Už dva týždne sme najhorší na svete, a ešte dlho budeme. Ten rebríček je postavený na omyle

Rebríček Our World in Data, ktorý domáce médiá používajú ako jeden z nástrojov na zastrašenie obyvateľstva a vytváraní legendy o Slovensku ako epidemicky najhoršej krajine na svete, je postavený na chybných dátach. Videli sme to aj v piatok, keď sa objavilo rekordné číslo nakazených, ktoré však bolo výsledkom technických problémov.

Ten rebríček bol od začiatku akýsi zvláštny. Ako je možné, že sme podľa neho v počte nových prípadov aktuálne najhorší na svete, keď podľa iných databánk už len v relatívne blízkom okolí nájdeme tri krajiny, ktoré na tom v tomto čase v incidencii boli alebo sú horšie ako my? Platí to už dva týždne, nedá sa teda predpokladať, že rozdiely sú spôsobené 7-dňovou sledovanou incidenciou v jednom rebríčku a 14-dňovou v druhom. 

Už jednoduchý pohľad na „vyfarbenie“ sveta na mapke rebríčka, ktorému vraj kraľujeme, vzbudzuje rozpaky. Celá južná pologuľa pôsobí, akoby bola vírusom slabo zasiahnutá. Je to buď preto, že sa dnes nachádza v miernejšom ročnom období, a mnohé krajiny juhu sú dnes tam, kde sme my boli v lete. Alebo ide o chudobnejšie krajiny, kde sa jednoducho nerobia PCR testy tak masívne ako v bohatej Európe či Amerike.

Podľa tohto grafu je nielen Slovensko najhoršou krajinou na svete, ale čuduj sa svete, najzaočkovanejšie krajiny Európy a svetoví očkovací premianti tvoria kút sveta s najhoršou epidemickou situáciou na planéte. Ak by sme ten rebríček chceli brať rovnako vážne, ako keď sme ním bičovali samých seba, tak z tohto rebríčka vlastne vyplýva, že Portugalsko, najlepšie zaočkovaná krajina na svete, je na tom epidemicky horšie ako mnohé africké krajiny.

No ako je možné, že ak si dáta v rebríčku porovnáme s inými databankami, všetky ostatné krajiny v nich majú buď rovnaké, alebo podobné čísla – sú v zhode so sebou samými –, iba Slovensko v tomto rebríčku odrazu prudko stúpne?

Vysvetlenie môže byť prozaické. Iniciatíva Dáta bez pátosu 19. novembra informovala, že Slovensko do tejto databázy práve v tento deň dohlásilo nielen naše počty z PCR testov, ale aj z antigénových testov, čo iné krajiny zväčša nerobia. Nemalo by to totiž zmysel.

Na PCR testy chodia najmä ľudia, u ktorých je reálna pravdepodobnosť, že sú infikovaní, majú príznaky alebo boli v kontakte s pozitívnou osobou. Preto máme v tejto kolónke vysoké percento pozitívnych (približne 34 percent). Naopak, na antigénové testy sa u nás chodí skôr rutinne, ide napríklad o zamestnancov, ktorí potrebujú test do práce alebo do reštaurácie či kina (preto sa pri nich percento pozitivity pohybuje nízko, asi päť až osem percent). Kvôli nedostatku informácií to síce nevieme presne, ale predpokladá sa, že množstvo testov sa validuje PCR testami. Po pozitívnom antigénovom teste idete na overenie na PCR test. Množstvo pozitívnych z rýchlotestov je tak zahrnutých aj do štatistík PCR testov.

Ďalším faktorom je, že antigénové testy majú vysokú mieru falošnej pozitivity.

Do databanky Our World in Data sme tak poslali počty infikovaných, ktoré sú z veľkej miery zarátané dvakrát. Touto matematickou dátovou operáciou sme náhle zo dňa na deň vystrelili a „stali“ sa vraj najhoršími na svete.  

Rebríček sa následne používal v našich médiách na vytvorenie naratívu o tom, že máme najhoršiu epidemickú situáciu na svete. 

