Vojna na Ukrajine nie je teraz pre Rusko želaný scenár

Opätovné napätie na rusko-ukrajinských hraniciach sprevádzajú podľa vojenských expertov nepresné informácie a hodnotenia bežných analytikov. Ako vyzerá situácia po utorkovom telefonáte prezidentov Bidena a Putina? Prehľad analytických informácii z ruských aj západných zdrojov prináša Tomáš Baranec.

Predstavitelia Spojených štátov a NATO v posledných týždňoch varujú pred zvýšenou aktivitou ruských ozbrojených síl pri hraniciach s Ukrajinou. Podľa aktuálnych odhadov sa v danej hraničnej oblasti nachádza približne 90- až 100-tisíc ruských vojakov. Hoci je to menej než na jar, keď Moskva podobným spôsobom zhromaždila pri Ukrajine až 150-tisíc príslušníkov ozbrojených síl, viacerí západní experti, ako aj spravodajské služby označujú súčasnú zvýšenú ruskú vojenskú prítomnosť neďaleko Ukrajiny za „neobvyklú“. Pričom v západných médiách sa to okamžite začalo spájať s hrozbou vojny a inváziou Ruska na východe Ukrajiny (od Fareeda Zakariu na CNN po Denník N).

Predstavitelia ukrajinského ministerstva obrany a spravodajských služieb tvrdia, že k ruskej invázii by mohlo dôjsť už v januári, pričom údajnú ruskú ofenzívu na Donbase by malo sprevádzať aj vylodenie ruských síl v ukrajinských pobrežných mestách.

Západní politici sú opatrnejší a pripúšťajú, že zhromažďovanie ruských vojsk nemusí byť primárne prípravou na inváziu, ale môže byť len súčasťou rozsiahlejšej nátlakovej stratégie Kremľa, ktorej cieľom je dotlačiť Spojené štáty k určitým ústupkom a garanciám.

Aká je reakcia americkej vlády, ktorej spravodajské informácie viedli k nastoleniu tejto témy?

„Nevieme, či sa prezident Putin rozhodol zaútočiť na Ukrajinu. Vieme len, že vytvoril okolnosti, keď tak môže urobiť okamžite, ak by sa tak rozhodol. Takže napriek nejasnostiam ohľadom zámeru [Kremľa, pozn. red.] a jeho načasovania sa musíme pripraviť na všetky možnosti a paralelne pracovať na tom, aby Rusko zmenilo svoj terajší kurz,“ uviedol v tejto súvislosti americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Rusko medzitým akúkoľvek prípravu agresie voči svojmu juhozápadnému susedovi odmieta, pričom poukazuje na to, že má právo rozmiestňovať svoje ozbrojené sily v rámci vlastných hraníc tak, ako samo uzná za vhodné. „Presun vojenskej techniky a jednotiek na území Ruskej federácie je výhradne našou záležitosťou. Rusko nikdy nikoho neohrozovalo, neohrozuje a nepredstavuje pre nikoho hrozbu,“ vyhlásil v tejto súvislosti hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Aj Rusi však prešli do aktívnejšej kritiky.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rovnakom čase obvinil Ukrajinu, že agresívne ohrozuje Rusko rozmiestňovaním vojenských síl a bojovej techniky v blízkosti ruských hraníc a pri Donbase. Podľa šéfa ruskej diplomacie Kyjev na danom území rozmiestnil až 125-tisíc vojakov za účelom ofenzívy proti proruským separatistom na východe krajiny.

Rusi tiež monitorujú vývoj situácie v súvislosti s plánovanou výrobou tureckých dronov na Ukrajine. Práve turecké a izraelské drony zohrali značný význam pri nedávnej vojne v Náhornom Karabachu.

Rokovania: Hrozby sankciami a „červené línie“

Opätovne narastajúce napätie na rusko-ukrajinských hraniciach viedlo k oživeniu dlhodobo stagnujúcej a zhoršujúcej sa komunikácie medzi Kremľom a Bielym domom. Minulú stredu sa v Štokholme Lavrov stretol so svojím americkým náprotivkom Blinkenom, aby prediskutovali situáciu okolo Ukrajiny a pripravili plánované online stretnutie amerického prezidenta Joea Bidena s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Obe ministerstvá po stretnutí zverejnili vlastné stanoviská.

