Biden varoval Putina pred ekonomickými sankciami. Tie voči Rusku sprísni aj Únia. Dôvod? Ukrajina

Zaèalo sa rokovanie Putina s Bidenom formou videohovoru Vladimir Putin a Joe Biden. Foto: TASR/AP

Americký prezident Joe Biden v utorok počas virtuálneho samitu varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, uviedol Biely dom vo vyhlásení zverejnenom na svojej internetovej stránke.

„Prezident Biden hovoril o hlbokom znepokojení Spojených štátov a našich európskych spojencov nad eskaláciou súvisiacou s ruskými vojskami obklopujúcimi Ukrajinu a dal jasne najavo, že USA a naši spojenci budú na prípadnú vojenskú eskaláciu reagovať silnými ekonomickými sankciami a ďalšími opatreniami,“ píše sa vyhlásení Bieleho domu.

Biden počas stretnutia s Putinom znova deklaroval svoju podporu ukrajinskej suverenite a teritoriálnej integrite, pričom vyzval na „deeskaláciu napätia a návrat k diplomacii“.

Okrem Ukrajiny prezidenti počas virtuálneho summitu hovorili aj o rusko-amerických vzťahoch a s nimi súvisiacich problémoch, ako aj o strategickej stabilite, kybernetických útokoch v súvislosti so softvérom ransomware a o Iráne a spolupráci pri riešení regionálnych otázok, uvádza Biely dom.

Samit trval dve hodiny

Virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina sa skončil. Rokovanie trvalo dve hodiny, informovala agentúra RIA Novosti. Biden bude v utorok po ukončení rozhovoru s Putinom ešte telefonovať s najvyššími predstaviteľmi Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska. Oznámil to Biely dom, ktorý citovala agentúra AFP.

Tento telefonát má nadväzovať na obdobný pondelkový telefonát medzi Bidenom a európskymi lídrami.

„Lídri sa dohodli, že ostanú v úzkom kontakte v súvislosti s koordinovaným a komplexným prístupom ohľadom odpovede na zhromažďovanie ruských vojsk pri hraniciach Ukrajiny,“ uviedol Biely dom.

Témy rozhovoru Putin a Bidena zatiaľ nie sú známe, keďže sa virtuálny summit konal bez účasti novinárov. Podľa ruských médií rokovaniam zrejme dominovali téma napätia v súvislosti s Ukrajinou a rozširovaním NATO smerom na východ.

Utorkové rokovanie lídrov Ruska a USA je v poradím piatym rozhovorom oboch prezidentov, odkedy sa Biden ujal svojej funkcie. Putin s Bidenom predtým spoločne rokovali na júnovom summite v Ženeve a niekoľkokrát spolu tiež telefonovali, pripomína TASS.

Čo predchádzalo rozhovoru

Podľa ruských médií mali utorkovým rokovaniam zrejme dominovať téma napätia v súvislosti s Ukrajinou a rozširovaním NATO smerom na východ. V hre však mohli byť aj otázky regionálnej bezpečnosti, a to najmä situáciou v Afganistane.

Putin nedávno vyzval NATO na zastavenie svojho rozširovania smerom na východ a zároveň Severoatlantickú alianciu požiadal o právne záväzné bezpečnostné záruky. Spojené štáty medzitým obvinili Rusko z posilňovania vojenskej prítomnosti blízko hraníc s Ukrajinou, čo zo strany Kyjeva vyvolalo obavy z možnej ruskej invázie. Moskva tieto obvinenia odmietla.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v pondelok (6. 12.) uviedol, že Biden dá v utorok Putinovi jasne najavo, že Rusko by v prípade vojenskej ofenzívy na Ukrajinu zaplatilo vysokú cenu. Nemenovaní americkí predstavitelia podľa agentúry Reuters Moskvu varovali, že v prípade invázie na Ukrajinu príde k zavedeniu nových sankcií proti Rusku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že utorkové rokovanie prezidentov sa môže pretiahnuť, keďže nemá presne stanovený časový rámec, ale bude trvať „toľko, koľko bude potrebné“.

