Nový populizmus: Segregácia podľa očkovania dáva zmysel až po tretej dávke. Na pár mesiacov

Jadro pandémie sa už fakticky prelialo z najhorších okresov do najlepšie preočkovaných. V tých ale medzičasom vyprcháva efekt vakcíny a vírus sa v nich šíri nezriedka na ešte vyšších vrcholoch incidencie. Vyplývajú z toho dôležité závery aj pre proti-dezolátnych politikov.  

Pred tromi týždňami sme napísali, že vírus sa pomaly začal prelievať z najzasiahnutejších okresov Slovenska na lepšie zaočkovaný západ, ktorý bol dovtedy delty výrazne ušetrený. Tento preliv sa medzitým naplno dokonal. Severovýchod Slovenska, ktorý čelil tretej delta vlne už od septembra, sa už dlhšie nachádza pod svojím vrcholom. No kým vírus tam do veľkej miery vyčerpal svoj rezervoár, juhozápad svoj vrchol stále hľadá. Možno ho už objavil, no na hmlistom hrebeni si tým stále nie je istý.

Na Slovensku aktuálne 28 okresov medzi týždňami kleslo, 15 okresov je stabilizovaných a 29 okresov stále rastie. Pred tromi týždňami sme predpokladali, že na celoslovenskom vrchole budeme vtedy, keď ten graf bude pripomínať rovnováhu presýpacích hodín v polčase presypu. Dnes máme na grafe takmer identické „zrkadlo“. Neplatí to však úplne rovnomerne, treba totiž vziať do úvahy, že západné okresy majú viac obyvateľov a momentálne ešte stále mierne rastú. Západ má však lepšiu vakcinačnú ochranu. 

Kým slabšie zaočkované okresy v strede, na severe a na východe Slovenska dosiahli svoj vrchol na úrovni 1 000- až 1 600-týždňovej incidencie (súhrn pozitívnych na 100-tisíc obyvateľov), najlepšie zaočkované okresy nášho západu dokázali tieto hranice nielen dorovnať, ale v niektorých prípadoch dokonca prekročiť.

Pätica najlepšie zaočkovaných okresov (Dunajská Streda, Bratislava, Senec, Pezinok a Trnava) tvoriaca súvislé územie, na ktorom žije približne každý šiesty Slovák, každým týždňom dosahuje nové vrcholy, hoci aj tie už spomaľujú.

Kým najslabšie zaočkované okresy Gelnica a Poltár mali vrcholy incidencie okolo tisícky (1 050, respektíve 1 070), Stará Ľubovňa dosiahla svoj vrchol na čísle 1 618 (dnes má 656). Detva má aktuálne 1 498, čo je zatiaľ jej vrchol. Podrástol medzičasom aj Poltár, ktorý predtým systematicky tri týždne klesal.

Naopak, Senec má aktuálne 1 765 a stále rastie, podobne ako Pezinok (1 546) či Trnava (1 371). Bratislava mala vrchol na čísle 1 234, ale už pomaly klesá. K tisícke sa blíži ešte stále kontinuálne rastúci náš očkovací premiant, Dunajská Streda. 

Nie je rast ako rast

Neznamená to nevyhnutne, že by sa v týchto najlepšie zaočkovaných okresoch nakazilo viac ľudí. Môže to byť aj tým, že k vyčerpaniu ich rezervoáru došlo v kratšom časovom horizonte, ako v slabšie zaočkovaných okresoch východu, čo má za následok, že vrchol dosiahnu na vyšších číslach. Krivka rastu totiž definuje dynamiku, akou vírus v danom okrese vyčerpáva ľudský rezervoár – ak ho vyčerpá v krátkom časovom horizonte, krivka bude strmšia a vrchol dosiahne na vyšších úrovniach, ako keď sa krivka rozloží v dlhšom časovom horizonte (severovýchod). Vnútorný objem krivky, teda rezervoár vírusu, pritom môže byť rovnaký.

Pre lepšie obrazné pochopenie: Aj v Malých Karpatoch si dokážete „vyšliapať“ podobné prevýšenie, ako keby ste sa vyšplhali na Gerlach, ale bude vám trvať týždeň, kým obeháte všetky malokarpatské kopce. Najvyšší bod ale dosiahnete na Záruboch (767 metrov nad morom), kým Gerlach má vrchol 2 655 metrov. Ten ale dosiahnete behom jedného dňa a nebude to taká pohodová turistika ako v Malých Karpatoch.

Severovýchodné okresy stúpali k svojmu vrcholu dva mesiace, kým západ extrémne prudko narástol behom troch či štyroch týždňov. Nemusí tak byť prekvapením, že vrchol incidencie dosiahne na vyšších číslach.

Minimálne sa však úplne nepotvrdzuje predpoklad, že vírus sa v lepšie zaočkovaných okresoch šíri menej a pomalšie. To zrejme platilo len v septembri, keď mala väčšina očkovancov štyri až päť mesiacov po druhej dávke a ich očkovacia imunita bola stále na dobrých úrovniach (pokiaľ nemali vakcínu od AstraZeneca alebo, božechráň, Janssen). Už to však neplatilo v novembri, keď efektivita vakcín výrazne vyprchala. Od tohto času sa aj v najlepšie zaočkovaných okresoch vírus šíri rovnako rýchlo či dokonca rýchlejšie ako v slabo zaočkovaných okresoch severovýchodu.

