Reťazec monológov a starostlivosť o jednotu v cirkvi. Aká má byť rola kňazov?

František Mikloško reaguje na niektoré nedávne vyjadrenia slovenských kňazov. Kladie pritom otázku, ako viesť dialóg bez toho, aby viedol k uzavretiu sa do bublín a rozpadu spoločenstva.

Nedávno ma profesor Viktor Lechta upozornil na úryvok z knihy francúzskeho psychológa Alberta Moukheibera: Votre cerveau vous joue des tours (Paris Allary Édition, 2019): „Svet, v ktorom aktuálne žijeme, sa stal takým zvláštnym svetom, v ktorom sa overené vedecké fakty proklamujú ako rovnocenné s rozličnými poverami, hoaxmi, konšpiráciami. Ľudia sa čoraz viac uzatvárajú do komunít, v ktorých sa ich identita stotožňuje s danou skupinou a postupne zamietajú akékoľvek odlišné hlasy. Zo spoločenského dialógu sa stáva reťazec monológov, názory sa radikalizujú, spoločnosť sa polarizuje a vrastá násilie. Toto vedie k ruptúram spoločnosti s hrozbou vyústenia do jej rozpadu.“

V štvrťročníku Noviny Ľudovej strany Naše Slovensko číslo 3, september 2021, sa na strane 3 vyjadrujú viacerí ľudia k problematike očkovania. Medzi nimi je známy katolícky kňaz na Orave, bývalý dlhoročný farár v Starom Smokovci a bývalý cirkevný sudca, ktorý hovorí: „Mám veľké pochybnosti ohľadom celej tejto agendy okolo pandémie, očkovania, testovania a covidových pasov. Bojím sa, že týmto spôsobom sa začína budovať svetový totalitný systém, ktorý v celých dejinách ľudstva nemá obdoby. O budovaní Nového svetového poriadku (NWO) sa v istých ´osvietenských´ kruhoch hovorí už celé stáročia. Zdá sa, že protagonisti globalizmu vycítili správny okamih a pomocou moderných technológií sa usilujú úplne ovládnuť a zotročiť človeka.“

Nedávno bol na internetových stránkach denníka Štandard uverejnený rozhovor so známym kňazom Trnavskej arcidiecézy, vyznávačom predkoncilovej liturgie, ktorý teraz absolvuje licenciálne štúdium na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského – Angelicum v Ríme, na tému Tradícia a jej odovzdávanie z generácie na generáciu. Hneď na prvú otázku, aký mal tento kňaz dojem z návštevy pápeža Františka na Slovensku, odpovedá: „Dojem z návštevy je veľmi rozporuplný… vnímal som atmosféru o účasti pre očkovaných a neočkovaných, čo vyhrotilo situáciu o vzťahu cirkvi a štátu. Mnohí vrátane mňa z toho boli sklamaní a smutní…“ A v ďalšej odpovedi dopĺňa: „Keď už toľko hovoríme o jednote v cirkvi, našou úlohou je vytvárať ju so všetkými veriacimi, nemáme ich rozdeľovať. Nie je na cirkvi, aby riešila, kto je očkovaný alebo nie, ale v prvom rade je to medicínska záležitosť.“

Na otázku, čo je témou jeho licenciálneho štúdia v Ríme, odpovedal, že sa zaoberá dôležitou a neprebádanou osobou v teológii minulého storočia Louis Billotom (1846 – 1931) a pokračuje: „Kardinál Louis Billot bol posledný kardinál pred Theodorom McCarrickom, ktorému pápež zobral kardinálsky biret, respektíve sa ho vzdal. Jezuitský teológ Karl Rahner uznal, že bol najoriginálnejší mysliteľ pred Druhým vatikánskym koncilom… Pracujem na koncepte Tradície v jeho náuke, najmä o jeho diele o nemeniteľnosti tradície proti novej heréze evolucionizmu. Je to kľúčová a aktuálna otázka pre cirkev i pre mňa osobne, lebo sa dotýka aj otázky liturgie a tradičnej omše.“

Myšlienkový svet spomínaného oravského kňaza sa už takmer stotožňuje s popisom Alberta Moukheibera, ktorý sme čítali vyššie, myšlienkový svet trnavského kňaza sa mu ale tiež približuje. Je zaujímavé a isto aj z hľadiska poznania prínosné študovať spisy francúzskeho kardinála Billota, ktorý sa pri stretnutí s pápežom Piom XI. v septembri 1927 pre svoju otvorenú podporu radikálne konzervatívneho, monarchistického hnutia Action Francaise, vzdal svojej kardinálskej hodnosti. Ale od práce „…na koncepte Tradície v jeho náuke… o nemeniteľnosti tradície proti novej heréze evolucionizmu… ktoré je kľúčovou a aktuálnou otázkou pre cirkev… lebo sa dotýka aj otázky liturgie a tradičnej omše“ je už len krok k výlučnosti, ktorú sme mohli postrehnúť aj v hodnotení návštevy pápeža Františka týmto kňazom.

Každá diskusia v cirkvi je užitočná a potrebná a každý má právo svoje názory vyjadrovať, rozvíjať i korigovať. Problém ale je, že kňazi pôsobia medzi veriacimi z autority cirkvi a tu, ak nechceme aby v konečnom dôsledku došlo k „ruptúram spoločenstva cirkvi s hrozbou vyústenia do jej rozpadu…“, je potrebné povedať nahlas aj nesúhlas s takýmito názormi.

Je to úlohou pastierov cirkvi, spolubratov kňazov, ale i nás veriacich laikov. Takto nech je chápaný aj tento môj príspevok.