Cukrovka výrazne prispieva k zhoršeniu srdcovocievnych aj onkologických chorôb. Veková kategória vzniku cukrovky sa bude znižovať pre zlý životný štýl a nekvalitné stravovanie. Diabetici majú vyššie riziko ochorenia na COVID-19 a majú aj riziko horšieho priebehu a občas aj smrti. Odďaluje sa diagnostika, pacienti prídu k lekárovi vo fáze, keď im už nevieme pomôcť tak, ako by sme vedeli pre érou covidu. Pandémia zdehonestovala posledné fungujúce personálne rezervy slovenského zdravotníctva, v kolektíve vzrastajú pracovné animozity. Hovorí Peter Jackuliak, diabetológ a prodekan Lekárskej fakulty Univerzy Komenského v Bratislave.

Je cukrovka pandémia tretieho tisícročia?

Áno. Jeden z 11 ľudí na svete má v nejakej verzii poruchu metabolizmu cukrov. Tento počet má vo všetkých krajinách sveta narastať. Diabetes sa nebude týkať len rozvinutých krajín, ale aj rozvojového sveta. Prispieva k tomu charakter stravovania a životný štýl. Humanitárna pomoc na jednej strane zachraňuje populáciu v štátoch tretieho sveta, na strane druhej môžu vysoko energetické potraviny spôsobiť ochorenie, s ktorým sa daná populácia doposiaľ nestretla.

Málokto vie, že diabetes sa delí na dve skupiny. Opíšte ich.

Diabetes prvého typu sa vyskytuje väčšinou u detí a mladých dospelých. Je charakteristický tým, že ľudia nemajú žiaden inzulín. Autoimunitný systém im poškodí podžalúdkovú žľazu a bunky, ktoré za normálnych okolností produkujú inzulín. Po stimule – napríklad choroba či stres – u geneticky predisponovaných ľudí vypukne choroba.

Poznáme okolo 40 génov, ktoré sa spájajú so vznikom cukrovky, ale nevieme, ktoré gény alebo aká ich kombinácia najviac ovplyvňujú prejav cukrovky. Nedokážeme vopred zistiť, kto ochorenie dostane a ani kedy ochorie.

Aké sú najčastejšie príznaky, pri ktorých by mal človek spozornieť?

Diabetici s prvým typom cukrovky často močia, sú smädní a chudnú. Majú síce cukor v krvi (takzvanú hyperglykémiu), ale odtiaľ sa pre chýbanie inzulínu glukóza nedostane do buniek, kde má pôsobiť. Bunky si preto čerpajú zásoby z tukov a bielkovín. Do roku 1921, keď bol objavený inzulín, bola cukrovka neliečiteľná a deti zomierali v mladom veku na ťažký metabolický rozvrat. Odkedy máme k dispozícii inzulín a čoraz modernejšie formy terapie, žijú diabetici prvého typu plnohodnotný život a dožívajú sa očakávanej dĺžky života.

Čo diabetici druhého typu?

Ide o dominantnú skupinu. Títo cukrovkári majú často okrem cukrovky ďalšie znaky metabolického syndrómu ako nadváha, obezita, vysoký cholesterol či vysoký krvný tlak. Choroba sa im dlho nemusí prejaviť alebo nemajú také výrazné príznaky ako diabetici prvého typu. Vysoký cukor im zistia náhodne v rámci preventívnej prehliadky alebo počas cieleného vyšetrenia iných ťažkostí. Tento typ cukrovky sa dá liečiť viacerými prístupmi – tabletky, inzulín alebo ich kombinácia.

Ako liečime cukrovku?

V minulosti sme používali animálny (hovädzí, bravčový) inzulín, ale dnes používame humánny inzulín alebo takzvané inzulínové analógy. Ide o farmakologicky pripravené molekuly inzulínu, ktoré sú upravené tak, aby sme sa pacientovi čo najviac prispôsobili. Pacienti si dnes nemusia pichať inzulín trištvrte hodinu pred jedlom. Stačí si ho pichnúť a hneď môžu jesť alebo si ho môžu aplikovať po jedle podľa toho, koľko stravy zjedli.

Druhý typ diabetu sa dá liečiť aj tabletkami. Máme veľké množstvo rozličných liekov. Tie najnovšie liečia cukor a súčasne ovplyvňujú kardiovaskulárnu chorobnosť a úmrtnosť.

Čiže liečite naraz vysokú hladinu cukru aj srdcovocievny systém?

Áno, lebo diabetici zomierajú dominantne na kardiovaskulárne ochorenia. Majú dvoj- až štvornásobne vyššie riziko infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody či zlyhania srdca.

Štatistický úrad vydal správu, že v októbri boli najčastejšou príčinou úmrtia kardiovaskulárne
ochorenia. Môžeme teda rátať s tým, že medzi mŕtvymi bolo veľa diabetikov?

Kardiovaskulárne ochorenia sú svetovo najčastejšou príčinou úmrtia, ale často je ťažké rozoznať, akú časť z toho tvoria diabetici. Ale môžeme s istotou tvrdiť, že až 75 percent pacientov s kardiovaskulárnym ochorením má nejakú poruchu metabolizmu cukrov alebo cukrovku. Zle kompenzovaný diabetes často podmieňuje celkovo zlý zdravotný stav.

Cukrovka výrazne prispieva k zhoršeniu srdcovocievnych aj onkologických chorôb. Pacienti s diabetom zomierajú na tieto ochorenia v skoršom veku než pacienti bez cukrovky.

Klesá počas pandémie počet vyšetrení?

Počet predpísaných liečiv ostal rovnaký vďaka e-receptom. Počet kontaktných návštev lekára klesol všade vo svete vrátane Slovenska. Lekári boli v karanténe alebo pomáhali na reprofilizovanom covid oddelení a pacienti sa báli nákazy, preto radšej volili komunikáciu cez telefón či e-maily.

(viac…)




Najnovšie autorské články