Lipšic o Kolíkovej novele: Správnym nástrojom je viac diskusie, nie menej

Do množstva nesúhlasných reakcií, ktoré sa začalo hromadiť po predstavení návrhu šéfky rezortu justície Márie Kolíkovej trestať hoaxy aj dlhoročným väzením, najnovšie prispel aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Podľa jeho mienky je správnym nástrojom na potieranie dezinformácií viac diskusie. Zdôraznil pritom, že právo dospieť k akýmkoľvek názorom v slobodnej diskusii je zároveň základným predpokladom slobody slova.

Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková naráža pri svojej ambícii zaviesť nový trestný čin „šírenia nepravdivej informácie“ aj na nesúhlas špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Ten je známy tým, že patrí medzi najhlasnejších podporovateľov široko chápaného konceptu slobody slova na Slovensku.

Exminister vnútra si myslí, že v pluralitnej spoločnosti by štát právomocou stíhať takéto trestné činy disponovať nemal. Základným predpokladom slobody prejavu podľa neho totiž je, že dospelí ľudia by mali mať právo dospieť k akýmkoľvek názorom, o ktorých môžu byť presvedčení, v slobodnej diskusii.

„Preto sa domnievam, že správnym nástrojom boja proti hoaxom nemôže byť menej diskusie (prostredníctvom trestnoprávneho zákazu), ale viac diskusie. Takej diskusie, ktorá vyvráti a spochybní šíriace sa hoaxy,“ dodáva v ankete Denníka N špeciálny prokurátor.

„Som v šoku, že práve liberáli sú čoraz častejšie zástancami obmedzovania základných práv ako sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, sloboda združovania,“ povedal Lipšic ešte v roku 2016 počas diskusie so spisovateľom Michalom Hvoreckým a Martinom Dubécim, terajším členom Progresívneho Slovenska.

Výhrady má Žilinka aj Transparency

Niekoľko dní pred Lipšicom Kolíkovej návrh skritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „Nová skutková podstata trestného činu navrhovaná ministerstvom spravodlivosti je pre svoju absurdnosť, neurčitosť a prakticky nedokázateľnosť jej znakov odborne nenáležitá a súčasnému stavu spoločnosti neadekvátna,“ uviedol na sociálnej sieti.

Podobnú skepsu bolo cítiť aj zo strany mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko. Jej právnik Ján Ivančík uviedol, že pri tejto časti novely hrozí vysoké riziko budúceho zneužitia.

„Boj proti dezinformáciám vnímame veľmi citlivo, pretože v ostatnej dobe sa vo veľkom rozsahu preukazuje ich nebezpečný charakter. Pri novom trestnom čine šírenia nepravdivej informácie však existuje vysoké riziko budúceho zneužitia,“ upozornil s tým, že aplikáciou tohto ustanovenia môže v konečnom dôsledku prísť k výraznému obmedzeniu základných slobôd občanov.

Liberálna ministerka spravodlivosti zatiaľ pri svojej snahe nezískala podporu ani v samotnej koalícii. Proti zneniu avizovanej úpravy sa už vyslovili niektorí poslanci či vedenie OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina. Opozícia o myšlienke zatvárať ľudí do väzenia za dezinformácie nechce ani počuť.

O čo má ísť?

Pripomeňme, že nový trestný čin by mal postihovať tých, ktorí vyrobia alebo rozšíria nepravdivú informáciu, „ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva, ohroziť životy alebo zdravie ľudí či ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu“.

Previnilcovi by v prípade preukázania viny hrozil jeden rok za mrežami, no ak by svojím konaním spôsobil napríklad smrť, šírenia dezinformácie by sa dopustil počas krízovej situácie (napríklad núdzového stavu) alebo by tak robil v spojení s cudzou mocou, avizovaná sadzba by mohla byť až 10 rokov.

Rezort justície sa v dôvodovej správe k novele netají tvrdením, že návrh novej legislatívy prichádza v reakcii na pandémiu COVID-19, ktorá je a ešte zrejme dlho bude globálnou témou číslo jeden.