Zo všetkých možných kombinácií opatrení vláda namiešala nepochopiteľný koktejl. Otvára sa takmer všetko, zostáva zachovaný núdzový stav, ale za rodinou ísť oficiálne nemôžete. Ľuďom to už nestojí ani za protest. Na vládu kašlú alebo sa jej smejú.

Dlhé týždne debát, prešľapovanie na mieste, komické a nekonečné koaličné škriepky o podobe lockdownu. Napokon sa schválil s mnohými výnimkami. Nebola to ani ryba, ani rak, niektorí lockdown písali v úvodzovkách, iní mu dávali prívlastok takzvaný.

Vláda po dvoch týždňoch platnosti deravých opatrení rokovala a čuduj sa svete, pandemická situácia sa nezlepšila. Keď ste sa prešli po obchodnom centre, bolo plné ľudí. Oficiálne boli otvorené potraviny, drogérie či pošty, ale ďalšie množstvo obchodov fungovalo ako výdajné miesto. Obchody s obuvou boli otvorené, s oblečením nie. Ľudí tam bolo až-až. Čo si nekúpili v zatvorených špecializovaných obchodoch, to našli v hypermarketoch, zlostiac ostatných obchodníkov sťažujúcich sa na neprávosť.

Mohli ste ísť do zahraničia, ale do prírody mimo okresu nie. Do „esenciálneho obchodu“ áno, po objednaný tovar tiež, ale nakúpiť si normálne oblečenie bolo zakázené. Aj v prípade, že ste ho mali na dosah v otvorenej obuvi.





Najnovšie autorské články