So zatvorením súhlasíme. Učitelia chýbajú, žiaci sú v karanténe a nevládzeme, znie z niektorých škôl

Regionálni hygienici zatvorili školy už v pätine okresov. Rezortné ministerstvo to kritizuje, ale niektoré školy toto rozhodnutie vítajú. Kvôli chýbajúcim učiteľom majú totiž problém učiť prezenčne.

Postupne sa na Slovensku budú zatvárať alebo sa už zatvorili školy v pätine okresov. Je medzi nimi napríklad Rožňava, Vranov nad Topľou, Lučenec, Brezno, Banská Bystrica, Trnava, Piešťany, Rimavská Sobota, Skalica, Čadca, Prievidza, Partizánske, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín či celý Bratislavský kraj. V týchto lokalitách prechádzajú žiaci druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci na dištančné vzdelávanie. Prezenčne sa naďalej učia žiaci prvého stupňa základných škôl a materských škôl.

Hlavný hygienik i konzílium odborníkov sú za zatvorenie škôl

Hlavný hygienik SR Ján Mikas chce, aby sa dištančne učili všetky školy. Považuje to za veľmi dôležitý nástroj v pandemickej situácii, keď kolabuje zdravotníctvo a u detí a mladých ľudí zaznamenávame vysoký výskyt infekcie. 

Regionálnych hygienikov pri prerušovaní prezenčnej výučby v školách podporilo v stredu (2. 12.) aj konzílium odborníkov. „Regionálni hygienici poznajú situáciu na lokálnej úrovni a je ich povinnosťou a poslaním prijímať všetky opatrenia potrebné na záchranu ľudských životov vrátane krátkodobého preventívneho prerušovania prezenčnej výučby,“ zdôraznili.

Konzílium tvrdí, že si uvedomuje problémy, ktoré prerušovanie prezenčnej výučby spôsobuje. „Právo na vzdelanie je nesmierne dôležité, no právo na život a zdravie je ešte dôležitejšie. Dnes nemáme k dispozícii žiadne ideálne riešenia. Krátkodobé prerušenie prezenčnej výučby sme sami navrhovali pred dvoma týždňami,“ uviedli s tým, že malo trvať sedem pracovných dní a malo byť celoplošné. Podľa odborníkov sa v súčasnosti žiadna trieda nedá označiť ako úplne bezpečná. Hovoria, že deti a mladí ľudia sú najsilnejším vektorom šírenia nákazy. Zdôraznili, že cieľom ich návrhu bolo znížiť prenos nákazy medzi nimi a následný prenos do staršej populácie, ktorá má väčší podiel prípadov končiacich hospitalizáciou a úmrtím.

Gröhling chce udržať prezenčné vyučovanie čo najdlhšie

Naopak, minister školstva Branislav Gröhling (SaS) chce udržať prezenčné vyučovanie čo najdlhšie. Keď konzílium odborníkov na konci novembra žiadalo, aby sa v rámci lockdownu zatvorili aj školy, pohrozil Gröhling demisiou. Minister argumentuje štatistikami, podľa ktorých nie je covid pre deti smrteľný. Poukazuje na fakt, že veľa žiakov pochádza z marginalizovaných komunít, a teda nemá prístup na internet. Izolácia a odlúčenie od kamarátov spôsobujú mladšej generácii aj psychické ujmy.

Niektorí učitelia by však dištančné vyučovanie uprednostnili pred súčasnými podmienkami. Školy trápi hneď niekoľko vecí, ktoré ministerstvo nechalo na ich pleciach.

Hybridné vyučovanie je pohroma

Školský covid automat vedie k takzvanému hybridnému štýlu vyučovania. Časť žiakov sa vtedy učí prezenčne a tým, ktorí majú karanténu, vyučujúci školskú hodinu premieta cez počítač.

Takýto systém má svoje limity. Učiteľ sa počas výučby spravidla prechádza po triede a prítomným žiakom pomáha s pracovnými úlohami. Kvalita zvuku je slabá a školská wi-fi často vypadáva, lebo je na nej pripojených veľa ľudí.

