James Watson má 93 rokov a patrí medzi najslávnejších žijúcich vedcov. Spoluobjavil štruktúru DNA, famóznu dvojitú špirálu. Mnohí až dodnes považujú tento objav ako najgeniálnejší v dejinách vedy. V roku 1962 dostal Nobelovu cenu za popis zloženia nukleových kyselín. V roku 2008 sa jeho život úplne zmenil. K horšiemu. Čo bolo dôvodom?

Je veľmi dôležite, aby sme poznali, ako funguje vesmír, aké zákony platia pre priestor a hmotu. Ale Watson a jeho kolegovia nám otvorili tajomstvo samotného života a dovolili pochopiť, prečo sme takí, akí sme. Význam tohto objavu je len ťažko porovnateľný s niečím iným.

Obyčajnému vedcovi by to stačilo na celý život. No Watson sa ihneď zúčastnil na ďalšom revolučnom projekte: dekódovanie (sekvenovanie) ľudského genómu (súbor dedičného materiálu, ktorý je uzavretý v jednej bunke). Tento projekt sa hodnotí ako najväčšia medzinárodná spolupráca, aká sa kedy v biológii uskutočnila. V roku 1993 vedci tento cieľ aj dosiahli a Watson sa stal prvým človekom, ktorého genóm bol úplne dekódovaný a zverejnený.

Myšlienka, po ktorej ho vyhlásili za rasistu

Mohol byť do konca svojej existencie živým klasikom, predmetom obdivu, vzorom a učiteľom pre mladých kolegov, akým bol vo svojej neskoršej dobe napríklad Albert Einstein. No v roku 2007 v rozhovore s londýnskym listom Times úprimne (a naivne) prezentoval svoj názor: „V skutočnosti vidím zlé vyhliadky pre Afriku, pretože celá naša sociálna politika je založená na predpoklade, že (černosi) majú rovnakú úroveň inteligencie ako my – zatiaľ čo všetky štúdie hovoria, že to tak nie je.“

James Watson. Foto: TASR/AP

Ups! V tom období ešte neexistovalo žiadne hnutie Black Lives Matter, na kampusoch vysokých škôl a v centrách miest sa neničili sochy a nevyhadzovali portréty otrokárov a o rasových otázkach sa mohlo diskutovať relatívne otvorene. Po týchto slovách ihneď vyhlásili Watsona za rasistu. Okamžite stratil postavenie v americkom laboratóriu Cold Spring Harbor (CSHL), kde pôsobil predchádzajúcich štyridsať rokov a priniesol mu svetovú publicitu.

Pod verejným tlakom sa vedec ospravedlnil (skôr za formu ako za zmysel výroku), ale postoje nezmenil. O vyše desať rokov neskôr na otázku, či sa jeho názory na rasu a inteligenciu zmenili, v dokumente PBS povedal: „Vôbec nie. Bol by som rád, keby sa zmenili, aby existovali nové dôkazy, že výchova je dôležitejšia ako príroda, ale nič také sa nedeje... V IQ testoch je priemerný rozdiel medzi čiernymi a bielymi. Povedal by som, že rozdiel je genetický.“

(viac…)




Najnovšie autorské články