Potrestajme Poľsko a Maďarsko. A migranti, cíťte sa ako doma!

Mottom koaličných partnerov nastávajúcho nemeckého kabinetu je narážka na sociálno-demokratické heslo zo sedemdesiatych rokov: Mehr Demokratie wagen (Odvážiť sa na viac demokracie). Tentokrát znie: Mehr Fortschritt wagen (Odvážiť sa na viac pokroku). Pred týždňom prezentovala budúca nemecká vláda svoju koaličnú zmluvu. „Semaforová“ koalícia zložená zo sociálnych demokratov (SPD), Zelených a stredopravých liberálov (FDP) spísala dohodu na 177 stranách.

Únia sa má transformovať na federálny európsky spolkový štát

Pozrime sa na to, s akou politikou v oblasti obrany, migrácie a zahraničných vecí musia konzervatívci zo strednej Európy rátať. Zhrnutie: Za Angelou Merkelovou, ktorá popri všetkých jej chybách aspoň presadzovala líniu dialógu so strednou a východnou Európou, sa nám bude ešte cnieť.

Zahraničná politika Nemecka bude od nástupu pokrokovej trojkoalície „feministická“ a „hodnotová“ a „vnímaná ako služba Európskej únii ako celku“. Najväčšou bombou v podpísanej zmluve je zrejme vyznanie, že sa Únia má transformovať na „federálny európsky spolkový štát“.

To, čo v nemeckom origináli nazývajú föderaler europäischer Bundesstaat, je čarovnou tautológiou. Veď prídavné mená „federálny“ a „spolkový“ znamenajú v štáte s názvom „Spolková republika“ približne to isté. Autorom a autorkám išlo zrejme o ľahké zahmlievanie vyhláseného cieľa, že z Európskej únie sa má stať štát. Predsa len je to teraz čierne na bielom – zo spolkov štátov sa má stať spolkový štát so „strategickou suverenitou“.

Liberálom sa podarilo aspoň to, aby sa zámer budúceho kancelára Olafa Scholza, že sa z jednorazového výnimočného zadlženia Európskej únie (Fond obnovy) stane pravidlo, nenachádzal priamo v koaličnej zmluve.

Jedna vec však naznačuje značnú radikalizáciu nemeckej politiky: Najmä kvôli afganskému debaklu, pre ktorý až 150-tisíc nemeckých vojakov zbytočne riskovalo život, už nominant SPD Heiko Maas nemal šancu pokračovať v úrade ministra zahraničných vecí. Diplomaciu prevezme predsedníčka Zelených Annalena Baerbocková. A to je dôvod na obavy.

Pre tých, ktorí meno nádejnej a neúspešnej kandidátky Zelených na kancelára už šťastne zabudli, pripomíname: Baerbocková je stranícka funkcionárka bez štipky skúsenosti z vládnutia, ktorá v kampani hviezdila najmä svojím vylepšeným životopisom (dva semestre v Londýne urobili z politologičky „medzinárodnú právničku“) a s autobiografiou, z ktorej sa vykľul paškvil z ukradnutých citátov (autorka medzitým nechala predaj knihy oficiálne zakázať).

Keďže Baerbocková na začiatku veľmi sľubne rozbehnutú kampaň pre Zelených celkom zbabrala, bude jej omnoho kompetentnejší spolupredseda Robert Habeck (jediným) vicekancelárom Spolkovej vlády. Pre Baerbockovú hľadali dôstojnú trafiku. Našli pre ňu zahraničnú politiku. Budeme mať dočinenia hlavne s ňou.

Inštitút právneho štátu ako kladivo na Varšavu a Budapešť

Je to prijateľná, zlá alebo veľmi zlá informácia? Odpoveď znie, že je to hrôzostrašná správa.

Samozrejme, aj 40-ročná Baerbocková môže pozitívne prekvapiť. Extrampolinistka je celkom snaživá, možno si uvedomuje rozsah nedostatku svojich vedomostí, dáva na rady skúsených diplomatov a koná na začiatku s chladnou hlavou. Zatiaľ, žiaľ, málo čo tomu nasvedčuje. Práve naopak, zahraničnopolitická časť koaličnej zmluvy sa číta, ako keby ju šili Baerbockovej na mieru.

