Top desať covidových absurdít: Objatia cez igelit, mesačné karantény či dezinfekčné tunely

Zodpovedným a racionálne uvažujúcim politikom v týchto časoch všetka česť, no v súvislosti s pandémiou vo svete, ale aj na Slovensku sa miestami nedá ubrániť dojmu, že jej manažovanie dostalo do rúk duo Pat a Mat. Ak si myslíte, že preháňame, nasledovný výpočet bizarných covidových situácií vás možno presvedčí o opaku.

Dva roky zápasu sveta s pandémiou ochorenia COVID-19 si vyžiadali aplikáciu množstva pomerne drastických opatrení. Politické špičky, ktoré po nich siahli, následne ruka v ruke s tým stáli pred úlohou obhájiť ich pred širokou verejnosťou.

Pri niektorých z nich to šlo relatívne ľahko, predovšetkým zo začiatku, a vo výsledku pomohli ochrániť tisíce a tisíce životov. Pritom si ani nevyžiadali neprijateľné straty v sociálnej, psychickej alebo ekonomickej rovine.

Na druhej strane, občania boli bombardovaní aj nápadmi, ktoré celkom očividne protirečili nielen exaktnej vede, ale aj zdravému sedliackemu rozumu a vyvolávali medzi ľuďmi striedanie emócií ako smiech, hnev a smútok.

Pozrime sa spolu k záveru roka na výber desiatich krokov, rozhodnutí a reštrikcií z domáceho aj zahraničného prostredia, ktorých podstatu najlepšia vystihuje nálepka „absurdné“.

Štedrá večera na svahu

Keď vláda zhruba dva týždne pred Vianocami vyrukovala s novým balíkom opatrení, najväčšia pozornosť sa sústredila na nasledovný paradox: Časť občanov si síce mohla ísť nakúpiť, odskočiť si na pedikúru, zalyžovať si alebo zacvičiť, no v žiadnom prípade sa nemohla cez najdôležitejšie sviatky v roku stretnúť s rodinou. Nepomohlo, ani keby všetci zúčastnení absolvovali trebárs aj tri dávky očkovania, boli otestovaní a všetci covid prekonali. Výsledkom bolo kvantum meme obrázkov, v ktorých si ľudia uťahovali z politikov aj v tom duchu, že si štedrú večeru s rodinou spravia v Tatrách na svahu. Neskôr prišlo k prehodnoteniu stavu a vláda stretnutia v obmedzenom režime povolila.

Logika vo výnimkách je v nedohľadne

V rovnakom období sa vyskytli zaujímavosti aj v súvislosti s výnimkami zo zákazu vychádzania. Podľa bodu sedem medzi ne patrila aj „cesta osoby so psom alebo mačkou do vzdialenosti 500 metrov od bydliska“ a bod deväť medzi ne zaraďoval aj „cestu na účel pobytu v prírode vrátane individuálneho športu a cestu späť“. Čo to znamená? Ak bývate na okraji mesta alebo obce a zvyknete chodiť na dlhé prechádzky so psom, ako to robia desaťtisíce ľudí, po pol kilometri ho budete musieť nechať na mieste a ísť do prírody sami. Výnimky neskôr aktualizovali, no daný paradox nezmizol.

Rúško naše každodenné

V októbri 2020 vstúpilo do platnosti nariadenie, v zmysle ktorého sú občania povinní nosiť rúško za každých okolností v exteriéri v zastavaných častiach obce. Ak ste sa teda v dedine vybrali na polhodinovú prechádzku po okolitých uliciach vo večerných hodinách a pritom stretli dvoch ľudí na 5-metrovú vzdialenosť, inak ako bez rúška to pod hrozbou pokuty nešlo. Nemecký biofyzik Gerhard Scheuch, ktorý je jedným z najväčších odborníkov na aerosóly, pritom tvrdí, že 99 až 99,9 percenta infekcií pripadá na interiér.

Prípad omikron

Koncom novembra tohto roka upútal verejnosť nový covidový variant pôvodom z juhu Afriky, ktorý má označenie omikron. Hoci od začiatku neexistovali dôkazy o tom, že by mal svet v súvislosti s ním dôvod na zvýšenú paniku – čo neskôr potvrdili aj viaceré autority –, trendy v rozhodovaní boli úplne opačné. Štáty pristúpili k zákazom cestovania, niektoré médiá pri ňom používali strašidelné pojmy „hypermutant“ a omikron dokonca zamával aj finančnými trhmi, čomu sa Štandard venoval v samostatnom článku.

