Zachar

Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok schválilo zákon roka, teda štátny rozpočet na budúci rok. Hlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.

Štátny rozpočet na budúci rok podporili poslanecké kluby OĽaNO, SaS a Sme rodina. Proti hlasovali poslanci Smeru-SD a ĽSNS. Z nezaradených poslancov rozpočet podporili Jana Žitňanská, Alexandra Pivková, Miriam Šuteková, Ján Krošlák a Juraj Šeliga. Zdržali sa Jozef Šimko, Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ostatní nezaradení boli proti.

Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 percent HDP.

V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 percenta HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur.

Celkové príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 44,2 miliardy eur a výdavky 49,4 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta v návrhu s celkovými príjmami v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur a výdavkami 25,4 miliardy eur. Schodok v hotovostnom vyjadrení by tak mal dosiahnuť 5,5 miliardy eur.

Viacročný rozpočet verejnej správy počíta s tým, že by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 percenta HDP. Následne do roku 2024 by mal klesnúť pod 59 percent HDP.

Návrh rozpočtu obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. V budúcom roku má najviac výdavkov z tohto plánu smerovať do zelenej ekonomiky (454 miliónov eur), vzdelávania (323 miliónov eur) a zdravia (218 miliónov eur).

Plénum zároveň odobrilo presunutie prostriedkov z dotačného systému z kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), ktoré boli určené na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok, do príslušného podprogramu Ministerstva kultúry (MK) SR ako trvalé systémové riešenie poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na tieto účely. Finančné prostriedky v danom podprograme sa prijatím pozmeňujúceho návrhu Milana Vetráka (OĽANO) zvýšia o 2,69 milióna eur a o túto sumu sa zároveň znižujú dotácie obciam.

Pozmeňováky neprešli

Pozmeňujúci návrh k rozpočtu predložil aj nezaradený poslanec Erik Tomáš, hovoril v ňom o 200 eurách pre všetkých dôchodcov na výdavky spojené s rastom cien. Nezaradený poslanec Richard Raši chcel zasa presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur do kapitoly rezortu zdravotníctva. Oba návrhy však plénum odmietlo.

Poslanec ĽSNS Martin Beluský zasa chcel v rámci kapitoly VPS znížiť rezervu na negatívne vplyvy pandémie o viac ako 135 miliónov eur. Išlo by o jednorazovú pomoc osobám nad 60 rokov na zmiernenie dôsledkov pandémie a rastu cien energií a potravín. Ani tento pozmeňujúci návrh poslanci neschválili.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podmienil výslednú podobu rozpočtu na rok 2022 viacerými zákonmi, a to o dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. Pri rokovaní o návrhu rozpočtu v pléne parlamentu Matovič vyhlásil, že aj keď bude rozpočet schválený s deficitom 4,94 percenta HDP, nedovolí čerpať z prostriedkov nad 4,3 percenta, keďže sa v koalícii na troch ústavných zmenách nedohodli.

Nemocnice sa rozdelia do piatich úrovní

Poslanci v utorok schválili aj reformu nemocníc. Tie sa tak rozdelia na viacero úrovní. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Podľa rezortu zdravotníctva ide o najväčšiu reformu za posledných 17 rokov. Priniesť by mala menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkom a ich zastabilizovanie. V pléne ju podporilo 76 poslancov zo 146 prítomných. Proti bolo 68 poslancov a dvaja sa zdržali

Vládne hnutie Sme rodina nehlasovalo za zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý súvisí s pripravovanou reformou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Proti návrhu hlasoval celý poslanecký klub Sme rodina, poslanci za stranu Smer – sociálna demokracia, Kotlebovci – ľudová strana Naše Slovensko, nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho a zo strany Republika. Naopak, novele vyslovil podporu celý poslanecký klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, s výnimkou Kataríny Hatrákovej, ktorá sa na hlasovaní nezúčastnila, ďalej poslanci za stranu Sloboda a Solidarita a niekoľkí nezaradení členovia zákonodarného orgánu.

Úrovne nemocníc, programov a medicínskych služieb budú po novom rozdelené do kategórií a označené ako V. úroveň, IV. úroveň, III. úroveň, II. úroveň a I. úroveň. Pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu úroveň. V zmysle novely rezort zdravotníctva kategorizáciou ustanoví programový profil pre každú úroveň, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam služieb, pre každú službu by mal stanoviť zaradenie do medicínskeho programu, ale aj úroveň medicínskej služby a označenie, či je povinná, nepovinná alebo doplnková.

Rezort tiež ustanoví indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť a ich cieľové hodnoty, ako aj časovú dostupnosť. „Časová dostupnosť ústavnej starostlivosti sa nesmie stanoviť pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť,“ píše sa ďalej v zákone.

Podmienky pre tvorbu siete nemocníc majú byť ich geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok. V prechodných ustanoveniach pribudlo, že vláda SR nesmie neprimerane zmeniť počet lôžok stanovených v nariadení vlády. Od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030 má byť stanovené, že minimálny počet lôžok sa nesmie zmeniť o viac ako 1 000 za rok. „Zmena počtu lôžok musí zohľadňovať dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti a dostupnosť ústavnej starostlivosti v spádovom území nemocnice,“ píše sa v schválených materiáloch. Nemalo by tak dôjsť k reprofilizácii akútnych lôžok predtým, než reálne dôjde k zvýšeniu kapacity v ambulantnej sfére.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života. Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta.

Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur.

Paragraf 363 Trestného poriadku sa nemení

Právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa zatiaľ obmedzovať nebude. Poslanci odmietli v utorkovom hlasovaní novelu Trestného poriadku, ktorú predložil Alojz Baránik (SaS). Chcel, aby navrhnúť postup podľa paragrafu mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného. Proti hlasovali okrem opozície aj poslanci Sme rodina i niektorí poslanci klubu OĽaNO.

Poslanec navrhoval zúžiť okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na postup paragrafu 363, len na poškodeného a zúčastnenú osobu, ktorí by mohli navrhnúť zrušenie rozhodnutia len v neprospech obvineného. „Rovnako aj generálny prokurátor bude môcť zrušiť právoplatné rozhodnutie z úradnej povinnosti len v neprospech obvineného,“ navrhoval poslanec.

Paragraf 363 hovorí o tom, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Môže tak urobiť aj na návrh obvineného a zrušiť obvinenie v jeho prospech.

Táto právomoc je podľa Baránika definovaná tak široko, že stráca charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Umožňuje to podľa neho napríklad zrušiť nielen rozhodnutia vo veci samej, ale aj rozhodnutia procesného charakteru. „Neraz týmto postupom dochádza k zrušeniu uznesení o vznesení obvinenia, čo v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu trestného konania, pretože generálny prokurátor vysloví nezákonnosť dôkazov,“ tvrdil.

K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia podľa poslanca dochádza v skorej fáze trestného stíhania. Myslí si, že právomoc rozhodovať o vine či nevine obvineného patrí výlučne súdu.

(tasr. sita)


Ďalšie články