Čo je nesprávne na prešetrovaní policajtov na detektore lži, ako to urobil policajný prezident Hamran? A prečo je nesprávne posielať na detektor vysokých úradníkov polície, ako to navrhuje vláda? Téma pre Vladimíra Palka.

Okolo vojny policajtov bolo chvíľu ticho, ale pred pár dňami policajný prezident Hamran oznamoval, že dvadsiatka policajtov sa podrobila vyšetreniu na „detektore lži“, čiže na polygrafe, v súvislosti s únikom nahrávky z odpočúvanej Bödörovej chaty. Podľa Hamrana dvoch z nich označil detektor za problematických a títo vraj nemôžu ostať na svojich miestach.

Pár týždňov predtým bolo témou vyšetrovanie vyšetrovateľky Santusovej na polygrafe.

Téma polygrafu bola z hľadiska verejnosti témou neznámou, pokým ju pred desaťročím neurobil politickou Igor Matovič. A snažil sa ju v politike i udržať, čo sa mu, zdá sa, aj podarilo.

Programové vyhlásenie jeho vlády na jar 2020 obsahovalo záväzok: „Prezident Policajného zboru a ďalší vrcholoví predstavitelia Policajného zboru a inšpekcie Ministerstva vnútra SR budú pri prijímaní na vysoké riadiace funkcie podrobení skríningovému vyšetreniu, tzv. detektoru lži. Následne takéto vyšetrenie budú absolvovať minimálne jedenkrát ročne. S výsledkami skríningu pri výbere prezidenta PZ sa následne oboznámi Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť.“

Štefan Hamran. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Minister vnútra Mikulec neverí v čistotu Santusovej, lebo na detektor šla na NBÚ, nie na Kriminalisticko-expertízny úrad Policajného zboru (KEÚ). Santusová zase odporúča, aby na detektor šiel on. Tak rezort vnútra pokračuje v Matovičovom diele a z detektoru sa stáva politická šou, ktorá je možná iba na Slovensku.

Do problematiky detektoru treba vniesť jasno. Je to kontroverzná téma, čo dosvedčuje celosvetová protirečivá diskusia zástancov a odporcov detektoru, v ktorej vystupujú odborníci, psychológovia a forenzní znalci.    

Hlavná námietka proti detektoru: Nie je tým, za čo je vydávaný

 Kontroverznosť detektoru vidíme i z citovaného úryvku z programového vyjadrenia. Pred slovom detektor je skratka „tzv.“– takzvaný. Skutočným odborným názvom tohto zariadenia je „polygraf“ a tak ho budeme i nazývať. Odporcovia polygrafu upozorňujú, že polygraf, čiže „detektor lži“, v skutočnosti žiadnym detektorom lži nie je, pretože to, či vyšetrovaná osoba klamala alebo hovorila pravdu, nevie určiť so stopercentnou spoľahlivosťou.

Skutočnosť, že túto nie úplnú spoľahlivosť polygrafu odborné kruhy uznávajú, len sa rozchádzajú v miere tej nespoľahlivosti, však nie je v laickej verejnosti známa. Rozšírený je mýtus, že polygraf je vždy spoľahlivý. Je to však  nepravda. Kto je teda klamár? Nuž ten, kto tvrdí, že polygraf je stopercentným detektorom pravdy a lži. Je to tak preto, lebo mýtus sa im často podsúva v rôznych kriminálnych filmoch, ale aj preto, lebo ho šíria nezodpovední politici.

Pre nájdenie názorov kritikov polygrafu si stačí dať do google vyhľadávača slovo „polygraph“ a ponúknu sa vám ihneď desiatky vyjadrení. Zacitujme aspoň z niekoľkých, napríklad z The Truth about Lie Detectors (aka Polygraph tests) na stránke Americkej psychologickej asociácie z roku 2004: „Presnosť (t.j. platnosť) polygrafického testovania je už dlhodobo kontroverzná. Základný problém je teoretický: Neexistuje dôkaz o tom, že akýkoľvek vzorec fyziologických reakcií je jedinečný pre klam. Čestný človek môže byť nervózny, keď odpovedá pravdivo, a nepoctivý človek nemusí pociťovať úzkosť.“ ... Polygraf teda nie je detektorom lži, ale iba detektorom nervóznosti, stresu či úzkosti. Článok končí odporúčaním, že "... najpraktickejšou radou je zostať skeptický k záveru, ktorý z polygrafu vyplynul".

(viac…)




Najnovšie autorské články