Mimochodom, podľa tohto rebríčka sú na celom svete len štyri menšie krajiny, ktoré majú viac držiteľov pozitívneho testu ako Slováci (spomeňme si na novembrové plošné povinné testovanie). Za celé obdobie pandémie sme sa tak touto dátovou operáciou „stali“ jednou z najpremorenejších krajín na svete.

Z tohto chybného rebríčka sa pritom odvodzovalo, že sme krajinou „s najhoršou epidemickou situáciou na svete“. To by pritom platilo iba vtedy, ak by jediným kritériom „epidemickej situácie“ bola incidencia. Ale pre epidemickú situáciu sú dôležitejšie iné faktory ako len počet pozitívnych ľudí na testoch. Sú nimi hlavne úmrtnosť a počet vážnych pacientov v nemocniciach. Nebudeme sa predsa porovnávať so západnými štátmi Európy v počte nových prípadov (kde na tom viaceré nie sú omnoho lepšie ako my), keď oni majú vďaka očkovaniu omnoho menej pacientov v nemocniciach a násobne menšie počty ľudí im umierajú. Ten prvý faktor nie je taký podstatný ako tie dva nasledujúce.

Malý príklad: incidencia je dnes v Belgicku takmer rovnaká ako u nás, napriek tomu majú v nemocniciach menej pacientov ako my a posledné týždne majú trikrát lepšiu štatistiku úmrtnosti (5 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov verzus našich 17).  

Naopak, Maďarsko má dlhodobo o polovicu vyššiu úmrtnosť ako my, Litva o tretinu (obe krajiny zaočkované na vyše 60 percent). O polovicu úmrtí viac ako Slovensko má aj Chorvátsko. 

Bývalý ekonomický expert strany Smer a v súčasnosti šéf Národnej banky Slovenska Peter Kažimír kedysi v diskusnej relácii šibrinkoval pozoruhodným grafom, podľa ktorého ceny plynu na Slovensku po vstupe Smeru do vlády náhle klesli na desatinovú úroveň. Keď sa neskôr zistilo, že to bolo spôsobené rozdielnou metrikou a zmenou štatistického parametra, zaslúžil si celonárodný posmech, stránka Zomri na Facebooku mala žatvu.

Keď sa na základe podobného omylu v dátach staneme v akomsi rebríčku najhorší na svete, nie sme schopní ani len poukázať na jeho zavádzajúcu povahu.  

Nedávno médiá na predných stránkach informovali o výpočte matematikov, podľa ktorých by sme pri lepšej zaočkovanosti boli na tom v nemocniciach rádovo lepšie ako iné štáty. Matematici pritom nijako nezdôvodnili, prečo by malo byť Slovensko zázračnou krajinou, ktorá by pri 70-percentnej zaočkovanosti bola odrazu spasená, čo sa pri krajinách s takouto mierou preočkovania nestalo – mali v nemocniciach niekoľkonásobne viac pacientov, ako by sme podľa matematikov mali my.  

Akoby zjavná pravda, že očkovanie naozaj pomáha chrániť ľudí pred ťažkým priebehom covidu alebo smrťou, sama osebe nestačila dostatočne na adekvátne pomenovanie situácie. My si musíme dopomáhať rôznymi legendami. Medzi novinármi sú obzvlášť obľúbené tie, podľa ktorých sú Slováci podradná rasa (čudovali by ste sa, koľko bratislavských novinárov tomu naozaj verí). 

Už dlhšie sa u nás udomácnil taký folklór, podľa ktorého vznešený cieľ vystrašiť domáce obyvateľstvo pred pandemickou apokalypsou ospravedlňuje používanie akýchkoľvek uletených hausnumer, šarlatánskych odhadov či chybných grafov.

Mienkotvorné médiá zrejme skutočne veria tomu, že vyvolávanie strachu ľudí naženie do očkovacích centier. Pritom z reálnych dát prieskumov vývoja ochoty nechať sa zaočkovať sa skôr ukazuje, že zastrašovanie žiaden účinok nemá.

Práve naopak. Zdá sa, že čím väčšia a zjavnejšia propaganda, tým menej ľudia veria médiám, autoritám i oficiálnym zdrojom.