Kardinál Müller: Hranica pozemskej moci sa končí pri slobode viery a svedomia

Kardinál Gerhard Ludwig Müller pôsobil medzi rokmi 2012 až 2017 na pozícii prefekta Kongregácie pre náuku viery. Osoba, ktorá zastáva tento post je označovaná aj za strážcu viery, keďže jej úlohou je dbať o to, aby sa správne vykladalo učenie katolíckej cirkvi. Tento post počas pontifikátu pápeža Jána Pavla II. dlhé roky zastával Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. Krátky rozhovor pre americké periodikum National Catholic Register sa venoval najmä dvom aktuálnym otázkam: povinnému očkovaniu a zatvoreniu chrámov pre neočkovaných.

Povinné očkovanie

Na otázku o povinnom očkovaní kardinál Müller odpovedá, že takéto opatrenie štát môže uložiť len v „krajnej núdzi“ a to za predpokladu, že sú splnené tri základné podmienky: „Rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní musí byť snaha o spoločné dobro, ktorá za určitých okolností môže obmedziť, ba až zrušiť, slobodu jednotlivca. Výroba vakcíny musí byť etická. Zdravotné, psychologické, sociálne dôsledky a vedľajšie účinky musia byť merateľné, a zároveň musia byť primerané očakávaným prínosom.“

Kardinál však varuje pred tým, že pandémiu mnohé subjekty zneužívajú na pretláčanie pravidiel, ktoré spôsobujú rozdelenie spoločnosti. V čase veľkej krízy sú podľa neho svetské aj cirkevné autority povinné snažiť sa o súdržnosť. Majú sa vyhýbať označovaniu disidentov, teda tých, ktorí konajú či zmýšľajú inak, za šíriteľov konšpiračných teórií, či porušujúcich prikázanie o láske k blížnym. „V opačnom prípade sú práve oni [štátni či cirkevní predstavitelia, pozn. red.] šíriteľmi rozdelenia, z ktorého obviňujú iných.“

Na margo správania niektorých predstaviteľov cirkvi počas pandémie kardinál vyhlásil: „Kristovi služobníci v apoštolskej službe sa nesmú ponúkať ako dvorania vládcom tohto sveta a robiť zo seba ich propagandistov.“ Podľa kardinála je cirkev povinná upozorňovať na hranice svetskej moci, ktorá sa končí pri slobode viery a svedomia.

Bohoslužby len pre zaočkovaných

Pomerne ostro sa bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery ohradil voči nariadeniam, ktoré povoľujú účasť na bohoslužbách len pre zaočkovaných alebo veriacich, čo ochorenie nedávno prekonali. Podľa neho je v rozpore s Božím zákonom, ak štátna moc obmedzuje alebo dokonca zakazuje prístup k sviatostiam. Zatvorenie kostolov alebo odopretie sviatostí ľuďom hľadajúcim pomoc, považuje u biskupov za ťažký hriech autorite Boha.

„Je to šokujúci dôkaz toho, že sekularizácia a odkresťančenie myslenia už zasiahli aj pastierov Kristovho stáda. V tejto situácii by sme my biskupi mali pamätať na príklad svätého Karola Boromejského a predovšetkým sa nechať viesť Ježišovým slovom: Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.“

Kardinál tiež pripomenul, že biskupi sú nástupcovia apoštolov a služobníkmi Krista, nie pozemskými vládcami. „Trochu iné je dodržiavanie rozumných pravidiel na zabránenie prenosu choroby. To však nemožno použiť na ospravedlnenie odopretia sviatostí. Lebo milosť večného života musí mať prednosť pred časnými dobrami.“

Na otázku, ako by podľa neho mala cirkev reagovať na túto situáciu, Müller povedal, že žiadna medicína ani technický vynález nás nemôže zachrániť pred neodvratnou pozemskou ani večnou smrťou. „Chlieb, ktorý Ježiš dáva, je liekom na večnú smrť, bez dátumu spotreby, pokrmom pre večný život. Kto bude jesť tento chlieb, bude žiť naveky. A to je dôvod, prečo na začiatku druhého storočia mohol biskup mučeník Ignác z Antiochie vo svojom Liste cirkvi v Efeze nazvať Eucharistiu liekom nesmrteľnosti.“

Úlohou biskupov je podľa neho vysluhovať Eucharistiu veriacim, nie ju odopierať. Kardinál zastáva názor, že sledovanie omše na obrazovkách doma nemôže nahradiť skutočnú a fyzickú prítomnosť v zhromaždení veriacich. „Preto sa nám Božia milosť a pravda odovzdáva prostredníctvom vtelenia jeho Syna a zdieľa sa s nami v spoločenstve Cirkvi. Je to jeho Telo. V Eucharistii je skrytý, ale skutočne prítomný Kristus so svojím božstvom aj ľudskosťou – v tele a krvi.“