Nová vláda sa zaväzuje, že súhlasí s vyplatením miliárd eur z Fondu obnovy len v prípade, ak sa v prijímajúcej krajine zabezpečí nezávislá justícia. Budúca nemecká koalícia výslovne vyzýva Európsku komisiu, aby na to „dôslednejšie a rýchlejšie využívala a presadila existujúce nástroje právneho štátu“. Doteraz sa mohli vlády vo Varšave a Budapešti často spoľahnúť na to, že Berlín, keď ide do tuhého, pristane na dialóg a zohľadní aj časový faktor. Odteraz to už neplatí.

Čo znamená ten ostrý odkaz v praxi, sa snaží vysvetliť bývalý predseda Zelených a doyen európskej politiky Zelených Reinhard Bütikofer: „Samozrejme, nemusíme robiť hodnotovo orientovanú politiku len voči Číne. Nová koalícia dala jasne najavo, že pokiaľ ide o právny štát v EÚ, nie sme ochotní poskytnúť žiadne zľavy. Týka sa to najmä vlád vo Varšave a Budapešti.“ Ostrejšie sa vyjadruje už len o Číne: „Merkelovej politika voči Číne bola ako z iných čias. My sme stále celkom ochotní spolupracovať s Čínou – na základe ľudských práv a medzinárodného práva.“

Živá legenda pre kruhy LGBTI aktivistov

Obavu, že Nemci pod vedením Semaforu ešte len začínajú hodnotovo poučovať iné národy, naznačuje ďalšia vládna nominácia Zelených. Spolkovou ministerkou kultúry sa stane ľudskoprávna drama queen Claudia Rothová. Doterajšia viceprezidentka Spolkového snemu je živou legendou pre kruhy LGBTI aktivistov. S „Rothovej správou“ (Roth-Report) sa v roku 1994 začalo naprieč starým kontinentom víťazoslávne ťaženie Európskeho parlamentu za homosexuálne manželstva.

V strane veľmi obľúbená grande dame Rothová začala svoju dráhu ako manažérka radikálne ľavicovej punkovej kapely Ton Steine Scherben (najznámejšia pesnička: Macht kaputt, was euch kaputt macht!, Zničte, čo vás ničí!). Keďže kultúra je podľa nemeckej ústavy primárne záležitosťou spolkových krajín, emotívna multikulturalistická politička bude mať vplyv len na niektoré, zväčša berlínske inštitúcie národného významu.

Inak to bude v zahranično-kultúrnej politike, ktorej nositeľmi sú dobre dotované a na celom svete pôsobiace inštitúcie, ako Goethe-Institut a Deutsche Welle: Vyžarovanie nemeckej kultúry do sveta majú Rothová s Baerbockovou odteraz pod kontrolou.

Ku dnešnému dňu musíme preto rátať s tým, že zapálení progresívni rojkovia z novej nemeckej vlády budú skúšať jednotu vyšehradskej štvorky. Orbán s Kaczyńskim budú ťažkým orieškom, slovenská vláda žiadnym, no a na českom ministerstve zahraničných vecí sa môže nemecká ministerka Baerbocková tešiť na spriaznenú dušu. Ak český prezident Miloš Zeman napokon nezablokuje kandidáta Pirátov na ministra, bude tam sedieť rovnako nedovzdelaný jastrab Jan Lipavský.