Prispieť k tomu ale mohlo aj to, že v novembri/decembri bolo podstatne chladnejšie ako v septembri. Covid tak na západe dosahuje svoje vrcholy v ročnom období, keď sa vírus prirodzene šíri rýchlejšie, ako to bolo na severovýchode koncom leta a začiatkom jari. Na východe teda vírus svoj rezervoár „stihol“ do veľkej miery vyčerpať ešte v ročnom období, keď sa infekcia zvykne len pomaly rozbiehať. Naopak, západné okresy vstupovali do jesene v stave, keď im už postupne vyprchávala očkovacia ochrana a zároveň mali dovtedy len slabé premorenie.        

Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že je rozdiel medzi šírením vírusu – ktorému ani očkovanie nedokáže efektívne zabrániť – a schopnosťou vírusu dostať vás s ťažkým stavom do nemocnice. Očkovanie síce nedokáže zabrániť šíreniu, ale stále efektívne chráni pred ťažkým priebehom a smrťou.   

Pokles protilátok je pozorovaný aj pri ľuďoch, ktorí asymptomatický covid prekonali, ale aj po šiestich mesiacoch majú pozorovanú stabilnejšiu ochranu ako pri očkovacej imunite. (Pozor: cieľom tejto poznámky nie je presvedčiť vás, aby ste bežali na bazar.sk podať inzerát hľadajúci covidového „darcu“ – aj prekonanie choroby je lepšie s očkovaním ako bez.)

Tieto faktory by mali vziať autority do úvahy pri politických rozhodnutiach. Stále je v nich totiž cítiť snahu votrieť sa do priazne očkovanej polovice populácie. Strana SaS nepodporuje pokračovanie lockdownu pre očkovaných. Zvyšky strany Za ľudí slovami Veroniky Remišovej stavajú svoju pozíciu podobne (vraj chcú len to, aby opatrenia motivovali k očkovaniu). To by dávalo zmysel, ale iba vtedy, ak by sme za očkovancov považovali až ľudí s treťou dávkou. V opačnom prípade ide o populizmus.

Dáta preukazujú, že na šírenie vírusu v danom okrese nemá percento zaočkovaných, odmenené takzvaným očkovacím žolíkom, výrazný vplyv. Respektíve má ho len niekoľko mesiacov, rozhodne nie dlhodobo. Cieľom lockdownu je pritom spomaliť šírenie vírusu. Najväčší efekt to má tam, kde sú aktuálne najvyššie rasty. To sa práve dnes paradoxne odohráva v tých najlepšie zaočkovaných okresoch.   

Prečo oddeľovanie očkovaných nemá zmysel

Segregácia neočkovancov by mala zmysel vtedy, ak by vakcíny mali aspoň 90-percentnú účinnosť, zostala by na udržateľnej úrovni aspoň pol roka a až potom by začala postupne klesať. Vtedy by sme boli schopní realizovať pravidelný vakcinačný cyklus, v ktorom by rýchlosť poklesu efektivity nepredbehla našu schopnosť preočkovávať populáciu.

V tejto situácii ale dnes nie sme. Naše limity nám neumožňujú preočkovať celú populáciu každého pol roka – pokles protilátok je tak zatiaľ rýchlejší, ako naša schopnosť protilátky “boostovať“ ďalšou dávkou.

Profesor Vladimír Krčméry síce predpokladá, že tretia dávka – prípadne vakcíny prispôsobené na konkrétnu mutáciu – už budú mať 95-percentnú účinnosť. Ide síce o oprávnený vedecký predpoklad, no rovnaké predpoklady boli aj na začiatku očkovania a neprimerane sa im verilo až dovtedy, kým tento predpoklad po pol roku očkovania narazil na realitu. Namieste tak už nie je povinný „očkoptimizmus“, ale skôr opatrná skepsa. Skrátka, uveríme, keď uvidíme.

Zatiaľ musíme naše politické riešenia prispôsobovať realite, ktorú už poznáme. Nie tej, v ktorú dúfame.

Stále pritom nevieme, ako nám s predpokladmi zamáva omikron a či to s novými mutáciami nedopadne podobne, ako keď sme kvôli delte prehodnocovali efektivitu očkovania. Už máme predsa dlhú skúsenosť, že pandémia sa vyvíja ako tekuté piesky s ohromným efektom „motýlích krídel“.

Mali by sme s tým začať rátať a nespoliehať sa počas celej pandémie výlučne na akúsi očkovaciu Maginotovu líniu – ako keď sa Francúzi bezstarostne chránili pred Nemcami na začiatku II. svetovej vojny – keď nás potom modernizovaný a pohyblivý nepriateľ aj tak zaskočí a statickú líniu blitzkriegom obehne cez ardenské lesy.

Metodologické upresnenie: Za populizmus sa podľa aktuálne vládnucich politologických dogiem považuje výlučne nadbiehanie „dezolátom“. Aby nedošlo k omylu, v tomto prípade hovoríme o opačnom populizme, teda neadekvátnom nadbiehaní očkovancom, čiže tej časti populácie, ktorá sa označuje za zorientovanú a zodpovednú.

Najcitovanejší politologickí experti a komentátori zvyknú za najlepšiu ochranu pred populizmom považovať odbornostnú zdatnosť voliča a vedecké dáta. Veríme teda, že aj v SaS a strane Za ľudí postupne dôjde k poopraveniu ich aktuálne pretláčanej populistickej dogmy na základe rešpektu k vede a dátam.

Alebo majú vnútorné prieskumy a vidia aj na svojich voličoch „pandemickú únavu“ – jav vyskytujúci sa vraj výlučne u dezolátov – a potrebu vypustiť svojho rozumného a zodpovedného voliča do aktuálne covidom zamorenej bratislavskej, pezinskej či trnavskej kaviarne?