4. decembra, 07:01

Berlín ako pokus o kúsok Sovietskeho zväzu. Ako fungovala okupačná správa v povojnovom Nemecku

Berlín ako pokus o kúsok Sovietskeho zväzu. Ako fungovala okupačná správa v povojnovom NemeckuPotsdamer Platz v Berlíne v roku 1945. Foto: Michael M. Dean/wikimedia

Zamysleli ste sa niekedy nad spolužitím Rusov a Nemcov v Berlíne po vojne? Bývalí nepriatelia na život a na smrť začali v krajine Karla Marxa budovať komunizmus pod vedením Moskvy. Ako to vyzeralo? Téma pre profesora Lipitského.

Zamestnanci sovietskej vojnovej administratívy v Nemecku sa po skončení druhej svetovej vojny museli denne stretávať s ľuďmi, ktorí sa ich len prednedávnom snažili zabiť a pozerali sa na nich ako na masových vrahov. Na druhej strane mali ale Nemci pocit, že by ich víťazi mali živiť a starať sa o nich. Nepociťovali však za to žiadnu vďačnosť.

V Rusku nedávno vyšla kniha Malý ZSSR a jeho obyvatelia. Eseje o sociálnych dejinách sovietskej okupačnej komunity v Nemecku v rokoch 1945 – 1949. Je venovaná činnosti sovietskej vojenskej správy v Nemecku (SVAG), ktorá vznikla 6. júna 1945 a ovládala východonemecké územia až do vytvorenia NDR v októbri 1949. Hoci sa jej téma zdá byť úzkou a príliš špecializovanou, publikácia vzbudila odozvu verejnosti.

Knihu napísal manželský pár – Marina a Vladimír Kozlovci. Ide o novinárku a známeho historika, autora mnohých zaujímavých štúdií a tiež môjho bývalého spolužiaka a kolegu. Niekedy ho kritizujú za nadmernú senzáciechtivosť, ale podľa mňa je to len túžba zaujať čitateľov, ktorú niektorí adepti „čistej vedy“ považujú za nadbytočnú až odsúdeniahodnú.

Kniha uvádza veľké množstvo materiálu: služobné listy, rozkazy, správy, zápisnice zo schôdzí a iné veľmi konkrétne oficiálne dokumenty, ktoré boli historikom dlho neznáme. Tým nechcem povedať, že bola táto téma zakázaná. No kým existoval svetový socialistický tábor, sovietski výskumníci ani ich kolegovia z východného bloku neradi pripomínali, že sa vznik „Malého ZSSR“ začal okupáciou. Ani potom sa nové európske demokracie neveľmi chceli pozerať späť na ponižujúcu minulosť.

Museli žiť na území bývalých nepriateľov

Už samotné uvoľnenie tohto materiálu do vedeckého obehu je dôležitým príspevkom k výskumu. Pre mňa, rovnako ako pre mnohých ďalších čitateľov, je však najzaujímavejšie niečo iné: myšlienky, city a správanie desaťtisícov sovietskych ľudí, ktorí proti svojej vôli museli dlhodobo žiť na území niekdajších smrteľných nepriateľov, aby riešili ich problémy a pomáhali im pri organizovaní mierovej existencie.

Sovietske vedenie dúfalo, že vytvorí v Nemecku „malý Sovietsky zväz“, kde by všetko bolo rovnaké ako v ich krajine. To sa nepodarilo, prekážky sa ukázali byť príliš veľké.

Červenú armádu v Nemecku nevítali kvetmi a úsmevmi. Goebbelsova propaganda prevzala slogan z obdobia napoleonských vojen: Lieber ein Ende mit Schrecken als ein Schrecken ohne Endе (Lepší hrozný koniec ako hrôza bez konca) a podnecovala obyvateľstvo, aby bojovalo až do smrti. Nekonečnej hrôze sa ale nedalo vyhnúť. Okupácia sa stala faktom.

Nemci v sebe mali nenávisť, ale aj potrebu istoty

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.