Nespokojné sú aj deti. Tie, ktoré sa učia z domu, sa cítia ukrátené, lebo z online hodiny menej pochopia. Vznikajú tak podľa nich vzdelanostné rozdiely medzi deťmi. Vyučujúci aj žiaci by uprednostnili riadne nastavené dištančné vzdelávanie.

Chýbajú učitelia, nemá kto suplovať

Slovenská komora učiteľov (SKU) zas upozorňuje, že vysoký počet absencií učiteľov a ich suplovanie robia organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu neúnosnou. Učitelia sú presvedčení, že navrhované krátke obdobie dištančnej výučby by nemalo taký katastrofálny vplyv na vedomosti žiakov, ako prezentuje ministerstvo a strana SaS.

„Učiteľské absencie sú kolísavé, ale vo vyššej miere prekračujú zvyčajný štandard. Počet nadčasových a suplovacích hodín je vysoký, k tomu ďalšie doplnkové povinnosti, ktoré musí učiteľ zabezpečovať v kontexte hygienických opatrení. Nie je to jednoduchá situácia, ktorá výrazne ovplyvňuje atmosféru v škole. Udržať si pokoj a dobrú náladu stojí veľa úsilia,“ opisuje pre Štandard Daniel Masarovič, riaditeľ Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách.

Pedagógovia sú zmätení a musia sa rýchlo adaptovať na meniaci sa režim. Pracovné materiály robia dvojito, lebo niektoré triedy učia len cez počítač a iné priamo v škole. Predlžovanie súčasného stavu zvyšuje ich psychické aj fyzické vypätie.

Vyučovanie je náročné, zatvorenie škôl hodnotíme kladne

Najväčšiu vlnu nepochopenia spustilo zatvorenie škôl v Bratislavskom kraji. V okrese Bratislava sa zaočkovalo vo vekovej kategórii nad 50 rokov 77,5 percent ľudí. V okresoch Senec a Pezinok dostalo vakcínu takmer 75 a 73 percent osôb.

Napriek tomu sú niektoré školy z epidemickej situácie unavené a s rozhodnutím RÚVZ súhlasia.

„Triedy v karanténe sa menia, bolo už aj 12 tried naraz s mimoriadnym prerušením prezenčného vyučovania. Počas karantény sú žiaci v izolácii, ale rodičia nám hlásia ďalšiu pozitivitu PCR testov týchto detí. Celá situácia je náročná pre všetkých zúčastnených – žiakov, učiteľov a rodičov,“ objasňuje Daniela Ďurkovská, riaditeľka Základnej školy Sokolíkova v Bratislave.

• 

• 

„Momentálne je v karanténe 16 z 36 tried. Štyria učitelia sú v karanténe a štyria pozitívni. Je veľmi náročné zabezpečiť vyučovanie na druhom stupni, lebo učitelia učia hodiny dištančne a zároveň prezenčne. Každý deň pribúdajú nové triedy v karanténe a stále sa musí meniť suplovanie a nastavovanie dištančného vzdelávania. Veľmi vyčerpávajúce a náročné,“ hovorí riaditeľka Monika Hlúšková zo Základnej školy Fándlyho v Pezinku.

Zatvoriť školy dáva zmysel aj z hľadiska ochrany zamestnancov škôl, žiakov a ich rodín pred nákazou.

„Je nepochybné, že školy sú dominantným miestom šírenia infekcie. V situácii humanitárnej krízy a preťaženého zdravotníckeho systému je dodržiavanie odporúčaní kompetentných orgánov verejnej moci kľúčové. Počúvanie vedcov a odborníkov považujeme za cestu k zastaveniu pandémie. Na Slovensku sa udomácňuje dešpekt voči vede a odbornému vyhodnocovaniu situácií. To je toxická a nebezpečná cesta, z ktorej sa potrebujeme vrátiť naspäť,“ myslí si Masarovič.

Inak vnímajú situácia na Gymnáziu Ladislava Novomeského v Bratislave. Chýbajú tam len dvaja učitelia a v karanténe sú dve triedy. Zatvorenie je pre nich vzhľadom na štatistiky „šok“. „Ako odborníci vidíme rozsiahlu devastáciu duševného zdravia celej generácie detí a mládeže. Plne sa stotožňujeme so stanoviskom i odbornými dôvodmi ministra školstva,“ prízvukuje riaditeľ gymnázia Norbert Kyndl.