Primár Hložník: Je to vlna nevídanej bezohľadnosti, primitivizmu a arogancie

DSC_2819 kopie Jakub Hložník. Foto: Patrícia Falbová

Spoločnosť sa rozdelila a očkovanie sa stalo politickou otázkou, čo je choré. Povinné očkovanie nad 60 rokov je racionálne. Ak svojou nezodpovednosťou spôsobím, že iný človek trpí, už to nie je moja sloboda, ale ohrozovanie slobody a hlavne zdravia druhého. Státisíce nezaočkovaných ľudí nad 60 rokov sú ako rozbuška. Covid odhalil, čo tu bolo pod pokrievkou desaťročia a bez covidu by sme o tom ani nevedeli – neskutočnú ľudskú hlúposť, agresivitu a bezohľadnosť. Hovorí Jakub Hložník, primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, ktorá patrí pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava. 

Prezidentka nerozumie krajine, v ktorej žije. Vy tej krajine rozumiete?

Po tejto vlne jej nerozumiem ani ja. Som v šoku z toho, koľko ľudskej hlúposti vyplávalo na povrch. Je otázne, či ide o malú skupinu najhlučnejších, alebo je to prierez spoločnosťou. Vzhľadom na zaočkovanosť sa obávam, že takmer polovica spoločnosti patrí k tým, z ktorých sme v šoku.

Ďalej ma šokuje, že niektorí politici dokážu zneužívať situáciu, aby si získavali body. Akoby im ani neprekážalo, že sa ide doslova cez mŕtvoly. Také niečo nie je azda v žiadnej krajine sveta. V tomto sme unikát.

Postoj k očkovaniu a dodržiavaniu opatrení podľa vás súvisí s príslušnosťou k strane?

Doteraz by som tomu neveril. Myslel som si, že v otázke zdravia ide politika bokom. Teraz zisťujem, že som sa mýlil. Poznám ľudí, ktorí sa odmietajú očkovať, lebo to odporúča nejaké médium či politická strana. Je to pre mňa nepochopiteľné. Každá časť politického spektra má svoju voličskú základňu, ktorú svojimi postojmi ovplyvňuje. Ľudia preberajú postoje lídrov politických strán, ktorým fandia, a tak vzniká nedôvera voči opatreniam či očkovaniu. Spoločnosť sa rozdelila a očkovanie sa stalo politickou otázkou, čo je podľa mňa choré.  

Aj lekárov, ktorí podporujú očkovanie, označujú ako provládnych. Preboha, čo mám ja s vládou či politikou? Ja liečim ľudí. Covid si nevyberá podľa politických preferencií, ale hlavne podľa stavu očkovania. V nemocniciach dominujú neočkovaní pacienti s ochorením COVID-19. U nás v nemocnici máme momentálne na umelej ventilácii pľúc len nezaočkovaných pacientov.

Na sociálnej sieti ste napísali, že tretej vlne sme sa mohli vyhnúť, ale uverili sme rôznym samozvaným odborníkom a šarlatánom, ktorí spamujú sociálne siete svojou „praUdou“. Narážate na to, že prehrávame boj s dezinformáciami?

Nie som si istý, či prehrávame. Medzi našimi pacientami nie sú všetci zarytí antivaxeri. Nesleduje každý sociálne siete, ktoré sú hlavným miestom šírenia dezinformácií. Chyba je aj na strane niektorých zdravotníkov. Máme pacientov, ktorým očkovanie neodporučil ich lekár, pritom nemali žiadnu kontraindikáciu očkovania, práve naopak – ak by sa zaočkovali, s veľkou pravdepodobnosťou by u nás neskončili.

Istá časť pacientov, s ktorými som sa bavil, akoby ani nechápala, čo sa tu deje a aké majú ochorenie. Vnímajú pandémiu len cez opatrenia, ktoré ich obmedzujú. Skončia v nemocnici, lebo sa dusia, ale nechápu, že majú covid a nevedia, že sa tomu mohli vyhnúť, ak by povedzme dodržiavali opatrenia alebo sa aj zaočkovali. To bolo pre mňa dosť šokujúce zistenie. 

Máte pochopenie pre ľudí, ktorí sa boja nežiaducich účinkov vakcín? Ešte stále nemáme odškodňovací fond.