Čierna smrť je „šuvix“

Extrémny strach z nákazy sa prejavil aj v rovine sociálneho dištancu. Eliminácia akéhokoľvek medziľudského kontaktu bola dokonca vnímaná tak záslužne, že snímka dánskeho fotoreportéra Madsa Nissena, ktorá zachytáva objatie 85-ročnej brazílskej babičky a jej opatrovateľky cez plastovú membránu s výrezmi na ruky, vyhrala prestížnu súťaž World Press Photo.

Covid neprejde

K veľmi nevšedným krokom sa od začiatku pandémie uchyľuje aj krajina, z ktorej podľa vedcov koronavírus pochádza – Čína. Jej stratégia „zero covid“ speje aj k takým bizarnostiam, akými sú otestovanie celého 11-miliónového mesta po objavení sa prvého lokálneho prenosu či vyhnanie všetkých otestovaných alebo vakcinovaných návštevníkov z Disneylandu po tom, ako u jedného (sic!) návštevníka odhalili prítomnosť ochorenia.

Kašleme vám na prirodzenú imunitu, očkujte sa!

Spolu s prekonaním najťažších covidových mesiacov sa opäť stáva témou medzinárodné cestovanie. V tomto ohľade však môžu stámilióny ľudí po celom svete veľmi rýchlo naraziť. Pomerne veľké percento krajín, spomeňme napríklad USA, umožňuje vstúpiť na svoje územie iba plne zaočkovaným osobám (hoci sa musia otestovať). Pokiaľ ste teda koronavírus prekonali napríklad pred tromi týždňami a získali vysokú úroveň imunity, stále ste v diskriminačnom postavení voči človeku, ktorý obdržal vakcínu pred pol rokom a ktorej účinnosť klesla na nízku alebo veľmi nízku úroveň, čím sa opäť sa stáva „hrozbou“ pre seba aj svoje okolie.

Čo je dovolené Bohu, nie je dovolené…

Nie je veľký tajomstvom, že pokiaľ ide o dodržiavanie opatrení, mnohé autority zvyknú mať jeden meter na seba a druhý na občanov. Spomeňme napríklad rakúsku vládu, ktorá sa nedávno v čase tvrdého plošného lockdownu odišla zabávať na benefičnú akciu bez rúšok a odstupov, či fínsku premiérku, ktorá tancovala v klube do skorých ranných hodín aj po tom, ako si bola vedomá kontaktu s pozitívne testovaným človekom. Podobne sa svojho času k dodržiavaniu reštrikcií (ne)postavil aj predseda slovenského parlamentu Boris Kollár, český exminister zdravotníctva Roman Prymula či jeden z kľúčových britských epidemiológov Neil Ferguson.

Ďakujeme za medailu, máš mesiac zaracha

Samostatnou kapitolou je aj prehnané karantenizovanie osôb. Azda najvypuklejším rozhodnutím sa v tomto smere zviditeľnila Austrália, ktorá je už dlho producentom obočie zdvíhajúcej proticovidovej politiky. Vláda štátu Južná Austrália totiž v auguste rozhodla o tom, že svojich olympionikov prichádzajúcich z Tokia vrátane kajakára Alexandra Hilla, ktorý pre svoju domovinu získal zlatú medailu, pošle až do mesiac trvajúcej karantény. Povinnú izoláciu museli športovci absolvovať buď v hotelovom zariadení, alebo u seba doma. Ak by sa však rozhodli pre druhú možnosť, dlhá karanténa by sa vzťahovala aj na všetkých členov ich rodiny. Ozaj, spomínali sme, že všetci títo dotknutí športovci boli plne zaočkovaní, otestovaní a v japonskej metropole fungovali v takzvanej covidovej bubline? Nie? Tak už to viete.

Dezinfekcie nie je nikdy dosť

Koronavírus sa tak ako iné respiračné ochorenia prenáša najmä vzduchom. Prenos pomocou povrchov je neporovnateľne menej zastúpený. To však vládam a korporáciám nebránilo premieňať svet na prostredie sterilnejšie než operačná sála. Nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Indii došlo k predstaveniu dezinfekčných brán a tunelov, ktoré človeka kropili zriedenými chemikáliami ako bielidlo či peroxid vodíka od hlavy až po päty. Podľa slov slovenského výrobcu sa ráta s tým, že tieto zariadenia by mohli byť súčasťou nášho života aj po odznení pandémie. Určené sú pre kancelárske budovy, výrobné závody či nemocnice.