Spojené štáty sa zaviazali vyvinúť úsilie na mierové regulovanie napätia na rusko-ukrajinských hraniciach, pričom vyzvali Moskvu, aby prispela k deeskalácii a zároveň ju varovali pred vážnymi dôsledkami prípadnej vojenskej agresie. Rusko bolo ústami Lavrova po stretnutí konkrétnejšie. „Ignorovanie legitímnych obáv Ruska a zaťahovanie Ukrajiny do amerických geopolitických hier sprevádzané rozmiestňovaním síl NATO pri našich hraniciach bude mať veľmi vážne dosahy a prinúti nás k podniknutiu odvetných krokov, ktoré obnovia vojensko-strategickú rovnováhu,“ povedal. Ako alternatívu ponúkol šéf ruskej diplomacie dlhodobú dohodu, ktorá by garantovala ruskú západnú hranicu bez ďalších síl Severoatlantickej aliancie.

• 

• 

V podobnom duchu sa niesol aj utorkový online samit Putina s Bidenom. Šéf Bieleho domu počas rokovania vyjadril svoje znepokojenie nad akumuláciou ruských síl pri ukrajinských hraniciach, pričom Moskvu varoval, že Západ na prípadnú vojenskú agresiu odpovie „silnými ekonomickými aj inými krokmi“. Bidenov poradca pre otázky bezpečnosti Jake Sullivan v tejto súvislosti vyhlásil, že Washington má k dispozícii aj sankcie, ktoré voči Rusku doteraz nepoužil ani v roku 2014, keď došlo k anexii Krymského polostrova. „Teraz sú pripravené,“ dodal.

Washington tiež uviedol, že v rámci protiopatrení by mohol podniknúť kroky voči nedávno dokončenému plynovodu Nord Stream 2. Na stole sú aj opatrenia voči ruskému rubľu, dlhu verejnej správy, najväčším finančným inštitúciám a dokonca aj „nukleárna“ možnosť odpojenia Ruska od medzinárodného platobného systému SWIFT (O možných dosahoch odpojenia Ruska od systému SWIFT a ruských alternatívach sa môžete viac dočítať v článku denníka Štandard).

Putin sa po stretnutí s Bidenom vyjadril jasne v duchu skorších Lavrovových slov. Akýkoľvek zásadný krok Ukrajiny smerom k členstvu v Severoatlantickej aliancii alebo umiestnenie rakiet NATO na území tohto štátu označil za neprípustné. Vyžiadal si tiež „právne záväznú garanciu“, že západná vojenská aliancia sa viac nepriblíži k ruským hraniciam.

Čo Rusko chce a čo si Washington nemôže dovoliť?

Podľa Maxima Samorukova z Moskovského centra Carnegie sa daná požiadavka Putina nevzťahuje len na Ukrajinu, ale aj na Gruzínsko a potenciálne aj Moldavsko, Bielorusko, Švédsko a Fínsko. Samorukov tvrdí, že primárnym cieľom Kremľa nie je ponižujúca porážka Kyjeva alebo náročná okupácia častí Ukrajiny. Podľa názoru ruského experta sa Putin skôr snaží jasne demonštrovať, že Rusko je pripravené začať otvorenú vojnu, ak Západ nebude ochotný zmeniť Moskve nevyhovujúci status quo ohľadom Ukrajiny. Bidena tak podľa Samorukova ruský prezident definitívne postavil pred nepríjemnú dilemu.

„Správa je jasná: Washington sa musí pripraviť na to, že jeho ukrajinský partner bude ponižujúco porazený, čím opätovne pocíti ekvivalent mimoriadne ponižujúcich nedávnych udalostí v Afganistane. Alebo ustúpi a v otázke Ukrajiny pristúpi na dohodu s Moskvou,“ napísal Samorukov. Dodal zároveň, že Putin si je vedomý, že prvý scenár by Rusko tiež mimoriadne poškodil z hľadiska jeho ekonomiky aj medzinárodného postavenia.

Moskva sa tak svojimi krokmi snaží Washingtonu demonštrovať , že Ukrajina je pre ňu dostatočne dôležitá na to, aby tento sebapoškodzujúci krok podstúpila. Na druhej strane sa snaží Spojené štáty presvedčiť o tom, že pre ne Ukrajina naopak vôbec taká podstatná nie je.

