Pravidelný týždenný prehľad o tom, čo sa deje vo Vatikáne a o témach, o ktorých píšu vatikanisti.

Predvianočné dianie vo Vatikáne pokračuje v témach, ktoré sa riešia už niekoľko týždňov. Sága o McCarrickovi, exkardinálovi, ktorý zneužíval moc i mladistvých, bola pôvodne správa, teraz je skôr nekonečný príbeh. Bývalý finančný cár Vatikánu, kardinál Pell, aspoň podľa zvýšeného záujmu sekulárnych médií silnie. Píše sa tiež o pápežovej nedávno ohlásenej ceste do Iraku. Novinkou je, že pontifex možno zavíta aj na Slovensko.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová prvý raz navštívila pápeža Františka, ktorý prijal pozvanie do krajiny pod Tatrami: „Záujem prísť má naozaj úprimný,“ povedala prezidentka, no všetko závisí od pandemickej situácie a jeho zdravia. Rímsky biskup podľa nej pripomenul, že „ženy sú bližšie k životu pre materstvo, a preto môžu zohrať možno významnejšiu úlohu v upokojovaní situácie a v zjednocovaní sveta a krajiny“.

Podľa oficiálneho komuniké obaja „ocenili úlohu cirkvi v spoločnosti a existujúce dobré obojstranné vzťahy s nádejou, že sa môžu ďalej posilňovať v oblasti vzdelávania“. Diskutovali tiež o „témach spoločného záujmu: vplyv pandémie Covid-19, sociálna spravodlivosť a ochrana stvorenstva“. Rozprávali sa aj o „bezpečnosti, migrácii a multilaterálnom záväzku predchádzať a riešiť konflikty s osobitným dôrazom na súčasné i budúce výzvy Európy“.

Pápežova „cesta bratstva do zeme zasievačov nenávisti“

Na rozdiel od tejto možnej apoštolskej cesty sa vatikanisti venovali tej, ktorá rímskeho pontifika privedie do Iraku. Túto „cestu bratstva do zeme zasievačov nenávisti“ už vyzdvihli mnohí. Iracký arcibiskup Bashar Warda podčiarkol, že miestnych kresťanov naplnila „nesmiernym vzrušením a pýchou“. Návšteva môže podnietiť blahoslavenie niekoľkých irackých mučeníkov, prispieť k medzináboženskému dialógu a upriamiť pozornosť médií na zdecimovaných kresťanov, jazídov a iné menšiny, ktoré zakúšali prenasledovanie, rabovanie a teror nielen zo strany extrémistov z tzv. Daeš (ISIS).

Najbližšiu Františkovu cestu do starobylých kresťanských miest vnímajú komentátori ako pokračovanie jeho návštevy v Abú Dabí a potvrdenie dokumentu o ľudskom bratstve, ktorý rímsky biskup podpísal s veľkým muftim egyptskej univerzity Al-Azhar. Prvý úspech nastávajúcej cesty je rozhodnutie irackého parlamentu, ktorým povýšil Vianoce na štátny sviatok. Odobril tým návrh miestneho kardinála Louisa Saka, pre ktorého parlament hlasoval za „dobro kresťanských občanov“.

Iracký arcibiskup Bashar Warda. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Nekonečný príbeh o McCarrickovi

Tribúni neutíchajú ani o „enfant terrible“ cirkvi. Podľa teológa Gianniho Crivellera sa v príbehu o exkardinálovi McCarrickovi, ktorý zneužíval moc i mladistvých, „spojilo najhoršie zlo katolíckej cirkvi: klerikalizmus, machizmus, paternalizmus, zneužívanie moci, sexuálne zneužívanie, zneužívanie maloletých, korupcia, lož, krivá prísaha, karierizmus, ctižiadosť, pokrytectvo, mlčanie, nezodpovednosť, nedbalosť“. Dúfa, že Ján Pavol II., ktorý umožnil McCarrickov kariérny rast, konal bez vedomia o jeho nezriadenom sexuálnom živote.