Samozrejme, že mám pre nich pochopenie. Poznám ľudí, ktorí sa poctivo chránia – nosia respirátor, s nikým sa nestretávajú –, ale boja sa zaočkovať. Možno sú však nepriamo ovplyvnení dezinformáciami. Keby neexistovali dezinformácie o vakcínach, nemali by sa čoho báť. Na druhej strane si treba uvedomiť, že vakcína je tiež liek a každý liek má potenciálne vedľajšie účinky. Môžem ľudí uistiť, že zatiaľ čo máme nemocnice zaplnené hlavne neočkovanými pacientami s COVID-19, nemáme tu pacientov s komplikáciami po očkovaní. V našej nemocnici sa už zaočkovali desiatky tisíc ľudí.

Čiže využívajú argumenty „lekárov a odborníkov“ na ospravedlnenie vopred daných predsudkov?

Bohužiaľ, je tu skupina ľudí s titulom MUDr., ktorí šíria až komické konštrukcie nielen o očkovaní, ale aj o ochorení COVID-19. Niekedy je až zábavné počúvať ich. Na jednej strane to označujú za pseudopandémiu a covid za banálne respiračné ochorenie a na druhej strane obviňujú skutočných lekárov z praxe, že to banálne ochorenie nevedia liečiť, a preto nám tu umierajú ľudia. Nie je to v kontradikcii? Ak by to predsa bolo banálne ochorenie, ľudia by naň neumierali. Z tepla svojich obývačiek ponúkajú jednoduché riešenia, ktorým sú ľudia náchylní uveriť.

Pokúšate sa nerozhodnutých ľudí prehovárať na očkovanie?

To je ďalší omyl, čo si veľa ľudí o mne myslí. Ja nikoho neprehováram. Usilujem sa len vyvracať úplné bludy, ktoré sa o očkovaní šíria. Nie som odborník na vakcíny a očkovanie. Ja len sprostredkovávam ľuďom skúsenosti z nemocníc, kde nám umierajú hlavne neočkovaní pacienti. To isté robím, ak sa objaví iný nezmysel, ku ktorému sa cítim povolaný vyjadriť.

Napríklad?

Vraj umelou pľúcnou ventiláciou nafukujeme ľudí, až im prasknú pľúca a oni zomrú. Umelá ventilácia pľúc sa pritom využíva pri operáciách v celkovej anestézii. Čo sme tu teraz zabili milióny ľudí, ktorí boli na operácii? To sú nebezpečné dezinformácie. Ak na oddelení niekomu zomrie príbuzný, môžu nás obviniť, že sme ho zabili ventilovaním. Kam sme sa dostali, že ľudia naletia takýmto absurdným dezinformáciám?

Čelili ste okrem internetových správ aj priamym vyhrážkam?

Vyhrážky prichádzajú najmä zo sociálnych sietí, ale väčšina ľudí reaguje pozitívne.

Počas pandémie sú lekári azda tí najdôležitejší, no, paradoxne, váš status v spoločnosti klesá. Mnohí vás vnímajú len cez prizmu forsírovania očkovania a tvrdia, že ste platení farmafirmami.

Osvetu robíme najmä pre ľudí, aby neboli chorí, nekončili s ťažkým priebehom ochorenia v nemocnici či, nedajbože, neumreli. Vakcínu som videl iba, keď mi ju pichali do ruky. Som anestéziológ, ja neočkujem, iba ľudom hovorím moje skúsenosti z nemocnice a tie sú jednoznačné – očkovanie dokáže zabrániť ťažkému priebehu ochorenia. Ak by ma platili nejaké farmaceutické firmy, neťahal by som nočné služby, ale slnil by som sa niekde v Karibiku.

Podporujete povinné očkovanie od 60 rokov?

Je to racionálne. V praxi vidím, že táto skupina je najohrozenejšia. Možno by stálo za zváženie zahrnúť doň aj rizikové skupiny spomedzi mladších ročníkov, lebo pribúda mladých v ťažkom stave ochorenia COVID-19. Konkrétne u nás umrel na covid 37-ročný pacient. Na JIS sme mali aj pacientku ročník 2002, tá je, našťastie, už doma. Legislatívne to však zrejme nie je priechodné, preto je na lekároch, aby naďalej prehovárali aj mladých s pridruženými ochoreniami na očkovanie.

Približne koľko percent tvoria u vás pacienti nad 60 rokov?

Náš najstarší ventilovaný pacient má aktuálne 64 rokov, najmladší má 38 rokov. Obaja sú nezaočkovaní. Na umelej ventilácii pľúc nekončia len tí najstarší a ťažko chorí pacienti, ako to zľahčovali dokonca niektorí politici. Aj keby to tak bolo, starší ľudia snáď nemajú právo žiť? Ak tu máme nejaké ochorenie, ktoré ich zabíja, nie je to problém? Z môjho pohľadu je to úplne zvrátené uvažovanie.

