Prvá lavínová tragédia sezóny. Dvojica skialpinistov zahynula pod masou snehu

HZS_lavína Ilustračný záber. V Západných Tatrách platí pre polohy nad 1 700 metrov (m n. m.) zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Foto: Facebook/Horská záchranná služba

Lyžovanie vo voľnom teréne je čoraz populárnejšie. Je to alternatíva k lyžiarskym strediskám a scenériu si užijete bez davov ľudí. Zle naplánovaná túra, podmienky alebo nešťastná súhra okolností vás však môže stáť život. Slovensko pripísalo do smutnej kroniky prvé obete lavín v tejto zimnej sezóne.

Ako posledné týždne v slovenských horách pribúdalo snehu, rástla aj chuť nedočkavých lyžiarov. Nebolo dňa, čo by sa nadšenci nepýtali na podmienky v notoricky známych oblastiach – Krížna, Vrátna či Žiarska chata. Online obchody s lyžami a bazáry boli na roztrhanie.

Záujem bol o to väčší, že do piatka pre pandemické opatrenia ešte neboli spustené vleky. So skialpinistickým výstrojom to nehrá rolu a sami si vyberiete, kam sa vydáte na výlet. Kým nedočkavci nečakali na zákaz pohybu v prírode mimo svojho okresu, druhý decembrový víkend už ani poctivcom nič nebránilo vycestovať do milovaných hôr.

Trafili lavínový svah

Čerstvý sneh, povestný „prašan“, prilákal cez víkend do hôr mnoho lyžiarskych nadšencov. Vo Vysokých Tatrách sa sťažovali na jeho nedostatok, vo Veľkej Fatre ho bolo až-až.

Lenže práve svahy okolo Krížnej a Ostredku patria na Slovensku medzi najlavinóznejšie. Sú relatívne strmé, vystavené spravidla silnému vetru, trávnaté a bez stromov. Lavíny tu nie sú ničím výnimočným. Do oblasti prišlo cez víkend množstvo turistov, ale obvykle použili klasickú, bezpečnú trasu po starej zjazdovke z Tureckej.

V pondelok (13. decembra) HZS dostala hlásenie o lavíne. Spadla z masívu, ktorý spája Krížnu a najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok. Pred svahmi s východnou expozíciou predtým varovala HZS. Lavína so sebou strhla dvoch skialpinistov a úplne ich zasypala. Svedkovia nehody začali dvojicu hneď hľadať.

Miesto pádu lavíny v Suchej doline. Zdroj: Google Maps

„Žiaľ, ani jeden zo zasiahnutých nemal lavínový vyhľadávací prístroj, čo znemožňovalo ich rýchlu lokalizáciu. O súčinnosť boli okamžite požiadané posádky leteckých záchranárov z Banskej Bystrice aj Žiliny, ktoré vyzdvihli na palubu vrtuľníka záchranárov a psovodov HZS z Donovalov, Martina a následne aj z Jasnej. Ďalšie skupiny záchranárov z Donovalov a Jasnej smerovali na miesto pozemne,“ informovali záchranári na sociálnej sieti.

Jedného zo zasypaných, 46-ročného skialpinistu, sa podarilo nájsť, ale lekár z posádky vrtuľníka už len skonštatoval smrť. Druhého našli záchranári až v utorok. Fotky zo záchrannej akcie nájdete nižšie.

Lákavé Fatry, nebezpečné podmienky

Minulý týždeň zasiahla Slovensko masívna vlna sneženia. Vietor prinášal množstvo snehu zo západu. Najviac ho napadlo práve v Malej Fatre, Veľkej Fatre a v Nízkych Tatrách. Desiatky centimetrov neboli spojené s podkladom, zväčša padal priamo na trávu či skaly. V daných pohoriach Horská záchranná služba (HZS), zvýšila stupeň lavínového nebezpečenstva na mierne, čo je druhý stupeň z päťdielnej stupnice, inde bol najnižší stupeň.

Koncom týždňa sa k tomu pridal severák, ktorý masy snehu prenášal na svahy s južnou expozíciou. Všetko sú to rizikové faktory spôsobujúce nestabilitu snehu. Stredisko lavínovej prevencie v nedeľu (12. decembra) varovalo:

„Pozor si treba dávať na snehové dosky a vankúše z nafúkaného snehu najmä tesne pod hrebeňmi, sedlami, skalnými stenami a v strmých žľaboch všetkých orientácií. Silný vietor má fúkať počas celého dňa, a tak lavínové nebezpečenstvo bude počas dňa stúpať. Lavíny je možné uvoľniť hlavne pri veľkom dodatočnom zaťažení. Väčšie spontánne lavíny sa nepredpokladajú.“

Klasické lavínové nešťastie

Ťažko odhadnúť, ako sa lavína odtrhla. Lyžiari mohli podceniť nebezpečenstvo, mohol ju spustiť pád, ale zároveň sa mohlo stať, že zablúdili a v zlej viditeľnosti sa omylom dostali na veľmi rizikové miesto. Zo štatistík však vieme, že podobné lavínové nešťastia sú pravidelné.

Väčšinu zimy v slovenských horách platí prvý, druhý alebo tretí lavínový stupeň. Štvrtý je ojedinelý (bol vyhlásený napríklad v roku 2009 tesne pred masívnou lavínou v Žiarskej doline) a piaty v slovenskej histórii ešte nevyhlásili.

Pravdou však je, že k väčšine lavínových nešťastí dochádza pri druhom stupni. Problém býva skôr lokálny – nebezpečný svah, pád lyžiara alebo nešťastná zhoda náhod. Zároveň sa často stáva, že po období intenzívneho sneženia hory prilákajú lyžiarov, hoci práve vtedy býva terén najzradnejší.

Podľa Európskej asociácie lavínových služieb na Slovensku priemerne ročne zomrú v lavínach dvaja až šiesti ľudia.

Počet obetí lavín na Slovensku ročne. Zdroj: Európska asociácia lavínových služieb.

K neodmysliteľnej súčasti skialpinizmu (prípadne skitouringu) patrí lavínová výbava pozostávajúca z lavínového vyhľadávača, sondy a lopaty. Práve vyhľadávač dvom zosnulých skialpinistom chýbal, čo bránilo ich rýchlejšej záchrane. Po 15 minútach pod snehom sa šance na prežitie pod snehom drasticky znižujú, zasypaní sa obvykle udusia.

Plusovým bodom je lavínový batoh, neradno sa však na neho slepo spoliehať. Najdôležitejšie je sledovanie počasia, podmienok a na základe toho naplánovanie vhodnej túry. Ideálne je absolvovať lavínový kurz. Predpovede a základné informácie nájdete na stránke HZS.


Ďalšie články