Dnes si pripomíname 40. výročie tohto pokusu skupiny okolo generála Jaruzelského. Ten bol, aká to irónia osudu, v júli 1989 zvolený za prezidenta Poľska.

V najnovšej histórii sa nestalo, aby vláda nejakej krajiny vypovedala vojnu vlastnej spoločnosti. Dá sa povedať, že komunizmus bol systém, v ktorom úrady neustále bojovali so spoločnosťou, používali násilie na obyvateľoch, ale to, že by okrem toho bolo treba dodatočne vyhlásiť stanné právo, sa stalo až v komunistickom Poľsku v decembri 1981. Dôvodom bol status Poľska ako vazalskej krajiny voči ZSSR a túžba tak v Kremli, ako aj v mocenských kruhoch vo Varšave, udržať komunistickú diktatúru za každú cenu.

Založenie odborového zväzu Solidarita, nezávislého od vládnucich orgánov, v septembri 1980 bolo najväčšou ideologickou a politickou výzvou komunistickému systému. Komunistická vláda nedokázala zvládnuť vlnu augustových štrajkov, a preto súhlasila s legalizáciou organizácie, ktorá nebola len odborovou, ale aj masovou opozičnou organizáciou vystupujúcou proti vládnym orgánom. Bol to aj ideologický škandál: v štáte, ktorý údajne vládol v mene „robotníckej triedy“, sa táto spoločenská skupina organizovala proti vláde. Koncom roku 1981 vyše ročný boj medzi straníckymi orgánmi a „Solidaritou“ viedol k oslabeniu tohto vzťahu a vyčerpaniu spoločnosti hospodárskou krízou, tlak Kremľa a túžba udržať si moc zo strany poľskej komunistickej strany spôsobili, že skupina generála Wojciecha Jaruzelského sa rozhodla k zúfalému kroku. Stanné právo bolo zavedené 13. decembra 1981 v rozpore s komunistickou ústavou a pod tlakom sovietskeho strašiaka, hoci dnes vieme, že Kremeľ blafoval.

Na pomaľovanej stene sú podobizne svetových politikov. Zľava: Bývalý poľský politik a generál Wojciech Jaruzelski, bývalá britká predsedníčka vlády Margaret Thatcherová a bývalý sovietsky a ruský prezident Michail Gorbačov v bulharskej obci Staro Železare. Foto: TASR/AP

Pokiaľ sa poslušnosť voči systému týkala záležitostí „občianskeho“ života, vládne orgány dlhé roky boli efektívne. Keď zlyhali „civilné“ metódy vynucovania si tejto poslušnosti, veci nadobudli nový rozmer. „Ľudová“ poľská armáda, ktorá vznikla po roku 1944, bola hybridom. Predvojnové dôstojnícke kádre boli po vojne vyhladené a nahradené sovietskymi, alebo v neskorších rokoch starostlivo vybranými kádrami poľskej národnosti, avšak absolútne lojálnymi voči Moskve. Diplom sovietskych vojenských akadémií bol patentom, ktorý oprávňoval na kariéru na vyšších úrovniach velenia.

(viac…)




Najnovšie autorské články