Jakub Hložník. Foto: Patrícia Falbová

Podporujete myšlienku finančnej spoluúčasti nezaočkovaných na ich prípadnej liečbe?

Nemyslím si, že by to ľudí presvedčilo očkovať sa. Keď sa s pacientami rozprávam, vidím, že nevnímajú súvislosti. Veľa z nich si myslelo, že sa ich to netýka a im sa to nemôže stať. Nie je na to asi ani politická odvaha.

Prišlo by vám to spravodlivé?

Asi áno. Covid nevieme liečiť, ide o potenciálne smrteľné ochorenie. Ľudia mali možnosť zaočkovať sa a aspoň vo veľkom počte prípadov tak predísť hospitalizácii. Ak to niekto svojvoľne odmietne, je na zváženie, či by sa nemal na liečbe istou časťou podieľať.

Prečo by sa na liečbe nemali podieľať aj ľudia, ktorí si privodia iné ochorenie?

Žiadne iné ochorenie nám neochromilo nemocnice tak ako COVID-19. Častý protiargument je, aby si liečbu platili aj obézni, fajčiari či alkoholici, ale videli ste niekedy kolabovať nemocnice v dôsledku týchto pacientov? Ja teda nie a robím medicínu dlho. Nemocnice zaplnili pacienti s covidom, a preto sa obmedzuje iná zdravotná starostlivosť. Robia sa len akútne či onkologické výkony a odkladajú sa plánované operácie a hospitalizácie. Nevieme, akým spôsobom to môže zhoršiť zdravotný stav a prognózu týchto pacientov. 

Prečo by mali trpieť ľudia s inými diagnózami len kvôli nezodpovednosti časti populácie? Tí, ktorí sa chcú zaočkovať, a tí, ktorí to v mene akejsi iluzórnej slobody odmietajú, nie sú na jednej lodi. Ak svojou nezodpovednosťou spôsobím, že iný človek trpí, už to nie je moja sloboda, ale ohrozovanie slobody a hlavne zdravia druhého. Ľudia sa právom pýtajú, prečo by z verejných výdavkov mali platiť veľmi drahú liečbu pre tých, ktorí boli nezodpovední, nezaočkovali sa a zaplnili nemocnice.

Ako vyzerá humanitárna katastrofa v nemocniciach?

Pracujem tu už 20 rokov, ale toto som nezažil. Počul som argumenty o tom, že sme si vybrali povolanie lekára, tak sa nemáme čo sťažovať, ale toto sme tu nikdy nemali. Nemáte kam dať ťažko chorého pacienta a musíme sa starať o dvoj- až trojnásobný počet pacientov oblečení v ochrannom odeve, ktorý nám prácu tiež neuľahčuje.

Koľko lekárov a zdravotných sestier odišlo z oddelenia od začiatku roka?

Počet zdravotných sestier sa stále mení, neviem to presne určiť. Odišli štyria lekári a prišli tri absolventky. Opticky to vyzerá, že stav personálu sa dorovnal, ale absolventky nie sú pri práci ešte samostatné a neviete ich zaškoliť v akomsi letnom kurze intenzívnej medicíny, ako to prezentovali niektorí politici.

Anestéziológ Jakub Šulgan pre Denník N uviedol, že „niektorí lekári sa správajú k sestrám ako k handrám“. Boli ste svedkom takéhoto správania?

Nie, nezažil som to. Ľudia sú všelijakí, mohol mať takýto zážitok. Na našom oddelení však taký problém nevidím.

Aká je u vás atmosféra?

Kolektív je dobrý. Gro tvoria mladí lekári, ktorí sa veľmi snažia, lebo pandémia je pre nich obrovská škola. Ako anestéziológ som začínal uspávaním pacientov na operačných sálach. Do intenzívnej medicíny je často problém preniknúť, robí ju pár skúsených lekárov. Teraz sa zredukovali operačné výkony, takže ostal väčší priestor aj na túto oblasť.

Niektorí politici sa pýtali, prečo sme cez leto nezaškolili nových lekárov, vznikajú o tom aj memes. Je to hlboké nepochopenie situácie. Intenzívna medicína nie je len o pár gombíkoch na prístroji – je to celková starostlivosť o pacienta vrátane liekov, monitoringu a výkonov. Nie je to len stroj, ktorý zapnete a vypnete. Nechápu to bežní ľudia a ani niektorí politici.

