Sloboda prejavu sa vzťahuje aj na všetky informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Pre TASR to uviedol predseda Súdnej rady SR Ján Mazák v reakcii na návrh nového trestného činu šírenia nepravdivej informácie v rámci novely Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti.

Za pozitíva navrhovanej novely považuje snahu zaviesť alternatívne tresty, zvýšenie dolnej hranice malej škody, zmeny v postihovaní drogovej činnosti či snahu efektívnejšie chrániť životné prostredie.

„Európsky súd pre ľudské práva aj Súdny dvor EÚ v ustálenej judikatúre zdôrazňujú, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané so súhlasom, sú považované za neškodné, prípadne bezvýznamné, ale aj na všetky informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva,“ priblížil šéf Súdnej rady.

Zdôraznil, že právne názory najvyšších európskych súdov sú ako zákony. „Neradno ich nerešpektovať. A ak sa už chceme s nimi rozísť, musíme na to mať silnejšie dôvody, ako sú argumenty, ktoré používajú. Sme pri koreni problému. Nie som si vôbec istý, či by sme dokázali také robustné dôvody na odklon od citovanej judikatúry spoľahlivo nájsť a obhájiť pred naším Ústavným súdom a medzinárodnými súdmi.“

Odstrašiť to môže, ale…

Upozornil, že aj vyšetrovanie a dokazovanie naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu by mohlo naraziť na viaceré prekážky. „Vidím predovšetkým problém v dokazovaní subjektívnej stránky tohto trestného činu. Dokážeme, že páchateľ chcel šíriť nezmysel, alebo aspoň vedel o tom, že šíri blud, napríklad o očkovaní proti ochoreniu COVID-19?“

Prínos navrhovaného ustanovenia vidí skôr vo všeobecnej prevencii, v odstrašení tých, ktorí úmyselne budú dezorientovať, klamať a strašiť ľudí, než v reálnom odsúdení. „Trestná politika štátu môže, podľa môjho názoru, použiť aj takúto metódu,“ povedal Mazák pre TASR.

Podotkol, že povinnosťou zákonodarcu, skôr než prijme taký návrh zákona, je konfrontácia a test jeho obsahu so základným právom na slobodu prejavu. „Nebyť pandémie a súvisiacej humanitárnej katastrofy, ktorá zatiaľ, ako vidno, nemá konca, tak by k návrhu takého legislatívneho opatrenia zjavne neprišlo.“

Novela má podľa neho aj svetlé stránky

Podstatná časť navrhovanej novely Trestného zákona je však podľa neho prejavom vecne správneho prístupu k požiadavkám doby a aktuálneho spoločenského vývoja. „Najviac sa mi pozdáva rozšírenie možností ukladať alternatívne tresty a zvýšenie súm, ktoré určujú objektívnu stránku predovšetkým majetkových a daňových trestných činov, pretože 266 eur je dnes iná suma než 266 eur pred desiatimi rokmi.“

Aj postihovanie drogových trestných činov sa podľa neho dostáva na primeranú úroveň. „Aplikačná prax totiž potvrdila zbytočnú tvrdosť ukladaných trestov a vyvolávala, nezriedka, silné pocity nespravodlivosti pri ukladaní sankcií,“ zdôraznil s tým, že za správne považuje aj prehodnotenie a spresnenie viacerých skutkových podstát trestných činov spáchaných proti životnému prostrediu.

„Predovšetkým návrh zavádza jednotný kvalifikačný znak, ktorým je rozsah činu, namiesto súčasného nesystematického používania pojmov rozsah, škoda a prospech. Taký prístup určite prispeje k efektívnej ochrane životného prostredia metódami trestného práva,“ doplnil Mazák.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila 1. decembra návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 na 500 eur.

(tasr)





Najnovšie autorské články