Sebastian Kurz zamestnával 80-člennú PR armádu au­to­rov, fotografov, filmárov a rôznych poradcov. V strane fungovala disciplína ako v sekte. Nepomohlo.

Uňho išlo vždy všetko rýchlo. V období, keď ešte zastával názor, že priemerný prisťahovalec je vzdelanejší ako priemerný Rakúšan, prevzal nový úrad štátneho tajomníka pre integráciu. Vtedy mal 24 rokov a osvedčil sa svojím vecným prístupom. Keď mal 27, bol už superministrom pre Európu, zahraničné veci a integráciu a uro­bil svoje majstrovské dielo – uzavrel proti od­poru Bruselu a Ber­lí­na balkánsku trasu a tým svojím spôsobom aj utečeneckú krízu.

Mal 31, keď sa stal najmladším premiérom sveta.

A nielen to. Sebastian Kurz sti­hol za štyri roky vyhodiť do luftu tri vlády: v roku 2017 ukončil ne­ob­ľúbenú veľkú koalíciu so sociálnymi demokratmi, v roku 2019 ob­ľú­be­nú pravicovú koa­líciu s populistickými Slobodnými, no a pred dvo­ma mesiacmi mu vy­buchla ne­obľúbená koalícia so Zelenými, ktorá moh­la pokračovať iba preto, lebo Kurz ju v poslednej možnej chvíli za­chránil svojou kan­celárskou rezignáciou.

Tento politický megatalent už dávnejšie predpovedal, že nebude v špič­ko­vej politike dlhšie ako desať rokov. Svoj koniec si rozhodne pred­sta­vo­val inak, no s tými desiatimi rokmi to vyšlo presne. Te­raz má 35, je dvoj­ná­sob­ný exkance­lár a už aj expolitik.

Rakúsku ľu­dovú stra­nu, kto­rá sa pred Kurzom beznádejne trápila s pre­fe­ren­ci­ami oko­lo 20 per­cent, dostal v posledných voľbách na 37,5 per­centa a vzápätí opäť na mizerných 20 percent.

Kurz vedel, že z vytúženého návratu do úradu kancelára bude beh na dlhé trate, keďže súdne objasnenie obvinení z korupcie, krivej výpovede a spre­nevery štátnych peňazí za financovanie jeho mocenského vzo­s­tu­pu môže trvať roky. K tomu sa pridalo, že Viedenčan stratil dô­ve­ru re­gio­nál­nych barónov štátostrany, ktorá má svoje bašty mimo Viedne.

A tak sa stalo, že to malo zase rýchly spád. Vo štvrtok Kurz, zopár dní po narodení jeho syna Konstantina, oznámil (tlačovku zvolal iba krátko predtým), že úplne odchádza z po­li­tiky: „Môj život sto­jí na začiatku novej kapitoly. Budem sa ve­no­vať svojmu die­ťa­ťu.“ Politik, ktorému sa oprávnene vyčítala to­tál­na seba­in­sce­ná­cia, ukázal pri odchode ešte raz svoje ré­to­ric­ké schopnosti. Aj pod­ľa kritikov pôsobil tentokrát autenticky. Sebaľutovanie ob­med­zil na relatívne krátke pasáže, v ktorých tvrdil, že sa naposledy cítil ako „lovená zver“.

Vládu a stranu, od ktorej si vynútil po prevzatí moci (štyri a pol roka do­za­du) na­po­leónske právomoci, svojím krokom prekvapil. Vládu aj stranu zanecháva v troskách. Kurzom vyvolený ná­sled­ník v úrade kan­ce­lára, nemajetný gróf Alexander Schallenberg, sa v re­kord­ne krátkom čase znemožnil rétorikou, ktorá oslovovala poddaný národ ako ko­ne a objekty mučenia. Úradujúci kancelár ešte včera oznámil rezignáciu, po 52 dňoch vládnutia, s čím tiež vstúpil do histórie.

Zároveň od­stú­pil i Kurzov najbližší dôverník vo vláde, pre svoju ne­kom­pe­tent­nosť a aroganciu nenávidený minister financií Gernot Blü­mel. Aj Blü­mel odôvodnil svoju rozlúčku narodením – v jeho prípade dru­hého – die­ťaťa. Využitie bábätiek má v prípade Blümela tradíciu: keď rátal za­čiat­kom roka s návštevou polície, strčil svoj slu­žob­ný lap­top do ko­číka a poslal ženu do parku kočíkovať. Nie nadarmo si nagélovaní mladíci v najužšom kruhu okolo Kurza ho­vo­ri­li „ro­di­na“.

(viac…)




Najnovšie autorské články