Rastú ceny nehnuteľností či akcií, čo je dôsledkom prílevu nových a nových peňazí z centrálnych bánk. Nemožno vylúčiť, že keď po prekonaní pandémie ľudia začnú viac utrácať pri bežných nákupoch, dočkáme sa vysokej inflácie.   

Európska centrálna banka (ECB), americký Federálny rezervný systém (FeD), britská Bank of England (BoE) ako aj centrálne banky ďalších rozvinutých ekonomík v posledných týždňoch potvrdzujú líniu uvoľnenej menovej politiky. Tú nastavili v podstate od začiatku pandémie čínskeho koronavírusu. Nešlo o typickú reakciu na recesiu, ale preventívne opatrenie, ktoré malo dopady pandémie zmierniť. Otázkou je, kam všetky tie nové peniaze pôjdu.

Expanzívna monetárna politika je štandardnou odpoveďou centrálnych bánk na recesiu. Problémom poslednej dekády je, že relatívne uvoľnená monetárna politika sa stala štandardom bez ohľadu na priebeh hospodárskeho cyklu. Akoby tvorcovia hospodárskej politiky uverili, že neustály prísun nových peňazí dokáže zaistiť stabilný rast ekonomiky bez výkyvov.

Monetárna politika môže nepochybne recesie vyvolať. Otázne je, či im môže permanentne brániť. V dlhom období totiž ovplyvňuje len nominálne veličiny, reálne zdroje vytvoriť nemôže. Recesie mimo iného pomáhajú dosiahnuť štrukturálne zmeny, ktoré sú mimo kontrolu monetárnej politiky. V čase krízy sa ukážu zlé investície a zdroje sa uvoľnia na vhodnejšie využitie.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.