Deti v kostoloch počas adventného obdobia zapaľovali sviečky ako symbol očakávaného narodenia Spasiteľa. Od protestantov k nám prišiel adventný veniec a perníčky znamenali radosť uprostred tichého pokánia. Píše historička a etnologička Katarína Nádaská.

Nástup zimného obdobia časovo splýval s adventom, teda začiatkom cirkevného roka. Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. Do cirkevného roka ho zaviedol v roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, ale v roku 922 sa doba adventu záväzne ustálila na štyroch týždňoch so začiatkom v prvú decembrovú nedeľu.

V kresťanskom chápaní to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa, pravdaže, usilovali dať do poriadku aj svoje domácnosti – práve tak ako dnes –, teda všetko vyčistiť, upratať, vyprať šatstvo, poumývať okná. Už niekoľko dní pred sviatkami gazdinky piekli koláče. V advente však malo ísť najmä o duchovnú stránku. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry nazbierané cez rok a vzájomne si odpustili. V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o „malom pôste“. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje. Na Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú....

V adventnom období sa chodievalo na ranné sväté omše, takzvané roráty. Boli osobitne zamerané na úctu k Panne Márii. Názov roráty pochádza zo žalmu, ktorý sa začína Rorate coeli desuper... (Rosu dajte nebesá zhora, otvor sa zem a daj nám Spasiteľa...). Na roráty sa chodilo už pred brieždením, ľudia sa vydávali na cestu do chrámov zababušení, svietili si lampášmi, sviečkami či neskôr baterkami a brodili sa snehom. Deti v kostoloch zapaľovali sviečky ako symbol očakávania narodenia Spasiteľa. Chodenie na roráty malo svoje osobité čaro. 





Najnovšie autorské články