Obmedzenie vývozu zbraní

Nejednoznačná je vojenská politika červeno-zeleno-liberálnej koalície. SPD so sebou nesie čiastočne atlantistické, no parciálne aj pacifistické, neutralistické a dokonca umiernené rusofilné dedičstvo. FDP sa dlhodobo drží nevýrazného pragmatického atlantizmu. Zelení sa síce rodili ako striktne pacifistické mierové hnutie, ale hneď pri ich prvej účasti vo vláde to prelomilo povojnové nemecké tabu s účasťou na „humanitárnom“ bombardovaní Juhoslávie. Program Zelených je odvtedy divoká zmes pacifizmu a militarizmu. Majú problém s mnohými typmi zbraní, ako sú drony, zároveň ale niektoré výroky popredných zelených politikov vyvolávajú dojem, že také Rusko by bombardovali radšej dnes ako zajtra.

Dilemu vyriešili v koaličnej zmluve tak, že sa dohodli na obmedzení vývozu zbraní, čo výrazne zníži daňové príjmy. SPD ale prudko zmenila kurz a odrazu súhlasila s obstarávaním ozbrojených dronov, so spoločným natovským využívaním jadrových zbraní a s nákupom nových stíhacích bombardérov. Je to daň strany za úrad kancelára a ministra obrany.

K dvojpercentnému cieľu NATO sa nová koalícia priamo nezaväzuje, také vysoké výdavky na obranu sú v Spolkovej republike vlastne nepredstaviteľné, 1,57 percenta v prvom roku koronakrízy 2020 už bolo osamelým rekordom. Zato sa zavedie vágny trojpercentný cieľ „pre medzinárodné konanie“. Záleží potom na kumšte účtovníkov, ako si s tým poradia. Ak sa k tomu počítajú všetky gender-queer-kultúrne projekty, s ktorými večne euforická Claudia Rothová bezpochyby obšťastní svet, majú vyhraté.

24 zmienok o migrantoch

Pre strednú Európu je napokon zaujímavá ešte migračná politika novej vlády. Keďže všetky tri koaličné strany majú viac-menej promigračný profil, nedalo sa očakávať, že budú opravovať Merkelovej ťažko pochopiteľnú utečeneckú politiku. Veď nová ministerka zahraničných vecí už v septembri vyhlásila: „Ľudia prichádzajúci na vonkajšie hranice Európskej únie budú ubytovaní v spoločných prijímacích zariadeniach, skontrolovaní a potom čo najrýchlejšie prerozdeľovaní v rámci Európy.“

Návrh, ktorý v rokoch 2015/2016 rozdelil Európu ako žiaden iný – prerozdeľovanie migrantov – sa tým zase dostane na program dňa. Ešteže Baerbocková ponúkne neochotným aspoň možnosť vykúpiť sa: „Štáty, ktoré prijímajú utečencov a vykonávajú azylové konanie, dostávajú podporu z fondu EÚ. Všetci ostatní platia férový príspevok.“

Pravicový bloger Andreas Unterberger si dal tú námahu a vypátral v koaličnej zmluve pasáže, ktoré majú potenciál lákať do Nemecka ďalších migrantov. Našiel ich 24. Citujeme ich v plnom znení. Keďže utečenecká byrokracia Nemecka vytvorila svoju vlastnú lexiku, je preklad nevďačnou úlohou. No skúsme to.

1. Chceme skoncovať s nezákonným vyhostením a utrpením na vonkajších hraniciach (EÚ). Chceme vytvoriť nový začiatok migračnej a integračnej politiky, ktorý vyhovuje modernej imigračnej krajine.

2. … formovať migráciu perspektívnym a realistickým spôsobom.

3. … umožniť regulárnu migráciu.

4. … chrániť utečencov.

5. … urýchliť vydávanie víz.

6. … aby povolenia na pobyt nevypršali počas dočasných pobytov v zahraničí (Preložené: Migranti by mali mať v budúcnosti oficiálnu možnosť čerpať si dovolenku aj v krajine, z ktorej údajne museli utiecť).

7. Právo na pobyt šancí (Pokus o preklad nového slova Chancen–Aufenthaltsrecht. Skrýva sa za tým zrejme udelenie práva na pobyt pre všetkých, ktorí žijú v Nemecku už päť rokov, a to s právnym titulom alebo bez neho).

8. Chceme zrušiť časové obmedzenie pozhovenia zamestnania.

9. „Povolenie na pobyt“ pre „trpené osoby vo formovaní“.

