V roku 2021 sme si pripomenuli nielen storočnicu narodenia Alexandra Dubčeka, ale aj ďalšieho významného slovenského rodáka, Štefana Boleslava Romana.

Kalendár na nedeľu pripomína meno Štefan. Možno je to dobrý dôvod, aby sme si na jedného významného Štefana z našich dejín spomenuli. O to viac, že je u nás takmer neznámy. Jeho príbeh je však pútavý a priam dobrodružne zaujímavý, vráťme sa teda do polovice minulého storočia a priblížme si túto osobnosť našich dejín.

Politika Alexandra Dubčeka vyvoláva najmä vzhľadom na jeho komunistickú minulosť opodstatnené kontroverzie. Ale aj tak patril a stále patrí medzi najznámejších Slovákov vo svete. Jeho meno sa spája skôr s pozitívnymi konotáciami, čo sú nepochybne dôvody, prečo je namieste, aby sme na neho nezabúdali. Spolu s drámami jeho doby a rozhodnutiami, ktoré robil. Tento rok, pri 100. výročí, sme sa o to opäť pokúsili. V Štandarde o Dubčekovi bez apológie písal Jozef Hajko.

Žiaľ, oveľa menej zarezonovala storočnica narodenia inej, dovolím si tvrdiť, nemenej významnej osobnosti slovenských dejín – Štefana Boleslava Romana. Slávny príbeh rodáka zo slovenského Veľkého Ruskova (dnes Nový Ruskov) sa začal písať v Kanade. Odišiel tam ako 16-ročný v roku 1937, takže v druhej svetovej vojne už bojoval ako kanadský vojak.

Najbohatší Slovák na svete

Začiatkom 50. rokov minulého storočia založil kanadsko-slovenský priemyselník spoločnosť Denison Mines Limited. Stal sa tak najväčším vlastníkom uránových baní na svete a v tých časoch azda najbohatším Slovákom. Aj preto dostal prezývku uránový kráľ.

Vlastniť uránové bane v období studenej vojny nebola maličkosť. Bola to skutočnosť, ktorá ho katapultovala na výslnie ekonomického sveta Západu a otvorila mu mnohé dvere, o ktorých iní Slováci v exile mohli len snívať.

Angažoval sa aj v cirkevnom živote

Roman však nebol činný len na hospodárskom poli. Bol laickým audítorom Druhého vatikánskeho koncilu vymenovaný pápežom Pavlom VI., čo bola záležitosť mimoriadnej prestíže. Napriek tomu tento fakt nie je veľmi známy ani v prostredí cirkevných kruhov na Slovensku.

Najmä preto si mohol Roman dovoliť požadovať, aby počas československo-vatikánskych rokovaní v súvislosti s rozbiehajúcou sa vatikánskou ostpolitikou požadovala vatikánska strana od Prahy obnovenie gréckokatolíckej cirkvi v socialistickej krajine. Pre jej obnovenie urobil v roku 1968 Roman naozaj nemálo.

(viac…)




Najnovšie autorské články