Príliš hovorila o radikalizácii moslimov. Švédska politička dnes šoféruje smetiarske auto

Vstáva o pol štvrtej ráno a o pol deviatej má už taký hlad, že si dá v robotníckej kantíne obed. Spávať chodí večer o deviatej. Je však šťastná, že už je z toxického prostredia politiky vonku. Bývalá primátorka švédskeho Gö­te­borgu Ann-Sofie Hermanssonová v súčasnosti fyzicky pracuje. Ako sama hovorí, musí z niečoho splácať byt.

Správa, že niekdajšia špičková švédska politička pracuje teraz ako vodička smetiarskeho auta, sa šírila ako požiar predovšetkým v oligarchicky riadených východných krajinách Európy. Osobne som sa o nej dozvedel z čiernohorských novín. Dokonca sa už o nej zmienil aj ruský prezident Vladimir Putin. 

Volá sa Ann-Sofie Hermanssonová, bola primátorkou druhého najväčšieho švédskeho mesta Gö­te­borg, kde som sa ju podujal navštíviť. Nás dvoch spája to, že naši otcovia boli vodičmi nákladiaku. Pre prípad, že by ma písanie nemalo uživiť, mi môj otec v Rakúsku zaplatil vodičský preukaz skupiny C. Jej otec s ňou zasa svojho času celé leto jazdil po Švédsku, a tak v súlade s vtedajším právnym stavom dostala vodičský preukaz zadarmo. Rozdiel medzi nami je v tom, že ja som sa už nikdy nechcel znovu posadiť za volant nákladiaka, zatiaľ čo Hermanssonová si na svojom politickom konci povedala, že aspoň teraz je jej vodičský preukaz skupiny C na niečo dobrý.

Nadobudnutú slobodu si váži

Rozprávame sa v novozariadenej spoločenskej miestnosti štátneho smetiarského podniku Renova, je elegantná a pekná ako štvorhviezdičkový hotel. Hermanssonová má nízku postavu, je krátkovlasá, veľmi štíhla, ale so silnými svalmi, jej pohľad je sústredený. Je športovo založená, čakaciu dobu medzi koncom prevádzky a mojím príchodom preklenula v posilňovni firmy.

Táto bezdetná smetiarka vyrastala na jednom ostrove, bola motorkárkou a so svojím vtedajším partnerom pochodila Európu. Teraz vstáva o pol štvrtej. O pol deviatej má už taký hlad, že si dá v robotníckej kantíne obed. „To mi vyhovuje, varia dobre a veľa, jem predovšetkým ryby.“ Spávať chodí večer o deviatej. Je šťastná, že už je z „toxického prostredia politiky“ vonku.  

Ukáže mi odstavené smetiarske autá, spolu s kolegom deň čo deň zbiera organický a zvyškový odpad. „Dnes tam sedíš ako kráľ,“ povie, „všetko je automatické.“ Má rada túto prácu, hoci žien je v nej ako šafránu. Ak ešte obsluhujú, tak najčastejšie triediace žeriavy. „Smetiari majú silnú identitu, podobne ako značka Volvo, kde som začínala v devätnástich ako vodička vysokozdvižného vozíka.“ Hoci ju sledujú prostredníctvom GPS, váži si nadobudnutú slobodu, že si sama určuje prestávky a grafikon trasy. Mnohí, hoci nie väčšina z jej kolegov, sú prisťahovalci. To, že o nej bez uvedenia mena hovoril Putin, vie od ruskej predavačky v obchode, v ktorom nakupuje.

Odkedy robí túto únavnú prácu, uvedomuje si viac než kedysi, že v spoločnosti chýba pochopenie pre fyzicky pracujúcich robotníkov: „Jeden kolega išiel pre chronické ťažkosti k lekárovi. Ten mu povedal, že tieto ťažkosti by mohli pochádzať práve tak z hrania golfu…“

• 

Ako lobistka by nebola dobrá

Hermanssonovej politický koniec v roku 2019 bol nechcený, sociálno-demokratická frakcia ju prestala podporovať: „Strana si myslela, že som priveľa hovorila o radikalizácii moslimov, predovšetkým o útlaku na základe konceptov cti – aj tieto mladé dievčatá sú však Göteborčanky!“ Dvaja moslimovia na ňu podali žalobu. Ak by prehrala v poslednej inštancii, náklady na súdne trovy vo výške 60-tísic eur by ju zruinovali.

Na prestup do inej strany nikdy nepomýšľala. „Ok, viedla som boj, prehrala som ho, nikto nezomrel, a mám priateľov.“ Nemyslí, že sa vráti do politiky. Naďalej je sociálnou demokratkou. Avšak strana mlčí. Nemyslí si, že ju zavolajú späť.

Otázka: Prečo to muselo byť hneď smetiarstvo? „Musím splácať svoj byt,” povie triezvo, „obsluhovať hypotéku“. Nejaký čas po jej zvrhnutí ešte dostávala primátorský plat, potom už nemala nijaký príjem. Prečo to však nerobí ako ostatní a neinkasuje ako lobistka? Opatrne, bez príliš ostrého mierenia na iných expolitikov, odpovie: „V tom nie som dobrá,” „na to nemám kvalifikácie,” „strana by to nechcela.” Má 57 rokov, túto prácu robí od januára 2020, má ešte osem rokov do dôchodku. Zarába 1 900 eur v čistom, vo Švédsku ako krajine s vysokými cenami to nie je veľa. „Tu pri smetiaroch však nikto nezarába viac. Alebo azda až po 40 rokoch vo firme,“ dodáva.

Robotníci volia populistov

Na konci ma naviguje cez primátorkou Hermanssonovou iniciované obrovské stavenisko k železničnej stanici: „Mám rada tieto žeriavy, pretože je to pokrok.“ Na stanici sa ešte zľahka dotkne veľkých tém: „švédsku cestu“ boja proti pandémii považuje za dobrú, dodá však, že švédska cesta by mala existovať aj pre tých ľudí, ktorí nemôžu pracovať v teple a bezpečí svojho home officu.

Rozprávame sa ešte o celosvetovom fenoméne, že robotníci sa odvracajú od sociálnej demokracie a volia pravicových populistov. Jeden z jej kolegov smetiarov sedí v mestskom zastupiteľstve – ale práve za populistických „švédskych demokratov“. V ďalšom momente ma prekvapí. Naznačí, že týchto robotníkov, ktorí už nevolia sociálnu demokraciu, dokáže trochu pochopiť: „Politika identity je dobrá a pekná, homosexuáli majú mať svoje práva, aj feminizmus je dôležitý, ale fyzicky pracujúci muži stredného veku – tí sú trochu ignorovaní.“

So žiarou v očiach sa s ňou rozlúčim. V tej chvíli viem, že môj portrét tejto vodkyne robotníkov bude úplne nekritický. Kritizovať by sa dalo maximálne to, že niekdajšej göteborskej primátorke na otázku, čo nesmiem premeškať v göteborskom kultúrnom živote, nič nenapadne. Aj to je však len úprimné, toto mesto zaiste nie je príliš zaujímavé. To, že jej nová práca je z politického hľadiska hodná zlata, sa Ann-Sofie Hermanssonová najskôr ani vôbec nepokúša poprieť. Myslím si, že jej politický potenciál je obrovský.