Gianni Crivellera.

Na druhej strane taliansky vatikanista portálu Acistampa zdôraznil, že nie náhodou sa opäť spochybňuje riadenie cirkvi v rukách Jána Pavla II. vrátane jeho svätosti. Je to pokračovanie tvrdých útokov počas jeho pontifikátu. Dôvodom boli jeho „poľské spôsoby“, teológia spätá s jeho spojencom Josephom Ratzingerom aj verná realizácia Druhého vatikánskeho koncilu, pričom „otrocky neakceptoval všetky takzvané (koncilové) novinky“. Opätovné útoky sa ľahko skrývajú za Nekonečný príbeh o McCarrickovi a podľa novinára je zaujímavé, že sa temer nediskutuje o zodpovednosti súčasného pápeža za kauzu McCarrick. Niektorí dokonca spochybňujú dôveryhodnosť dokumentu o tomto prelátovi, lebo ju pripravil Štátny sekretariát, ktorý bol jednou stranou v dotyčnom spore o americkom exkardinálovi. 

Kardinálovo silné svedectvo z väzenia a pochvala Trumpa  

Spomínaný McCarrick napísal do väzenia kardinálovi Pellovi. Už to je pozoruhodný obraz, McCarrick, ktorý za svoje zločiny dlhé roky nijako netrpel a užíval si slávu a postavenie, píše Pellovi, ktorý bol nespravodlivo obvinený a uväznený. Ten prvý bol napokon zbavený všetkých cirkevných hodností, ten druhý sa vracia do centra diania a jeho autorita je silnejšia ako kedykoľvek predtým.

Pell v médiách povedal, že na väčšinu ľudí, ktorí mali na starosti finančnú reformu Vatikánu, sa verejne útočilo. To sa stalo aj jemu: obvinili ho zo zneužívania v rodnej Austrálii a z pobytu vo väzbe mu tento týždeň vyšiel Väzenský denník. Po oslobodení sa víťazoslávne vrátil do Večného mesta. Niekdajší vatikánsky finančný cár pripomenul domnienky, že za jeho obžalobou v Austrálii mohli byť tí, ktorí sa báli, že jeho reforma v najmenšom štáte sveta nezapadne do ich „ekonómie spásy“ a prekazí ich „nekalý“ biznis.

Austrálsky prelát tiež uznal, že odchádzajúci prezident USA Donald „Trump pozitívne prispel ku kresťanskej veci (Christan cause)“, hoci bol kontroverzný a vyvolal pochybnosti o demokratických inštitúciách. Podľa kardinála Pella však Trump dodržal veľa predvolebných sľubov, ekonomike sa počas jeho vlády darilo, nevstúpil do žiadnej vojny a nominoval vhodných sudcov na Najvyšší súd v USA. Františkov dvorný vatikanista Austen Ivereigh reagoval, že ak „poprední cirkevní lídri hovoria o pohanskom cisárovi“ takýmto spôsobom, „škandalizujú a mätú Boží ľud“. Za mätúce a šokujúce slová pritom často najmä konzervatívni komentátori kritizujú práve súčasného pontifexa.

Kardinál Pell. Foto: Bohumil Petrík/CNA.

Novinári aj okoloidúci si vzali „na mušku“ postmoderný betlehem na Námestí sv. Petra: nazvali ho Betlehem Dartha Vadera, ďalší priznali, že je škaredý, no sympatický, a zabávajú sa na rozhorčení, ktoré vyvoláva. Táto „nočná mora“ pochádza z umeleckej školy, čo snáď vysvetľuje jej chladné prijatie.

Citát týždňa

Autorom citátu týždňa je kardinál George Pell, ktorý väzbu za zločin, ktorý nespáchal, komentoval takto: „Dobré veci sa môžu rodiť z utrpenia. Obetovať moje utrpenie Bohu malo dobrý zmysel a dalo mi útechu.“

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0