Od stredy tohto týždňa po nepredstaviteľných šestnástich rokoch už Angela Merkelová nie je spolkovou kancelárkou. Najdôležitejšiu politickú stoličku Európy po dáme z východonemeckého Brandenburska preberá socialista Olaf Scholz z Hamburgu. Píše český komentátor Daniel Kaiser.

Scholzova vláda sociálnych demokratov, Zelených a liberálov bude svojím zložením, ale hlavne programom, úplne západonemecká. O Merkelovej sa medzi našimi záujemcami o zahraničnú politiku vytvorila zhoda, že pre nás Stredo-východoeurópanov bola požehnaním, ako svojou znalosťou strednej Európy, tak aj schopnosťou sa do nás „postkomunistov“ vcítiť.

Angela Merkelová skutočne za mlada s ruksakom na chrbte precestovala východný blok vrátane Sovietskeho zväzu, dostala sa takto s priateľmi a napoly ilegálne aj do odľahlých oblastí Kaukazu. Dodnes hovorí lepšie po rusky ako po anglicky. Začiatkom 80. rokov strávila niekoľko mesiacov v Prahe na Akadémii vied, z tej doby jej uviazli v pamäti zlomky konverzačnej slovenčiny a obrázky z výletov na južnú Moravu.

Merkelová má slušný prehľad o dejinách vrátane tunajšej reformácie a husitstva. Ctí Václava Havla, v druhej polovici vládnutia používala ako svoje neoficiálne krédo Havlovu vetu: „Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne – ale že to má zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne.“ Na tú vetu ju upozornil východonemecký evanjelický farár a politický väzeň Rainer Eppelmann.

A teraz prichádza reálpolitická otázka: čo sme z tej empatie v kancelárskom úrade mali?

(viac…)




Najnovšie autorské články