Ľuďom sa doslova podsúva, že keby sme mali dostatok umelých ventilácií pľúc a lekárov schopných ich obsluhovať, pomaly tu nie je problém s covidom. Vraj by sme nemuseli ani dodržiavať opatrenia a vlastne sa ani očkovať. Bolo by po probléme, budeme len ventilovať tisícky chorých. Bežný človek tomu uverí a povie si, že je to skvelé riešenie bez očkovania. 

Ako dlho trvá výchova intenzivistu?

Aspoň päť rokov, potom robí lekár atestáciu z oboru anesteziológia a intenzívna medicína a až potom smie ošetrovať kriticky chorých pacientov. Inak by to ani právne neobstálo. Mladých lekárov teraz fascinuje, že sa môžu učiť aj intenzívnu medicínu, hoci ich musí kontrolovať starší kolega. Najväčšiu ťarchu starostlivosti o covidových pacientov však nesú zdravotné sestry, ktoré sú pri pacientoch 12 hodín.

Musíte na ventiláciu vyberať pacientov s väčšou šancou prežiť?

Zrejme sa pýtate na triáž a rámcový dokument, ktorý nám na konci novembra poslalo ministerstvo zdravotníctva. Nikdy sa nestalo, že by sme neposkytli umelú pľúcnu ventiláciu pacientovi, ktorý ju má mať. Avšak nie každý ju má mať, lebo nie každému pomôže. Nemáme dôvod začínať ventiláciu pacientovi, pre ktorého nemá žiaden benefit. Niekedy nás volajú k pacientovi, ktorý mal aj pred covidom viaceré ochorenia a má pľúca v katastrofálnom stave. Vtedy vieme, že mu ventilácia nepomôže. Ale nezažil som, aby sme nezaintubovali pacienta, ktorý to potreboval.

Zrejme však pribudlo pacientov, ktorým už ventilácia nepomôže, alebo?

S počtom kriticky chorých pacientov stúpa aj potreba umelej ventilácie pľúc. Existujú pacienti, ktorým nepomôže už ani tá. Ventilácia pľúc totiž pľúca nelieči, iba pomáha pacientovi preklenúť kritickú fázu ochorenia, keď pľúca nie sú schopné zabezpečiť adekvátnu výmenu plynov – dýchanie. Ak nie je predpoklad, že pacientovi pomôže, nemá zmysel predlžovať utrpenie chorého. 

Je úmrtnosť covidových pacientov na ventilácii v niečom iná od úmrtnosti necovidových pacientov?

Úmrtnosť ventilovaných pacientov s covidom je vyššia. Aj v porovnaní s druhou vlnou sa ukazuje, že delta je smrtnejšia a zabíja mladších viac ako predchádzajúci variant.

Pritom sa hovorilo, že delta variant bude len infekčnejší.

Pamätám si, že jedna česká vedkyňa, ktorá sa stala hviezdou dezinfoscény, hovorila, že delta bude len sopeľ v nose. Veľa ľudí tomu asi naletelo a povedali si, že sa netreba očkovať a niektorí na to doplatili životom. Sme opäť pri téme zo začiatku rozhovoru. Títo ľudia majú vedecké tituly, ale sú schopní šíriť dezinformácie o očkovaní. Nemôžeme sa potom hnevať na ľudí, ktorí im to uveria. Oni nerozlišujú medzi tým, či má niekto tituly, alebo reálne skúsenosti s liečbou pacientov.

Aká bola motivácia pacientov, ktorí sa vám minulý týždeň vyhrážali a napadli zdravotné sestry?

Boli to radikálni antivaxeri. Radikalizujú ich ľudia, ktorí sami seba vyhlásili za odborníkov na covid, hoci covid pacienta nikdy neliečili, a tiež niektoré médiá.

Čo sa odohráva v mysli lekára, ktorému sa vyhráža zabitím pacient, ktorému chce on zachrániť život?

Je to úplne nová skúsenosť, nikdy som to nezažil. Tretia vlna je hlavne vlnou nevídanej bezohľadnosti, primitivizmu a arogancie nielen voči zdravotníkom, ale aj iným ľuďom. Máme tu ochorenie, ktoré zabíja a závažne poškodzuje organizmus, ale niekto si povie, že sa netreba chrániť ani dodržiavať opatrenia. Z môjho uhla pohľadu je to bezohľadnosť, niekto tomu však hovorí sloboda. Tu nejde o slobodu. Takýmto konaním ohrozuje človek aj druhých ľudí. Ak ochorie, dostane sa do nemocnice a následne sa odkladajú operácie pre tých, ktorí ich potrebujú.

