Covidizmus je nové náboženstvo. Uťahovanie slučky okolo neočkovaných je útokom na nás všetkých

Zrodilo sa nové svetové náboženstvo 21. storočia, je založené na spasiteľskej ideológii – covidizme. Momentálne sa nachádza vo svojej úvodnej a najagresívnejšej fáze. Vykazuje znaky nedemokratických režimov. Okrem starých diktatúr ruského a čínskeho pôvodu sa formuje nové spasiteľské autoritárstvo. Európu neobchádza strašidlo komunizmu, ale obluda covidizmu. Svetová očkovacia revolúcia vzplanula. Boj dobra proti zlu sa začal. K dispozícii je brutálna propaganda, neoficiálna cenzúra, vodné delá, slzný plyn, ťažkoodenci.

Kto nesúhlasí, je označený za dezinformátora, za nepriateľa. Preto, podobne ako Churchillovi po roku 1945, postavme pomník britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi. A to kvôli tomu, že zbúral tabu, keď preukázal, že lockdowny sú dnes zbytočné a ničivé a mnohé opatrenia iba placebo. Postavil sa tak plánom nevídaného sociálneho inžinierstva s potenciálom rozvrátiť západnú civilizáciu s hodnotami slobody a demokracie. Anglicko a Švédsko sú dôkazom, že covid je možné zvládnuť a pritom nechať ľudí žiť.

1/ Extremizácia médií – predvoj ľudstva

Mediálna sféra v dobe covidovej je Achillovou pätou západnej demokracie. Hlavné médiá uzurpovali vedúcu úlohu v štáte za pomoci šírenia strachu. Podľa hesla rozdeľuj a panuj rozštiepili spoločnosť na sily dobra a zla. Rozpoltili politikov aj odborníkov. Pritom vyvolených obdarili dominantnou pozíciou vo verejnom priestore. Nepohodlných cenzurovali a zastrašovali. V úlohe ideového predvoja dobra si prisvojili monopol na morálku, pravdu a nálepkovanie kritikov.

Mediálna sféra svojou agresivitou ťažko doľahla na spoločnosť a extrémizovala ju alarmizmom. Presadila svoju nadradenosť nad nedokonalým svetom politiky, ekonomiky, kultúry a vednej expertízy. Vzdala sa tak svojej tradičnej úlohy moderovať slobodnú výmenu názorov a vyvažovať politikov. Svoje poslanie vidí v náprave neuvedomelého ľudu, v dohováraní skazeným politikom a v agresii voči kritikom. Väčšinové médiá tým popri mocenských ambíciách realizujú biznisové záujmy, vlastnú celebritizáciu a pseudospasenie ľudstva.

Mediálna sféra – seriózne médiá nevynímajúc – sa transformovala na akýsi čierny bulvár. Ide o bulvár naruby, ktorý namiesto prezentácie života celebrít vyznáva kult smrti a produkuje spravodajstvo à la čierna kronika. Už nestačí medzi hlavné správy dňa zaradiť niekoľko úmrtí. Mediálne vyvrcholenie nastáva, keď sa údajný antivaxer, obklopený televíznymi kamerami, kajá zo svoj hriech nezaočkovania sa.

2/ Globálna sila médií – perpetuum mobile

Máme tu covidové perpetuum mobile. Vďaka globálnemu dosahu médií sa kolesá strachu nezastavia. Hlavné titulky v intervaloch zvestujú, že v rôznych kútoch sveta sa vyskytol nebezpečný vírus. Na rozdiel od minulosti dnes takéto správy zalarmujú svet v priebehu niekoľkých sekúnd. Stačí jediná správa, že v Juhoafrickej republike je nový variant covidu zvaný omikron, a už sa valí lavína globálneho strachu.

V priebehu niekoľkých hodín médiá väčšiny krajín vydávajú vyhlásenia expertov, že ďalšia smrteľná hrozba sa blíži. Ihneď sa začína testovať a potvrdzovať prvé pozitívne prípady. Jedna krajina za druhou uzatvára hranice pre cestujúcich z rizikovej oblasti. Populistickí odborníci ihneď vydávajú vyhlásenie o potrebe testovať milión osôb denne. Politici vyhlasujú plán očkovať milión ľudí týždenne. Mediálne spravodajstvo šalie. Zo začarovaného kruhu alarmizmu niet úniku.

