Peňazí sa do ekonomiky nalieva priveľa, raz sa to vypomstí

Rastú ceny nehnuteľností či akcií, čo je dôsledkom prílevu nových a nových peňazí z centrálnych bánk. Nemožno vylúčiť, že keď po prekonaní pandémie ľudia začnú viac utrácať pri bežných nákupoch, dočkáme sa vysokej inflácie.   

Európska centrálna banka (ECB), americký Federálny rezervný systém (FeD), britská Bank of England (BoE) ako aj centrálne banky ďalších rozvinutých ekonomík v posledných týždňoch potvrdzujú líniu uvoľnenej menovej politiky. Tú nastavili v podstate od začiatku pandémie čínskeho koronavírusu. Nešlo o typickú reakciu na recesiu, ale preventívne opatrenie, ktoré malo dopady pandémie zmierniť. Otázkou je, kam všetky tie nové peniaze pôjdu.

Expanzívna monetárna politika je štandardnou odpoveďou centrálnych bánk na recesiu. Problémom poslednej dekády je, že relatívne uvoľnená monetárna politika sa stala štandardom bez ohľadu na priebeh hospodárskeho cyklu. Akoby tvorcovia hospodárskej politiky uverili, že neustály prísun nových peňazí dokáže zaistiť stabilný rast ekonomiky bez výkyvov.

Monetárna politika môže nepochybne recesie vyvolať. Otázne je, či im môže permanentne brániť. V dlhom období totiž ovplyvňuje len nominálne veličiny, reálne zdroje vytvoriť nemôže. Recesie mimo iného pomáhajú dosiahnuť štrukturálne zmeny, ktoré sú mimo kontrolu monetárnej politiky. V čase krízy sa ukážu zlé investície a zdroje sa uvoľnia na vhodnejšie využitie.

Recesiu okolo roku 2020 mnohí predpovedali bez ohľadu na príchod pandémie. Uvoľnená monetárna politika predchádzajúceho obdobia musela zlé investície nevyhnutne vygenerovať. Chýbal len impulz, ktorý by recesiu odštartoval. Samozrejme, pandémia a vládne opatrenia ozdravenie ekonomiky komplikujú. Prijaté regulácie ničia aj efektívne firmy, zatiaľ čo štátna pomoc môže i tým neefektívnym pomôcť prežiť.

Riziko nafukovania bublín

Reakcia centrálnych bánk na pandémiu však posúva monetárnu expanziu na vyššiu úroveň. Sadzby sú na minimálnych úrovniach a všetky veľké centrálne banky (ECB, Fed, BoE) spustili masívne programy nákupu dlhopisov. Tým nepriamo garantujú financovanie verejných dlhov, ECB najmä pre štáty európskeho juhu, no predovšetkým dávajú ekonomikám nevídaný prístup k novým peniazom.

Základný mandát centrálnych bánk je udržiavať cenovú stabilitu. A naozaj, inflácia sa zatiaľ drží na nízkych úrovniach, eurozóna sa dokonca pohybuje v deflácii. Z krajín EÚ majú vyššiu mieru inflácie len Česko, Maďarsko a Poľsko. Zdá sa teda, že centrálne banky majú veľký priestor na monetárne stimulovanie ekonomickej aktivity. Lenže, hoci ceny nerastú, peniaze v ekonomike pribúdajú. A niekde možno nafukujú novú bublinu.

Dôvodov, prečo zatiaľ infláciu nevidíme, môže byť niekoľko. Jedným z nich môžu byť vynútené úspory. Spotrebitelia, akokoľvek by chceli, nemôžu v mnohých odvetviach utrácať peniaze pre vládne protiepidemické regulácie. Niektorí môžu spotrebu odkladať aj z dôvodu neistoty ohľadom budúceho vývoja. V každom prípade, úspory sú na nezvyčajne vysokej úrovni.

Ďalším dôvodom môže byť spôsob, akým infláciu počítame. Štatistika sleduje len niektoré ceny a váži ich v presne danom pomere. Ak ľudia začnú utrácať za tovary a služby, ktoré nie sú zahrnuté v indexe spotrebiteľských cien, alebo ak presunú svoje výdavky medzi jednotlivými položkami, štatistika nezodpovedá realite.

Hrozba vysokej inflácie

Zjavne existujú aktíva, ktorých ceny prudko rastú, dôvodom môžu byť práve nové peniaze. Napriek recesii rastú v mnohých štátoch ceny nehnuteľností. Najmä však v posledných mesiacoch rastú ceny akcií. Po jarnom prepade sa akciové indexy v posledných týždňoch opäť dostali na historické maximá. Jarný prepad a následný návrat vyšších cien pri väčšine akcií súvisí s vývojom očakávaní, ktoré sa v posledných týždňoch zlepšujú najmä s dostupnosťou vakcíny. No toto zdôvodnenie neplatí pre všetky obchodované spoločnosti.

Vývoj akciových indexov môže zakrývať, čo sa na akciových trhoch skutočne deje. Zatiaľ čo mnohé akcie sú stále výrazne pod predpandemickou úrovňou, iné rastú extrémnym tempom. Napríklad akcie Tesly narástli od začiatku roku o viac než 680 percent, akcie spoločnosti Zoom o viac než 500 percent, akcie čínskeho startupu NIO zameraného na výrobu elektrických áut dokonca o viac než 1 100 percent. K týmto číslam sa neblížia ani farmaceutické firmy, ktoré vyvinuli vakcíny proti čínskemu koronavírusu – teda okrem jednej, keďže Moderna zvýšila hodnotu svojich akcií o 630 percent.

Uvedené spoločnosti spája jedna vec – ide o startupy, firmy s krátkou históriou a potenciálne hodnotným, ale neistým produktom. Zdá sa, že bublina sa aktuálne nafukuje práve v tomto segmente trhu a práve sem prúdia nové peniaze, ktoré ľudia nemajú kde utrácať. Samozrejme, našli by sa aj ďalšie aktíva, o ktorých možno špekulovať – na rekordných úrovniach sú ceny zlata i bitcoinu.

Otázkou zostáva, čo bude s novými peniazmi ďalej. Bublina môže prasknúť so všetkými známymi dôsledkami pre reálnu ekonomiku. Tiež sa môže stať, že s návratom k normálnemu fungovaniu ekonomiky po skončení protiepidemických opatrení sa nové peniaze prelejú do spotreby, individuálnej i kolektívnej a uvidíme staré známe dôsledky monetárnej expanzie v podobe vysokej inflácie.