Kniha Vladimíra Palka Levy prichádzajú vyšla po maďarsky. Prinášame prepis prejavu, ktorý na prezentácii knihy v Budapešti predniesol jej autor.

Levy prichádzajú je za poslednú dekádu najúspešnejšia kniha konzervatívneho autora zo Slovenska. Postupne vyšli český, nemecký, taliansky a poľský preklad, najnovšie sa k nim pridal aj maďarský preklad knihy. Doteraz najúspešnejší bol zrejme nemecký preklad, kniha vyšla postupne v troch vydaniach a ocenil ju aj emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý Vladimírovi Palkovi napísal osobný list. Ten nebol dodnes v celku zverejnený, ale to je iná téma.

Najnovšie vyšla kniha v maďarskom preklade pod titulom Jӧnnek az oroszlánok. V pondelok večer sa v Petőfiho múzeu na Károlyiho ulici v centre Budapešti konala prezentácia, kde knihu predstavil vicepremiér maďarskej vlády a predseda maďarskej kresťansko-demokratickej strany KDNP Zsolt Semjén, bývalý predseda tejto strany, ktorý je aktívny v slovensko-maďarskom dialógu László Surján, prekladateľ knihy, známy slovakista István Käfer a tiež Imre Molnár, bývalý riaditeľ Maďarského inštitútu v Bratislave, ktorý preklad Levov inicioval.

Prvé vydanie knihy je podľa správ vydavateľa takmer vypredané, akcia sa tešila záujmu médií aj desiatok ľudí, ktorí si prišli Vladimíra Palka vypočuť. V plnom znení prinášame text jeho príhovoru:

Vážený pán vicepremiér Zsot Semjén,

vážený László Surján, milý priateľ,

vážené dámy a páni, priatelia!

Je pre mňa česť a potešenie byť tu s vami, ďakujem za pozvanie. Stretáme sa pri príležitosti vydania knihy Levy prichádzajú v maďarskom jazyku. Dovoľte, aby som povedal pár slov k nej, ale najmä k dobe, v ktorej žijeme.

Viete, tá kniha nie je až tak nová, v prvom slovenskom vydaní vyšla už takmer pred deviatimi rokmi, potom som ju pri vydaniach v iných jazykoch doplňoval, ale asi 80 percent z nej som napísal pred desaťročím. Už vtedy, pred desiatimi rokmi, som si pri písaní kládol otázku, v akom svete sme sa to ocitli. Dnes si ju kladiem opäť ešte intenzívnejšie.

Pred tretinou storočia sme sa zbavili komunizmu a s radosťou, nádejou a nasadením sme sa zúčastňovali na obnove spoločnosti. Ako sa na angažovaných kresťanov patrí. Chceli sme slobodu, a to nielen náboženskú, chceli sme demokraciu, chceli sme život v demokracii, chceli sme pád železnej opony, mier a spoluprácu v Európe. Odmietli sme falošnú ideológiu, chceli sme normálny, obyčajný život.

Za touto víziou sme šli a nedá sa povedať, že by sa nič nepodarilo. Nebol to márny zápas. Zažili sme i úspech a to úspech v prospech našich krajín. Ale počas tých troch desaťročí sa pred nami stále viac vynárali kontúry niečoho nezdravého, s čím sme sa skôr či neskôr museli zraziť.

Stalo sa niečo iné

Napriek našej snahe je náš euroatlantický svet úplne iný, než sme si pred tromi desaťročiami predstavovali. Posúďte sami.

Pred tridsiatimi rokmi sme odmietli rozdelenie Európy na dva znepriatelené systémy, ktoré na seba mierili atómovými zbraňami. V roku 1990 nový československý prezident Václav Havel v americkom kongrese povedal, že po páde komunizmu sa americkí chlapci budú môcť z Európy konečne vrátiť domov k svojim mamičkám. Tým skôr to malo platiť o dva roky neskôr, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a vláda Moskvy sa posunula ďalej od nás o tisíc kilometrov. Stal sa však postupne pravý opak. Americkí vojaci sa pohli, ale nie západným, ale východným smerom. Už jedenásť rokov NATO sľubuje členstvo aj krajinám ako Ukrajina a Gruzínsko. Nikdy som nemal nič proti vstupu krajín ako Slovensko a Maďarsko do NATO, podporoval som ho. V prípade Ukrajiny som mal skôr pocit, že to nemôže dopadnúť dobre. A nedopadlo to dobre. Bol by to niekto povedal pred tridsiatimi rokmi, keď západní politici sľubovali Gorbačovovi, že NATO sa nerozšíri na východ?

Dnes železnej opony, na ktorej by sa strieľalo, niet, ale vytvorila sa nová línia napätia medzi nami a Ruskom, prebieha od pobrežia Krymu cez Donbas, viditeľná je v Pobaltí. Naši i vaši vojaci tam chodia tri roky hliadkovať. Nie, nehovorím, že na vine je len Západ, ale Západ ťahal v tejto hre bielymi figúrkami a mal vedieť, aké budú protiťahy.

Pred tridsiatimi rokmi sme odmietli falošnú ideológiu. Nechceli sme na 1. mája chodiť do sprievodu a počúvať heslá, ktorým už nikto neveril. Dnes neveríme vlastným očiam, ale vnucujú nám novú ideológiu. Manželstvo môže byť medzi kýmkoľvek, muž sa vraj môže stať ženou, žena mužom a povinne to máme vyznávať. A tentoraz to prichádza zo západu.

Pred tridsiatimi rokmi sme odmietli tyraniu a rozhodli sme sa stať súčasťou demokratického sveta, kde ľudia rozhodujú v slobodnom hlasovaní. Dnes vidíme, že o najdôležitejších civilizačných otázkach môžu rozhodnúť proti vôli ľudí sudcovia, odvolávajúc sa pritom na taký výklad zákona, o ktorom sa zákonodarcom, autorom zákona, ani nesnívalo. Niekedy sú to sudcovia americkí, niekedy európski, a ich rozhodovanie ovplyvňuje aj naše krajiny.

(viac…)




Najnovšie autorské články