Najnebezpečnejší nie je sám covid. Väčšou hrozbou sú globálne tornáda mediálnych vírusov, ktoré napádajú strachom miliardy ľudí. Výsledkom je dramatické oslabenie imunity a následné ochorenie celých národov. K tomu prispievajú aj ďalšie faktory, najmä vyšší vek populácie.

3/ Telesné, duševné a sociálne zdravie

Svetová zdravotnícka organizácia definovala zdravie v troch rovinách ako stav telesnej, duševnej i sociálnej pohody. Zdravie jedinca má tak svoju telesnú a duševnú zložku a navyše spoločenský rozmer. Pokiaľ je človek vystavený trvalému stresu na individuálnej aj spoločenskej úrovni, zhoršuje sa jeho duševný stav, potom klesá jeho imunita a nastupujú choroby.

Preto alarmistické médiá a s nimi spätí politici a odborníci majú na svedomí zhoršenie zdravia celej spoločnosti. Atmosféra strachu bezohľadne dopadá na obyvateľstvo. Umocňuje dopady covidovej pandémie na zdravie a životy všetkých, obzvlášť tých najzraniteľnejších – seniorov a detí. Keď je chorá spoločnosť, je chorý jedinec. Alarmisti tak majú priamu zodpovednosť za nebývalý nárast psychických ochorení a samovrážd. Majú zodpovednosť za to, že narušili medziľudské väzby, vniesli do spoločnosti hádku a vohnali jednotlivcov do izolácie.

4/ Sebanaplňujúce negatívne proroctvo

Vďaka mediálnym alarmistom, ktorí šíria strach slovom, písmom a obrazom, sme sa stali do značnej miery obeťami psychologického efektu známeho ako sebanaplňujúce proroctvo. Ide o jav, kedy negatívne očakávania vedú k negatívnym dopadom či opačne, pozitívne očakávania vedú k pozitívnym vplyvom. Deje sa tak spravidla nevedome cez väzbu medzi vierou a správaním.

Sebanapĺňajúce proroctvo možno však navodiť aj úmyselne. To je prípad covidových alarmistov, ktorí vedome vytvárajú atmosféru strachu. Čo iné sú mediálne titulky, ktoré hlásajú, že najčernejší covidový scenár sa naplní práve cez Vianoce 22.–24. decembra, kedy vraj má byť v Česku vyše 10-tisíc hospitalizovaných?

Strach ochromuje. A tak sa bežne stáva, že vydesení ľudia si volajú záchranku a ocitajú sa v nemocniciach bez toho, aby to bolo potrebné. Na druhej strane, ako uviedol riaditeľ nemocnice v Motole Ludvík: „…niektorí vyliečení pacienti sa nechcú nechať prepustiť.“

5/ Česko 32 rokov po Novembri

Je neuveriteľné, že v demokratickom Česku sú milióny ľudí s imunitou voči covidu systematicky vylučovaní zo spoločnosti ako podľudia, ako vrahovia. Ide o milióny občanov, ktorí získali prirodzenú imunitu, ktorá nie je uznaná, pretože nákaza nebola registrovaná v dôsledku bezpríznakového priebehu. Ďalšie desaťtisíce sú diskriminované, pretože ich praktickí a odborní lekári im zo zdravotných dôvodov neodporučili očkovanie. Všetkým týmto ľuďom je v médiách nadávané do antivaxerov, niektorí sú vyhadzovaní z práce. Hlavné médiá militarizujú atmosféru, keď zborovo žiadajú „uťahovať slučku“ okolo neočkovaných.

Pritom stačí urobiť dôkaz ako vo Švajčiarsku. Pomocou plošných testov na protilátky je možné zistiť, kto má imunitu a kto nie, v akej miere ju majú očkovaní a v akej neočkovaní po prekonaní covidu.

6/ Mýtus o nadradenosti očkovania

Napriek tomu covidisti velia povinne očkovať! Že nie je naočkovaných 10-tisíc policajtov? Rozkaz znie: zlomiť! Že nie je naočkovaných 5-tisíc lekárov a 20-tisíc zdravotných sestier? Zlomiť! Že nie je naočkovaných 35-tisíc ľudí v sociálnych službách? Zlomiť! Že nie je naočkovaných 500-tisíc starších ako 60 rokov? Zlomiť!