Jakub Hložník. Foto: Patrícia Falbová

Celkom ľudsky sa opýtam. Ako sa cítite po psychickej a fyzickej stránke?

Voči ťažkým stavom pacientov sme už relatívne obrnení – boli tu vždy, hoci nie v takom množstve. Politické rozhodnutia sú však demotivujúce. Jedna časť politického spektra hucká ľudí, aby nedodržiavali opatrenia a druhá časť nás doslova hodila cez palubu. Nerieši sa motivácia zdravotníkov, namiesto toho podplácame nezodpovedných ľudí, aby sa dali očkovať. Veľa zdravotníkov je frustrovaných. Najdemotivujúcejšie je, že počas druhej vlny sme boli všetci na jednej lodi, lebo sme sa nevedeli brániť. Teraz máme očkovanie a vieme, že sme sa mohli brániť a títo pacienti tu nemuseli byť. Idú sviatky a my sme museli zvýšiť počty služieb. Zdravotníci mohli byť s rodinami, ale opäť budú v nemocniciach. Nedá sa dlhodobo ťahať nočné služby a fungovať bez dovolenky.

Príde vám adekvátne, že niektorí lekári hovoria, že už nemajú súcit a empatiu?

Akú empatiu má mať človek voči niekomu, kto si dobrovoľne vyberie nezaočkovať sa a keď sa mu snaží zachrániť život, kričí, že ho zabije? Napriek tomu, akí niektorí pacienti sú, poskytujeme im komplexnú starostlivosť, lebo je to naše povolanie a chceme ho robiť. Ale dosahy na psychiku to má.

Predpokladáte, že po tejto vlne odídu zo systému ďalší zdravotníci?

Myslím si, že zdravotné sestry odídu do nemocníc, kde nie je toľko covidových pacientov. Aj medzi vlnami máme stále covidových pacientov, o ktorých sa treba starať v sťažených podmienkach. Sestry už nemotivujú ani financie. Sú to ženy, majú svoje rodiny, ktoré pomaly ani nevidia.   

Nevieme, či bude táto vlna posledná. Ste pripravení robiť takto ešte niekoľko kôl?

Ešte nevieme, čo spraví variant omikron. Aj o delte sa hovorilo, že má ľahší priebeh. Státisíce nezaočkovaných ľudí nad 60 rokov sú ako rozbuška. Zdravotníci budú opäť ťahať služby bez oddychu a zvyšok spoločnosti bude trpieť neúnosným stavom zatvorených prevádzok. Ak by sme tomu nevedeli predísť, bolo by to iné. Vieme však, že sme situácii v nemocniciach mohli predísť – dôkazom sú vysoko zaočkované krajiny. Áno, aj tam majú pozitívnych, ale to nás v nemocniciach netrápi. Nás trápia chorí a mŕtvi a tých majú v krajinách s vysokou zaočkovanosťou minimum.

Máte nejaký silný zážitok z posledných dní, ktorý vás utvrdil v tom, že sa to oplatí ďalej liečiť?

Také zážitky mám každý deň. Minule nám päťročný Matejko s mamou poslali balíček so sladkosťami, tak som mu na oplátku kúpil a poslal lego, lebo písal, že si ho praje od Ježiška. Dostávame veľa pozdravov od ľudí. Nabíja nás tiež energiou, keď vyliečime a odpojíme od prístrojov pacienta. To sú momenty, keď vidíme, že aj nad covidom sa dá vyhrať.

Čo vnímate na pandémii pozitívne?

Keď si odmyslíme úmrtnosť a utrpenie pacientov, je pre intenzivistu pandémia možnosťou veľa sa naučiť o liečbe pacientov. Sme nútení veľa študovať a odborne sa posúvať. Boli by sme však radšej, keby sa to nedialo. Zažili sme veľa nešťastia. Mali sme tu prípady, keď umreli viacerí členovia rodiny, manželia.

Možno to vyznie paradoxne, ale pandémia mi v mnohých veciach otvorila oči a zmenila niektoré moje postoje. Aj v lekárskom stave doslova oddelila zrno od pliev. Niektorí ľudia odišli z môjho života, lebo ak útočia na zdravotníkov, sú agresívni alebo ma obviňujú, že som podplatený, nemajú v mojom okolí miesto. Spoznal som však veľa nových skutočne dobrých ľudí. A covid odhalil, čo tu bolo pod pokrievkou desaťročia a bez covidu by sme o tom ani nevedeli – neskutočnú ľudskú hlúposť, agresivitu a bezohľadnosť.    


Ďalšie články