10. Objasnenie totožnosti cudzinca chceme rozšíriť o možnosť urobiť čestné vyhlásenie. (V takom prípade sa už neoverujú podvodné príbehy na získanie azylu, ale jednoducho sa verí čestnému vyhláseniu.)

11. Zrušíme zákazy práce pre ľudí, ktorí už žijú v Nemecku.

12. Obete obchodovania s ľuďmi by tiež mali dostať právo na pobyt bez ohľadu na ich ochotu svedčiť.

13. Chceme poskytnúť zraniteľným skupinám … osobitnú podporu (v azylovom konaní).

14. Zlučovanie rodín chránených v doplnkovej ochrane postavíme na rovnakú úroveň s utečencami podľa ženevského Dohovoru o utečencoch. (Do kategórie Subsidiär Schutzberechtigte spadá viac ako 300-tisíc ľudí, pre ktorých vláda Merkelovej obmedzovala možnosť priviezť si rodinu do Nemecka.)

15. Osoby, ktoré sa prisťahujú k manželovi/manželke, budú môcť predložiť požadovaný doklad o jazykových znalostiach aj bezprostredne po svojom príchode.

16. Chceme, aby bol prístup žiadateľov o azyl k zdravotnej starostlivosti menej byrokratický.

17. Program humanitárneho prijatia … pre Afganistan.

18. Humanitárne víza pre zraniteľné osoby.

19. Uzatvorenie prípadných dohôd (EÚ s krajinami, aby vzali svojich občanov opäť späť) sa nebudú podmieňovať finančnou podporou v rámci rozvojovej spolupráce.

20. Chceme podporovať a propagovať ochotu prijímať (žiadateľov o azyl) v Nemecku a EÚ.

21. … aby štáty na vonkajších hraniciach zlepšili podmienky pre utečencov vo svojich krajinách.

22. Agentúra Frontex by sa mala v rámci svojho mandátu aktívne podieľať na záchrane na mori.

23. Prispejeme k spoľahlivému financovaniu humanitárnych organizácií.

24. Chceme … zabezpečiť, aby sa ľudia po záchrane dostali na bezpečné miesta.

Niekto to môže vnímať ako náčrt nového kola vítačskej politiky, vo frakciách dvoch koaličných strán je ale dosť poslancov, ktorí plány Semaforu v oblasti migrácie považujú za odsúdeniahodné.

Scholz pod paľbou kritiky zväzákov

V Štandarde sme už písali o špecifiku, že štvrtinu novej sociálnodemokratickej frakcie v Spolkovom sneme tvoria zväzáci z tradične radikálnej mládežníckej organizácie. Kým SPD v minulosti takzvaných „Jusos“ radšej vôbec nepúšťala do parlamentu, teraz ich tam má 49 (bavorská štátostrana CSU má menej mandátov). Kancelár Scholz je tak odkázaný na hlasy zväzákov, a aj preto išiel ihneď odprezentovať vládny program na frankfurtský zjazd straníckej mládeže.

Musel si tam vypočuť ostrú kritiku. A čuduj sa svete, najtvrdšiu kritiku dostal Semafor za svoju migračnú politiku. Dolnosaský zväzák Marco Albers povedal, že dlho rozmýšľal, ako by sa jeho kritika dala vyjadriť diplomaticky, ale nič mu nenapadlo, a tak otvorene vyhlásil, že rozsiahla repatriačná ofenzíva budúcej vlády mu príde proste na hovno. Albers pokračoval: „V akom svete je to, prosím, pokrok, keď sa deportuje viac ľudí pod vládou Únie?“

Severno-porýnska zväzáčka Sara Mohamedová išla až tak ďaleko, že nazvala Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) „bandou zločincov, ktorá určite nie je riešením situácie na vonkajších hraniciach EÚ“.

Nuž, až takto sa môžu líšiť dojmy. Čo jeden pokladá za migračný bašavel, je pre druhého znak nástupu hnedého moru.