Ukrajina obvinila Rusko, že vyslalo na hranice tanky a ostreľovačov

Ukrajina obvinila v utorok Rusko z toho, že k jej východným hraniciam vyslalo ďalšie tanky a tiež skupiny ostreľovačov, ktorí sú pripravení strieľať na ukrajinských vojakov a pokúsiť sa tak vyprovokovať odvetnú paľbu.

Uvidelo to ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters. Kyjev sa takto vyjadril niekoľko hodín pred videohovorom, ktorý v utorok popoludní absolvovali Putin s Bidenom.

Vo vyhlásení ukrajinského rezortu obrany sa uvádza, že „nepriateľ zvýšil počet snajperských dvojíc“ pripravených zapríčiniť straty na strane ukrajinskej armády a tiež zničiť monitorovacie zariadenia a „vyprovokovať odvetnú paľbu“.

Ukrajina pred pár dňami uviedla, že Moskva zhromaždila pri jej hraniciach už vyše 94-tisíc svojich vojakov. Moskva tieto obvinenia odmietla s tým, že Kyjev zase vyslal do blízkosti samozvaných separatistických republík v oblasti Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny 120-tisíc vojakov.

Sankcie zo strany Európskej únie

Na Rusko budú uvalené ďalšie a prísnejšie sankcie Európskej únie, ak bude vojensky ohrozovať Ukrajinu. V utorok to vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorú citovala tlačová agentúra AFP.

„Európska únia bude primerane reagovať na akúkoľvek agresiu vrátane porušovania medzinárodného práva a ďalších zákerných činov podniknutých proti nám či našim susedom vrátane Ukrajiny,“ povedala šéfka eurokomisie v online prejave pred veľvyslancami pôsobiacimi pri EÚ.

„Táto reakcia bude mať podobu masívneho zväčšenia a rozšírenia existujúceho režimu sankcií. A okrem toho sme pripravení podniknúť dodatočné obmedzujúce opatrenia,“ uviedla von der Leyenová.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Nespresnila, aké dodatočné reštriktívne opatrenia by to mohli byť, ale niektorí kritici Ruska vyzývajú na vylúčenie Moskvy zo siete finančných transakcií SWIFT. Táto organizácia má sídlo v Belgicku.

Von der Leyenová zdôraznila, že „Európska únia úplne a neotrasiteľne podporuje Ukrajinu, ktorá čelí tejto agresii“, teda „masívnemu“ počtu ruských vojakov zhromaždených popri ukrajinskej hranici.

„To, čo v súčasnosti ohrozuje bezpečnosť v Európe, sú dobre premyslené, zámerné kroky a agresívne činy Ruska,“ povedala šéfka EK.

Členské štáty EÚ sú čoraz viac presvedčené, že Rusko sa pripravuje na možný útok na Ukrajinu, ktorá sa nachádza mimo EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO), ale má podporu Západu.

Scholz vyjadril znepokojenie

Designovaný nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril v utorok znepokojenie nad hromadením desaťtisícov ruských vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc. V rámci prvej spoločnej tlačovej konferencie s koaličnými partnermi zo strany Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP) odpovedal aj na otázky novinárov týkajúce sa zahraničnej politiky. Informovala o tom agentúra DPA.

Scholz, ktorý bude za kancelára Nemecka zvolený v stredu, zdôraznil potrebu dodržiavania princípov, akými sú bezpečnosť a spolupráca v Európe. „K tomu patria aj nedotknuteľnosť a neporušiteľnosť hraníc,“ vyhlásil. Dodal, že obavy nad krokmi Ruska panujú nielen v Nemecku, ale aj inde v Európe a tiež v Spojených štátoch.

Budúci nemecký kancelár Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

„Preto je potrebné veľmi jasne povedať, že by to bola neprijateľná situácia, ak by Ukrajina čelila ohrozeniu,“ povedal. Šéf Bieleho domu Joe Biden tento postoj podľa slov Scholza bude tlmočiť i ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi počas ich plánovaného utorkového videorozhovoru.

„Čo sa týka situácie na Ukrajine, musí ísť o diplomatické riešenie,“ povedal spolušéf Zelených Robert Habeck, budúci vicekancelár a minister hospodárstva a ochrany klímy.

(tasr)



Ďalšie články