Všetci zomrieme. Nie však na koronu, ale na nevzdelanosť a nízke štandardy

Knihy, ilustračný obrázok. Foto: Pixabay.com Knihy, ilustračný obrázok. Foto: Pixabay.com

Nadaný americký básnik minulého storočia Robert Frost vo svojej krátkej básni Oheň a ľad pojednáva o tom, ako možno skončí svet – či v ohni túžby, alebo v ľade nenávisti. V menšej analógii si dovolím povedať, že pokiaľ bude západný svet pokračovať vo svojej súčasnej ceste, zahynie na nevzdelanosť a falošnú predstavu rovnosti.

Roku 2018 prekonali čínski školáci vo veku 15 rokov svojich amerických náprotivkov v testoch PISA organizácie OECD, a to vo všetkých kategóriách. V inom prieskume sa zistilo, že americké deti chcú byť najčastejšie hviezdami na stránke YouTube, zatiaľ čo tie čínske kozmonautmi.

Aj toto sú prvotné znaky toho, ako dopadne spoločnosť, kde sa namiesto zásluh, vedy a faktov začne pretláčať ideológia a sebauspokojenie nadovšetko. Táto cesta však vedie len jediným smerom, a to dole kopcom na smetisko dejín. A presne k tomu v súčasnosti smerujeme. Nielen Spojené štáty americké, ale celý Západný svet.

Niektorí sa touto cestou vrhajú strmhlav, iní opatrne drobnými krokmi. Výsledok je však na konci vždy rovnaký. Aj to je vplyv takzvanej uvedomelej (z anglického woke), progresívnej, politicky korektnej či antirasistickej ideológie, akokoľvek to chceme nazvať, ktorá postupne strháva mantinely štandardov a meritokracie zo spoločnosti.

Zatiaľ čo v našej vlasti je to ešte relatívne čerstvá téma, v USA či v Spojenom kráľovstve zapustila pevne korene pred niekoľkými desaťročiami. Malo by nás to však trápiť rovnako, ak nie ešte viac – postupne sa to dostane aj k nám. A čo to je?  

Objektivita je nástroj belošskej nadvlády

Ako príklad ťažko nespomenúť prípad Oregonského úradu pre vzdelávanie, ktorý odporučil tamojším učiteľom nové školenia proti „rasizmu v matematike“. V zásadách novej ideológie je už exaktná veda počtov neprípustná – a učiteľom vysvetľujú, že koncept matematiky ako čisto objektívnej disciplíny je „jednoznačne nesprávny“. V pripojenom pracovnom zošite sa zasa spomína objektivita či neutralita ako nástroje „belošskej nadvlády“.

Na mnohých západných vysokých školách sa zasa vedie boj o „dekolonizáciu“ učebných predmetov. Pod tým si môžeme predstaviť napríklad snahu študentov Londýnskej školy orientálnych a afrických štúdií o vytlačenie filozofov ako Sokrates, Platón, Voltaire, Kant, Locke a iných z učebných osnov. Pretože to boli belosi. V tomto prípade to vedenie školy po správnosti označilo za šialenosť. Inde však také šťastie nemali.

Na prestížnej americkej škole Dalton v New Yorku sa na verejnosť dostal spis, v ktorom viac ako stovka zamestnancov okrem iného žiadala, aby na škole zrušili program AP (Advanced Placement, skúšky z vysokoškolských materiálov), pokiaľ černosi nebudú dosahovať rovnaké výsledky ako bieli žiaci.

Krok smerom od vedy

Vedenie verejných škôl v štáte Washington zaviedlo 1. septembra 2021 nové štandardy pre učenie anglického jazyka, dejín, umenia či matematiky. Na počtoch sa deti budú po novom učiť, ako sa matematika využíva na „útlak farebných komunít“, zatiaľ čo na anglickom jazyku sa žiaci namiesto gramatiky vzdelajú v konceptoch belošskej nadradenosti či „štrukturálneho“ rasizmu.