V skutočnosti má povinné očkovanie za cieľ utajiť fatálne zlyhanie štátnych orgánov, väčšiny médií, časti odborníkov a politikov, spočívajúce v tom, že stvorili mýtus o nadradenosti očkovania nad prirodzenou imunitou. Keby sa totiž preočkovala celá populácia, nešiel by už urobiť dôkaz, že prirodzená imunita je spoľahlivejšia ako ochrana po očkovaní. Preto sa ponáhľa, preto sa „uťahuje slučka“ okolo neočkovaných.

Je pochopiteľné, že na začiatku pandémie dochádzalo k chybám. Obrovské úsilie sa investovalo do nájdenia vakcín, ktoré mali za pandémiou urobiť bodku a nespôsobiť pritom závažné vedľajšie účinky. Dnes, takmer po dvoch rokoch, je zrejmé, že doterajšie očkovanie má veľký význam obzvlášť pre seniorov, ktorých chráni pred ťažkým ochorením a tým znižuje záťaž nemocníc. Avšak fakty preukazujú, že všetky očakávania neboli naplnené. Napríklad očividne neplatí, že:

– očkovanie je jediná cesta vedúca k imunite;

– pandémia je choroba iba neočkovaných;

– podmienečne schválené vakcíny nie sú rizikové.

Je ľudské robiť chyby aj ich priznať a následne usilovať o nápravu. Kto však trvá v rozpore s faktami na nepodložených tvrdeniach, ľahko sa zapletie do pavučiny spasiteľskej viery, hlásajúcej morálnu nadradenosť a neomylnosť.

7/ Deti a očkovacia mašinéria

Do očkovacej mašinérie zatiahli aj deti. Pritom ešte tento rok 12. júna minister zdravotníctva Vojtěch uisťoval, že deti do 12 rokov sa nebudú očkovať. Pred niekoľkými dňami profesor Zima, šéf prezidentovho lekárskeho konzília, uviedol, že neodporúča očkovanie detí pod 15 rokov, pretože účinky vakcín sú neznáme. Rovnako sa vyjadruje biologička a imunologička Krátka. Tá nesúhlasí s tým, aby sa deti plošne očkovali vakcínou, ktorá nemá dokončené klinické testovanie a pri ktorej nie sú známe zdravotné komplikácie v dlhodobom meradle.

Doktorka Krátka ďalej uviedla: „Pre deti nie je infekcia koronavírusom riskantná. Nechajme ich ‚čo najčistejšie‘. Výhodou prirodzene vzniknutej imunity je, že trvá dlhšie, vytvorí sa slizničná imunita a pestrejšia skladba protilátok a deti sú tak odolnejšie voči novým mutáciám. Ale po vakcinácii imunita klesá a je nutné preočkovanie. Aspoň pri deťoch je vhodné uznať prítomnosť protilátok či aktivovanú bunkovú imunitu. Ak sú deti imúnne, potom ich nemusíme očkovať“.

Záver: Nenechajme zrušiť Vianoce!

Nedovoľme sebanaplnenie proroctva najčiernejších scenárov. Odmietnime nenávistné prejavy, manipuláciu strachom a brutálnu propagandu. Odmietnime zatvorenie vianočných trhov vo chvíli, keď zostali otvorené veľké nákupné centrá. Či vírus je vonku nebezpečnejší ako v uzavretých priestoroch? Nie, to len covidisti demonštrujú svoju aroganciu, že si môžu dovoliť čokoľvek, napríklad aj zrušiť Vianoce.

Nenechajme sa rozdeliť. Mediálne výzvy „na uťahovanie slučky“ okolo neočkovaných sú v skutočnosti útokom na nás všetkých. Sú to výzvy na poslušnosť a stádovitosť. To len covidisti v duchu rozdeľuj a panuj zneužívajú strach ľudí. Preto bude teraz veľmi záležať na tom, či sa nová Fialova vláda nenechá zastrašiť, či sa postaví mediálnej presile a prehodí výhybku k postpandemickej dobe.

Upokojme atmosféru v spoločnosti. Vianoce nech zostanú symbolom šťastia, lásky a nádeje v lepšej budúcnosti. Buď nám povzbudením Anglicko a Švédsko, ktoré svetu jasne ukázali, že návrat k normálnemu životu je možný a hlavne nutný.

Autor je politológ a rektor Metropolitnej univerzity Praha. Text pôvodne vyšiel na týždenníku Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.