Olaf Scholz bol zvolený za nového kancelára

Olaf Scholz Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

Za nového nemeckého kancelára zvolili poslanci Spolkového snemu (Bundestagu) v stredu Olafa Scholza zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorý z celkových 707 odovzdaných hlasov získal 395. Informoval o tom na svojej webstránke denník Süddeutsche Zeitung.

Na zvolenie potreboval Scholz získať v 736-člennom Bundestagu najmenej 369 hlasov. Proti hlasovalo 303 poslancov, šesť sa zdržalo a tri hlasy boli neplatné.  Poslanci Scholzovi k zvoleniu zagratulovali dlhým potleskom.

Bezprostredne po zvolení odovzdá Scholzovi menovací dekrét prezident Frank-Walter Steinmeier na zámku Bellevue, uviedla  agentúra DPA. Scholz následne zloží v Spolkovom sneme slávnostnú prísahu. Po tom, čo prezident vymenuje ministrov nového kabinetu, sa proces vzniku vlády po približne desiatich týždňoch od septembrových parlamentných volieb ukončí. Prvé zasadnutie novej vlády sa uskutoční v stredu o 18.00 h.

Na mieste pre hostí v Spolkovom sneme sedela i končiaca konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá po tom, čo ju predsedníčka dolnej komory parlamentu Bärbel Basová privítala, zožala od zákonodarcov takisto dlhý potlesk.

Scholz sa stal štvrtým kancelárom z radov sociálnych demokratov po Willym Brandtovi, Helmutovi Schmidtovi a Gerhardovi Schröderovi. Scholz, ktorý pôsobil dosiaľ ako vicekancelár a minister financií, bude stáť na čele vlády zloženej z SPD, Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Kto je Olaf Scholz

Olaf Scholz sa narodil 14. júna 1958 v meste Osnabrück. Jeho rodičia pracovali v textilnom priemysle. Detstvo prežil so svojimi dvoma mladšími bratmi Jensom a Ingom v Hamburgu. V tomto prístavnom meste ukončil v roku 1977 gymnázium, v štúdiu práva pokračoval na tamojšej univerzite. Od roku 1985 sa začal venovať advokácii, najmä pracovnému právu.  

Nový nemecký kancelár o sebe hovorí, že sa „vždy politicky angažoval“ a s nadsádzkou dodáva, že už na gymnáziu bol hovorcom triedy. Politicky ho ovplyvnili predovšetkým dve sociálnodemokratické veličiny – nositeľ Nobelovej ceny za mier a spolkový kancelár v rokoch 1969 – 1974 Willy Brandt, ako aj rodák z Hamburgu Helmut Schmidt, ktorý bol kancelárom v rokoch 1974 – 1982.

Bol to práve Helmut Schmidt, ktorý priviedol vtedy 17-ročného gymnazistu Scholza do radov Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). V rokoch 1982 – 1988 bol Scholz zástupcom predsedu Jusos, mládežníckej organizácie SPD. V roku 2002 sa už stal generálnym tajomníkom SPD.

V polovici 80. rokov spoznal v Hamburgu svoju budúcu manželku Brittu Ernstovú, s ktorou sa oženil v roku 1998. V tom istom roku prvýkrát kandidoval do Spolkového snemu vo volebnom obvode Hamburg-Altona a hneď úspešne.

Vo vláde Merkelovej

Od 21. novembra 2007 do 28. októbra 2009 bol spolkovým ministrom práce v prvom kabinete kresťanskej demokratky Angely Markelovej. Od marca 2011 do marca 2018 viedol druhé najväčšie nemeckého mesto Hamburg. Do vlády Angely Merkelovej sa vrátil 14. marca 2018, keď sa stal vicekancelárom a spolkovým ministrom financií.

V roku 2019 kandidoval s Klarou Geywitzovou na spolupredsedu SPD. V rozhodujúcom hlasovaní však podľahli dvojici Sasskia Eskenová a Norbert Walter-Borjans, ktorí odvtedy vedú nemeckých sociálnych demokratov. Nové predsednícke duo 10. augusta 2020 navrhlo, aby sa kandidátom SPD na post spolkového kancelára stal Olaf Scholz. Tento návrh podporil zjazd strany v máji 2021, na ktorom získal Scholz 96,2 percenta hlasov.

Vo voľbách do Bundestagu, ktoré sa konali 26. septembra 2021, ním vedení sociálni demokrati zvíťazili so ziskom 25,7 percenta hlasov. V poli porazených zanechali CDU/CSU (24,1 percenta) vedenú kandidátom kresťanských demokratov na kreslo spolkového kancelára Arminom Laschetom, čím zároveň ukončili 16 rokov vládnutia kancelárky Angely Merkelovej, ktorá už ale nekandidovala.

Olafovi Scholzovi pomohli v predvolebnej kampani dlhoročné skúsenosti z vysokej politiky, nekonfliktnosť, ale aj nevýraznosť jeho protikandidátov. Technokrata a v diskusiách pokojne a stroho pôsobiaceho pragmatika výstižne charakterizoval v roku 2003 týždenník Die Zeit, keď ho nazval „Scholzomat“. S dávkou sarkazmu tým poukazoval na jeho monotónny prejav a sklon používať technokratický žargón. Samotný Scholz označil toto pomenovanie za „veľmi výstižné“.  

Počas štúdií Scholz podľa vlastných slov „šport nenávidel“, ale v súčasnosti sa vo voľnom čase venuje rekreačnému športu, veslovaniu a turistike „tak často, ako je to možné“.

(tasr, ste)


Ďalšie články