Neopomeňme rôzne formy pozitívnej diskriminácie či povinných kvót na menšiny všetkého druhu. V USA vás napríklad prijmú na univerzitu jednoduchšie, pokiaľ nie ste beloch. Jeden by si myslel, že najvyššie vzdelávacie inštitúcie by mali pozerať len na výsledky vzdelania. Ale to sú, zatiaľ len čiastočne, už veci minulosti.

Najväčšia rana však prichádza z prostredia, kde je osobná schopnosť jednotlivcov nadovšetko – zo zdravotníctva. Americké organizácie, ktoré majú na starosti akreditáciu všetkých medicínskych škôl v krajine, vydali návod, podľa ktorého chcú dosiahnuť „pokročilé zdravotné rovnostárstvo“.

Hovorí sa tam napríklad o tom, že meritokracia je nenávistná a zraňujúca agenda, zatiaľ čo rôzne genetické zdravotné náchylnosti nie sú výsledkom biológie, ale spoločnosti. Pojem rasa tiež nemá podľa nich žiaden genetický ani prírodovedný základ. Okrem toho vydali aj odporúčanie, aby sa zmenilo hodnotenie jednej z akreditačných skúšok, čo viacerí lekári považujú za zjemňovanie štandardov pre nádejných zdravotníkov.

Nedá sa nevšimnúť si ideologický zápal, s ktorým sa snaží napríklad agenda kritickej rasovej teórie (sama o sebe nevedecká ideológia) dostať do mnohých súkromných i verejných inštitúcií. Alebo nové náboženstvo antirasizmu, ktoré za sebou metie nielen ľudí, ale i neživé predmety ako sochy či dokonca skaly.

Potápajúca sa loď?

Z dejinných skúseností, bohužiaľ, vieme, ako to dopadá, keď ideológia presiakne do vedy. Vyjaví sa napríklad Lysenkiáda v Sovietskom zväze či vyčíňanie komunistov v Ríši stredu počas prvých desaťročí vlády. Na Západe sa už stal obeťou politizácie vedy napríklad významný biológ a nositeľ Nobelovej ceny James Watson. A to len pre vyjadrenie pravdy, akokoľvek nepríjemnej.

O to väčší problém je, že k tomuto ohlupovaniu (nielen) školských inštitúcií a boja proti meritokracii dochádza v dobe, keď Západu rastie niekoľko nádejných konkurentov. Zatiaľ sa môžeme upokojovať, že aj taká Čína je oproti nám ešte ďaleko za opicami.

Nenastane to, prirodzene, hneď. Ide o dlhodobý problém a potrvá ešte pekných pár rokov, skôr však desaťročí, než sa prejaví a dospejeme ku kritickému stavu. Až sa tak však stane, bude už neskoro.

Na Slovensko prichádzajú najnovšie západné trendy pomalšie. Pomáha zrejme aj naša skúsenosť s vládou socializmu. Avšak aj u nás sa začína prikrádať uvoľňovanie školských štandardov, ako poukazujú členovia školských odborov na nedávnu reformu z dieľne nášho ministra školstva. Aj keď sa to vysloviť verejne nesmie, tá je takpovediac stavaná hlavne pre istú špecifickú skupinu obyvateľstva.

„Výhoda zavedenia cyklov bola neskôr na stretnutí prezentovaná príkladom, že napríklad dnes, keď sa žiak nenaučí čítať či písať v prvom ročníku, tak prepadne. Po novom by v prvom cykle (dnešný 1. až 3. ročník) mal na to tri roky. Ja len dodávam, že dnes sa 3 roky učia čítať a písať žiaci v špeciálnych triedach a špeciálnych školách. Opýtal som sa, prečo ideme základné školy ponížiť na úroveň špeciálnych a že v tom nevidím rozvoj, skôr znižovanie úrovne škôl,“ podotýka trefne v blogu odborár Matúš Baňas.

V našom európsko-severoamerickom svete to začína vyzerať, že jednoducho zabúdame na realitu skutočného sveta. A teda, že ľudia sa síce rodia rovní v právach, nie však v telesných či duševných schopnostiach. A ani tisíc rokov propagandy to nezmení.


Ďalšie články