Podobný názor zastáva aj Samorukovov kolega z moskovského centra Carnegie Alexandr Baunov. Putin podľa jeho názoru chce akumuláciou vojsk pri ukrajinských hraniciach presvedčiť USA, aby dotlačili Ukrajinu k realizácii minských dohôd tak, ako ich interpretuje Rusko, a nie anektovať ďalšie ukrajinské územia. Podľa Baunova však v Kremli musia chápať, že Biden nemôže len tak pristúpiť na Putinove podmienky bez toho, aby stratil tvár. V prípade pristúpenia k dohode by mu Putin musel svojimi ďalšími krokmi a vyjadreniami umožniť interpretovať takýto krok ako úspešnú diplomatickú intervenciu, ktorá zabránila vojne v Európe.

Vojna ako realistická alternatíva

Hoci sa prevažná väčšina ruských aj západných expertov zhoduje na tom, že vojna s Ukrajinou nie je primárnym cieľom posilňovania ruskej vojenskej prítomnosti, viacerí varujú, že takýto scenár sa môže za určitých okolností stať pre Kremeľ prijateľným, pričom Rusko nemusí ani o niekoľko mesiacov stratiť schopnosť uskutočniť prekvapivý útok.

Podľa Baunova sa Putin presunutím zodpovednosti za splnenie minských dohôd na Bidena snaží naposledy vyriešiť otázku Ukrajiny v rámci existujúcich dohôd ešte pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami. Tie by sa v Rusku mali konať v roku 2024. Putinovi podľa jeho slov ide v prípade Ukrajiny o jeho kľúčové politické dedičstvo. Krach, prípadne úspech jeho ukrajinskej politiky bude podľa ruského experta jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré budú ovplyvňovať mieru Putinovej predvolebnej popularity.

Medzi expertami aj laikmi sa často objavuje názor, že k vyvrcholeniu situácie na východných hraniciach Ukrajiny dôjde nutne už v najbližších mesiacoch. Buď Rusko zaútočí, alebo stiahne svoje sily. Rob Lee z katedry vojnových štúdií na King’s College London v tejto súvislosti upozornil, že Rusko môže v skutočnosti bez väčších problémov udržať svoje sily na danom území po celý budúci rok a aj dlhšie.

Na tento argument zasa viaceré médiá a experti reagujú protiargumentom, podľa ktorého sa Rusko dlhodobým rozmiestnením síl pripraví vo vzťahu ku Kyjevu o element prekvapenia, čím by výrazne znížilo svoju schopnosť rýchlo a jasne Ukrajinu poraziť. Vojenský analytik Michael Kofman však toto tvrdenie považuje za mýtus spôsobený neznalosťou vojenstva. Rusko podľa jeho názoru môže na hraniciach predpripraviť svoje sily aj techniku, držať ich tam dlhé mesiace, vybudovať potrebnú infraštruktúru a nasledovne v krátkom okamihu udrieť veľkou silou. Na poslednú chvíľu pritom môže rýchlo a efektívne zmeniť ich rozpoloženie a útočné pozície.

Kofman zdôrazňuje, že v roku 2021 nie je možné presunúť k hraniciam viac než 50 bojových skupín bez toho, aby si to protivník všimol. To však neznamená, že v modernej vojne nie je možný element prekvapivého útoku. S týmto názorom súhlasí aj politický geograf a vojenský expert z Karlovej univerzity v Prahe Ján Kofroň. Putin podľa jeho slov môže koncentrovať armádu pri ukrajinských hraniciach dlhodobo, niekoľkokrát situáciu vyhrotiť a opätovne upokojiť pred tým, než náhle udrie. „Dobre vie [Putin, pozn. red.], že Ukrajina nemôže v mobilizácii stráviť mesiace (avšak ak nezmobilizuje včas, otvorí tým okno príležitosti).“

Kofman v tejto súvislosti varuje, že vojna nehrozí ani tak v krátkodobom horizonte, ale práve v dlhodobom. „Eskalovať situáciu na takúto úroveň a potom ustúpiť s prázdnymi rukami by sa rovnalo politickej prehre. Každý by povedal, že Putin buď blafoval, alebo sa nechal zastrašiť. Je to komplikovanejšie,“ napísal.